Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 466/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. augusta 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

, zastúpeného advokátom Mgr. Jakubom Malým, Advokátska

kancelária DETVAI LUDIK MALÝ UDVAROS, Cukrová 14, Bratislava, vo veci príkazu

prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I č. k. -7 z 29. apríla 2016

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2016

elektronicky doručená sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), doplnená v listinnej podobe podaním

doručeným 11. júla 2016, vo veci príkazu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I

(ďalej len „prokurátor okresnej prokuratúry“) č. k. -7 z 29. apríla 2016

(ďalej aj „príkaz prokurátora“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol uznesením Okresného súdu Bratislava I

sp. zn. -15 z 29. apríla 2016 vzatý do väzby z dôvodov podľa

písm. a), b) a c) a zároveň bolo rozhodnuté, že väzba sťažovateľa sa

podľa nenahrádza a písomný sľub sťažovateľa sa

podľa neprijíma. Následne prokurátor okresnej

prokuratúry príkazom č. k. -7 z 29. apríla 2016 podľa § 8 ods. 1 zákona

č. o výkone väzby v znení neskorších predpisov prikázal, aby bol sťažovateľ

trvale premiestnený individuálnou eskortou do Ústavu na výkon väzby Prešov pri zachovaní

dôvodov väzby podľa a .

Sťažovateľ uvádza, že vo svojej trestnej veci si zvolil dvoch obhajcov pôsobiacich

v Bratislave, ako aj že podľa vykonáva trestné konanie súd,

v obvode ktorého bol trestný čin spáchaný. Vzhľadom na vzdialenosť Ústavu pre výkon

väzby Prešov od Bratislavy poukazuje na finančnú a časovú náročnosť vykonávania úkonov

obhajoby pri príprave obhajoby, ako aj návštev jeho rodinných príslušníkov. Zastáva názor,

že «s ohľadom na skutky, z ktorých som obvinený, hrozbu vysokého trestu odňatia slobody

ako aj skutočnosť, že som stíhaný väzobné, je obzvlášť potrebné citlivo vyhodnocovať

akýkoľvek zásah do mojich práv a hlavne, avšak nie výlučne, do práva mojej osoby na

obhajobu.

Je nesporné, že právo na obhajobu je garantovaným právom.

Premiestnenie mojej osoby do ÚVV Prešov je v absolútnom rozpore so všetkými

vyššie uvedenými zásadami a príkaz prokurátora na premiestnenie do obvodu, ktorý nemá

žiaden súvis s konaním, nemá žiaden význam ani opodstatnenie.

Je nesporné, že výkon väzby mojej osoby je možný účelne dosiahnuť aj v inom ústave,

ktorý sa nachádza od sídla mojich obhajcov a miesta bydliska mojich rodičov.

Vzhľadom na uvedené mám za to, že zo strany prokurátora sa jedná o šikanózny

a nezdôvodnený postup, ktorý má za následok porušenie mojich garantovaných

práv a ktorý je v rozpore s , nakoľko jednoznačne hrubým a zásadným

spôsobom zasiahol, mimo iného, do môjho práva na obhajobu.

Podľa mám právo o.i. sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam,

uvádzať a predkladať dôkazy, návrhy, komunikovať so svojím obhajcom, radiť sa s ním.

Tým, že sa nachádzam v mieste vzdialenom 420 km od Bratislavy, sídla mojich obhajcov, mi

je odopreté riadne vykonávať a uplatňovať všetky moje práva, je mi sťažené dokonca až

znemožnené sa vyjadrovať a oboznamovať s úkonmi, ktoré sú vykonávané v Bratislave, je

mi odňatá možnosť riadne a podľa potreby komunikovať a radiť sa s mojimi obhajcami v

danej veci.

Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. : „Zmyslom

ustanovenia § 8 ods. 1 zákona o výkone väzby totiž nie Je poskytnúť garancie súvisiace

s osobnou slobodou, ale skôr zabezpečiť nerušený výkon práva obvineného na obhajobu

a kontakt väzobne stíhaného obvineného s príbuznými.“

Uvedený príkaz prokurátora zakladá jediný záver, a to, že cieľom prokurátora je

separovať a izolovať moju osoby či už od mojich obhajcov, ale aj rodiny a znemožniť mi

riadne uplatňovanie mojich práv. Takáto izolácia je o to závažnejšia, že moja rodina

a obhajcovia predstavujú moje v podstate jediné spojenie s vonkajším svetom a obhajcovia

sú nadovšetko dôležití pri uplatňovaní mojich práv.».

