Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 466/2016
PDF · 154.34 KB
No categories available
I. ÚS 466/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. augusta 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
, zastúpeného advokátom Mgr. Jakubom Malým, Advokátska
kancelária DETVAI LUDIK MALÝ UDVAROS, Cukrová 14, Bratislava, vo veci príkazu
prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I č. k. 4 Pv 259/16/1101-7 z 29. apríla 2016
a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2016
elektronicky doručená sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), doplnená v listinnej podobe podaním
doručeným 11. júla 2016, vo veci príkazu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I
(ďalej len „prokurátor okresnej prokuratúry“) č. k. 4 Pv 259/16/1101-7 z 29. apríla 2016
(ďalej aj „príkaz prokurátora“).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol uznesením Okresného súdu Bratislava I
sp. zn. 0 Tp 172/2016-15 z 29. apríla 2016 vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1
písm. a), b) a c) Trestného poriadku a zároveň bolo rozhodnuté, že väzba sťažovateľa sa
podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nenahrádza a písomný sľub sťažovateľa sa
podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku neprijíma. Následne prokurátor okresnej
prokuratúry príkazom č. k. 4 Pv 259/16/1101-7 z 29. apríla 2016 podľa § 8 ods. 1 zákona
č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov prikázal, aby bol sťažovateľ
trvale premiestnený individuálnou eskortou do Ústavu na výkon väzby Prešov pri zachovaní
dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) a b) Trestného poriadku.
Sťažovateľ uvádza, že vo svojej trestnej veci si zvolil dvoch obhajcov pôsobiacich
v Bratislave, ako aj že podľa § 17 ods. 1 Trestného poriadku vykonáva trestné konanie súd,
v obvode ktorého bol trestný čin spáchaný. Vzhľadom na vzdialenosť Ústavu pre výkon
väzby Prešov od Bratislavy poukazuje na finančnú a časovú náročnosť vykonávania úkonov
obhajoby pri príprave obhajoby, ako aj návštev jeho rodinných príslušníkov. Zastáva názor,
že «s ohľadom na skutky, z ktorých som obvinený, hrozbu vysokého trestu odňatia slobody
ako aj skutočnosť, že som stíhaný väzobné, je obzvlášť potrebné citlivo vyhodnocovať
akýkoľvek zásah do mojich práv a hlavne, avšak nie výlučne, do práva mojej osoby na
obhajobu.
Je nesporné, že právo na obhajobu je Ústavou garantovaným právom.
Premiestnenie mojej osoby do ÚVV Prešov je v absolútnom rozpore so všetkými
vyššie uvedenými zásadami a príkaz prokurátora na premiestnenie do obvodu, ktorý nemá
žiaden súvis s konaním, nemá žiaden význam ani opodstatnenie.
Je nesporné, že výkon väzby mojej osoby je možný účelne dosiahnuť aj v inom ústave,
ktorý sa nachádza od sídla mojich obhajcov a miesta bydliska mojich rodičov.
Vzhľadom na uvedené mám za to, že zo strany prokurátora sa jedná o šikanózny
a nezdôvodnený postup, ktorý má za následok porušenie mojich Ústavou garantovaných
práv a ktorý je v rozpore s Trestným poriadkom, nakoľko jednoznačne hrubým a zásadným
spôsobom zasiahol, mimo iného, do môjho práva na obhajobu.
Podľa Trestného poriadku mám právo o.i. sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam,
uvádzať a predkladať dôkazy, návrhy, komunikovať so svojím obhajcom, radiť sa s ním.
Tým, že sa nachádzam v mieste vzdialenom 420 km od Bratislavy, sídla mojich obhajcov, mi
je odopreté riadne vykonávať a uplatňovať všetky moje práva, je mi sťažené dokonca až
znemožnené sa vyjadrovať a oboznamovať s úkonmi, ktoré sú vykonávané v Bratislave, je
mi odňatá možnosť riadne a podľa potreby komunikovať a radiť sa s mojimi obhajcami v
danej veci.
Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 325/07: „Zmyslom
ustanovenia § 8 ods. 1 zákona o výkone väzby totiž nie Je poskytnúť garancie súvisiace
s osobnou slobodou, ale skôr zabezpečiť nerušený výkon práva obvineného na obhajobu
a kontakt väzobne stíhaného obvineného s príbuznými.“
Uvedený príkaz prokurátora zakladá jediný záver, a to, že cieľom prokurátora je
separovať a izolovať moju osoby či už od mojich obhajcov, ale aj rodiny a znemožniť mi
riadne uplatňovanie mojich práv. Takáto izolácia je o to závažnejšia, že moja rodina
a obhajcovia predstavujú moje v podstate jediné spojenie s vonkajším svetom a obhajcovia
sú nadovšetko dôležití pri uplatňovaní mojich práv.».