Na základe uvedeného sťažovateľ v petite sťažnosti navrhuje, aby „Ústavný súd

Slovenskej republiky, v zmysle Čl. 127 ods. 2... zrušil Príkaz

prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I sp. zn. -7 zo dňa

29.04.2016 a zároveň žiadať o primerané zadosťučinenie v zmysle Čl. 127 ods. 3...

Slovenskej republiky vo výške 3.000,- EUR, ktoré žiadam z dôvodu zvýšených nákladov

spojených s mojou obhajobou a uplatňovaním mojich práv.“.

II.

Podľa (ďalej len „“) je ústavný súd

nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanoví podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokuje na neverejnom zasadnutí a preskúma ju zo všetkých

hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom na

začatie konania, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich

základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa

tvrdenia sťažovateľa porušili.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych

a obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky je ústavný

súd viazaný návrhom na začatie konania, pričom viazanosť ústavného súdu návrhom sa

vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú. Ústavný

súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej sťažnosti.

Petit musí byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s a

), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre

rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (, , ).

Po preskúmaní podania sťažovateľa ústavný súd konštatuje, že napriek jeho

právnemu zastúpeniu sťažnosť nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom, tak ako sú ustanovené v § 20 ods. 1 a 4 a § 50 ods. 1

písm. a) . Závažným obsahovým nedostatkom petitu sťažnosti

brániacim jej meritórnemu preskúmaniu je totiž absencia označenia konkrétneho

základného práva alebo slobody, ktoré malo byť postupom okresnej prokuratúry porušené.

Sťažovateľ síce v úvode sťažnosti uvádza, že sťažnosť smeruje proti „porušeniu práva na

súdnu a inú právnu ochranu v zmysle a nasl. “, a vo svojej argumentácii cituje

obsah a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“), avšak v petite sťažnosti, ktorý má byť východiskom pre

rozhodovanie ústavného súdu, opomína označenie konkrétneho základného práva,

resp. slobody. Uvedené je pritom nevyhnutné na vymedzenie hraníc, v ktorých

navrhovateľka žiada realizovať ústavný prieskum dodržiavania základných práv a slobôd

napadnutým príkazom. Žiada sa pripomenúť, že právomoc ústavného súdu vyplývajúca

z sa výslovne vzťahuje len na posudzovanie namietaného porušenia

konkrétneho základného práva alebo slobody, ktoré je sťažovateľ v zmysle § 20 ods. 1 a 4

a (v sťažnosti a osobitne v jej petite) povinný

nezameniteľne vymedziť. Z obsahu sťažnosti tak nie je možné identifikovať porušenie,

ktorého z už uvedených práv sťažovateľ v skutočnosti namieta a ktoré z nich sťažovateľ

použil len na účely predloženia sťažnostnej argumentácie.

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov je advokát pri výkone advokácie povinný dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce

z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži

inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná

judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (, ).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa považoval

už nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí za dostatočný dôvod na odmietnutie

sťažnosti.

Nad rámec uvedeného ústavný súd vo vzťahu k napádanému príkazu prokurátora

okresnej prokuratúry konštatuje zároveň neprípustnosť sťažnosti. Príkaz prokurátora bol

totiž vydaný na základe o výkone väzby v znení

neskorších predpisov, nie však v trestnom konaní (podľa

trestné konanie je konanie podľa , pozn.), preto mal sťažovateľ právo

iniciovať prieskum zákonnosti konania prokurátora okresnej prokuratúry aj na základe

podnetu podľa až 5 o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), prípadne na základe opakovaného podnetu

podľa zákona o prokuratúre. zakotvená subsidiárna právomoc

ústavného súdu na poskytnutie ochrany pred porušením základných práv ústavnému súdu

neumožňuje nahrádzať rozhodovaciu činnosť (právomoc) iných štátnych orgánov, ak je

založená zákonom alebo na základe zákona, t. j. v danom prípade na základe uplatnenia

postupu podľa § 31 a nasl. zákona o prokuratúre.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, v dôsledku čoho rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa, ktoré sú viazané na vyslovenie porušenia konkrétneho základného práva alebo

slobody zaručeného , resp. medzinárodnou zmluvou v danej veci, stratilo

opodstatnenie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2016