Na základe uvedeného sťažovateľ v petite sťažnosti navrhuje, aby „Ústavný súd
Slovenskej republiky, v zmysle Čl. 127 ods. 2... Ústavy Slovenskej republiky zrušil Príkaz
prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I sp. zn. 4 Pv 259/16/1101-7 zo dňa
29.04.2016 a zároveň žiadať o primerané zadosťučinenie v zmysle Čl. 127 ods. 3... Ústavy
Slovenskej republiky vo výške 3.000,- EUR, ktoré žiadam z dôvodu zvýšených nákladov
spojených s mojou obhajobou a uplatňovaním mojich práv.“.
II.
Podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) je ústavný súd
nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy ustanoví podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokuje na neverejnom zasadnutí a preskúma ju zo všetkých
hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy.
Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na
začatie konania, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich
základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.
Podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných
náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa
tvrdenia sťažovateľa porušili.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych
a obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky je ústavný
súd viazaný návrhom na začatie konania, pričom viazanosť ústavného súdu návrhom sa
vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú. Ústavný
súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej sťažnosti.
Petit musí byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127 ústavy a § 56
zákona o ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre
rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (III. ÚS 78/02, III. ÚS 17/03, IV. ÚS 138/08).
Po preskúmaní podania sťažovateľa ústavný súd konštatuje, že napriek jeho
právnemu zastúpeniu sťažnosť nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie
konania pred ústavným súdom, tak ako sú ustanovené v § 20 ods. 1 a 4 a § 50 ods. 1
písm. a) zákona o ústavnom súde. Závažným obsahovým nedostatkom petitu sťažnosti
brániacim jej meritórnemu preskúmaniu je totiž absencia označenia konkrétneho
základného práva alebo slobody, ktoré malo byť postupom okresnej prokuratúry porušené.
Sťažovateľ síce v úvode sťažnosti uvádza, že sťažnosť smeruje proti „porušeniu práva na
súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 a nasl. Ústavy“, a vo svojej argumentácii cituje
obsah čl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“), avšak v petite sťažnosti, ktorý má byť východiskom pre
rozhodovanie ústavného súdu, opomína označenie konkrétneho základného práva,
resp. slobody. Uvedené je pritom nevyhnutné na vymedzenie hraníc, v ktorých
navrhovateľka žiada realizovať ústavný prieskum dodržiavania základných práv a slobôd
napadnutým príkazom. Žiada sa pripomenúť, že právomoc ústavného súdu vyplývajúca
z čl. 127 ods. 1 ústavy sa výslovne vzťahuje len na posudzovanie namietaného porušenia
konkrétneho základného práva alebo slobody, ktoré je sťažovateľ v zmysle § 20 ods. 1 a 4
a § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde (v sťažnosti a osobitne v jej petite) povinný
nezameniteľne vymedziť. Z obsahu sťažnosti tak nie je možné identifikovať porušenie,
ktorého z už uvedených práv sťažovateľ v skutočnosti namieta a ktoré z nich sťažovateľ
použil len na účely predloženia sťažnostnej argumentácie.
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov je advokát pri výkone advokácie povinný dôsledne využívať všetky právne
prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady.
Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce
z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži
inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná
judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom
predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05).
Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa považoval
už nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí za dostatočný dôvod na odmietnutie
sťažnosti.
Nad rámec uvedeného ústavný súd vo vzťahu k napádanému príkazu prokurátora
okresnej prokuratúry konštatuje zároveň neprípustnosť sťažnosti. Príkaz prokurátora bol
totiž vydaný na základe § 8 ods. 1 zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení
neskorších predpisov, nie však v trestnom konaní (podľa § 10 ods. 15 Trestného poriadku
trestné konanie je konanie podľa Trestného poriadku, pozn.), preto mal sťažovateľ právo
iniciovať prieskum zákonnosti konania prokurátora okresnej prokuratúry aj na základe
podnetu podľa § 31 ods. 1 až 5 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), prípadne na základe opakovaného podnetu
podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre. Ústavou zakotvená subsidiárna právomoc
ústavného súdu na poskytnutie ochrany pred porušením základných práv ústavnému súdu
neumožňuje nahrádzať rozhodovaciu činnosť (právomoc) iných štátnych orgánov, ak je
založená zákonom alebo na základe zákona, t. j. v danom prípade na základe uplatnenia
postupu podľa § 31 a nasl. zákona o prokuratúre.
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde, v dôsledku čoho rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch
sťažovateľa, ktoré sú viazané na vyslovenie porušenia konkrétneho základného práva alebo
slobody zaručeného ústavou, resp. medzinárodnou zmluvou v danej veci, stratilo
opodstatnenie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. augusta 2016