Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 683/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, , a sťažnosť ,

, zastúpených advokátom JUDr. Gabrielom Almášim, Advokátska kancelária

JUDr. Gabriel Almáši, spol. s. r. o., Niťová 3, Bratislava, vo veci namietaného porušenia ich

základného práva na súdnu ochranu podľa ,

základného práva na zákonného sudcu a základného práva na verejné prerokovanie veci

podľa a 2 a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd platobným

rozkazom Okresného súdu Bratislava IV č. k. -15 zo 14. decembra 2009

a uznesením Okresného súdu Bratislava IV č. k. -19 z 1. marca 2010 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti a vedené pod sp. zn.

a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej

vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti a o d m i e t a ako

oneskorene podané.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 26. júna 2015

doručené sťažnosti a (ďalej len „sťažovatelia“)

vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“), základného práva na zákonného sudcu

a základného práva na verejné prerokovanie veci podľa a 2 a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) platobným rozkazom Okresného súdu

Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) č. k. -15 zo 14. decembra 2009

a uznesením okresného súdu č. k. -19 z 1. marca 2010 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutia“).

2. Zo sťažnosti a z príloh vyplýva, že 14. decembra 2009 vydal okresný súd na návrh

žalobcu KOOPERATÍVA poisťovňa, a. s., Štefanovičova 4, Bratislava, platobný rozkaz

č. k. -15, v ktorom zaviazal každého zo sťažovateľov zaplatiť žalobcovi

sumu 334,66 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania v sume 20,50 eur. Platobný

rozkaz bol vydaný vyšším súdnym úradníkom. Platobný rozkaz prevzala za sťažovateľov

ich matka 30. decembra 2009. Platobný rozkaz sa dostal sťažovateľom do rúk až po

príchode na územie Slovenskej republiky 18., resp. 21. januára 2010, kedy podali odpor

proti platobnému rozkazu, ktorý bol okresnému súdu doručený 25. januára 2010. Dňa

1. marca 2010 vydal okresný súd uznesenie č. k. -19, v ktorom rozhodol, že

odpor proti platobnému rozkazu odmieta z dôvodu, že bol podaný oneskorene. Uznesenie

o odmietnutí podaného odporu vydal opäť vyšší súdny úradník. Uznesenie o odmietnutí

odporu proti platobnému rozkazu prevzala za sťažovateľov opäť ich matka 10. marca 2010.

3. Sťažovatelia uvádzajú, že 24. marca 2010 doručili okresnému súdu odvolanie voči

uzneseniu o odmietnutí podaného odporcu, ktoré vydal vyšší súdny úradník. Sťažovatelia

zastávajú názor, že aj keď odpor proti platobnému rozkazu a odvolanie voči uzneseniu,

ktoré vydal vyšší súdny úradník, neobsahovali riadne odôvodnenia, o veci mal rozhodovať

sudca. Po doručení odvolania sťažovatelia očakávali rozhodnutie súdu o podanom odvolaní,

ale okresný súd im zatiaľ nedoručil žiadne rozhodnutie.

3.1 Sťažovatelia sú toho názoru, (i) že platobný rozkaz nebol vydaný v súlade

so zákonom, ďalej namietajú, (ii) že platobný rozkaz im nebol doručený zákonným

spôsobom do vlastných rúk, (iii) že o podanom odpore voči platobnému rozkazu

a o podanom odvolaní voči uzneseniu opätovne rozhodovala vyššia súdna úradníčka,

pričom vec nebola odovzdaná sudcovi, a (iv) že sťažovateľom bola odňatá možnosť konať

pred súdom, keďže súd nevydal žiadne rozhodnutie o podanom odvolaní.

4. Sťažovatelia navrhli vydať tento nález:

„Sťažovate[lia] navrhuj[ú], aby Ústavný súd SR rozhodol, že základné právo

sťažovateľa na súdnu ochranu podľa , základné

právo sťažovateľa v preskúmavanej veci podľa a 2

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd porušené bolo.

] navrhuj[ú], aby Ústavný súd SR zrušil Platobný rozkaz č.k.

-15 zo dňa 14.12.2009 vydaný Okresným súdom Bratislava IV.

] navrhuj[ú], aby Ústavný súd SR zrušil Uznesenie Okresného súdu

Bratislava IV č.k. -19 zo dňa 01.03.2010.

] navrhuj[ú], aby Ústavný súd SR zamietol návrh žalobkyne v celom

rozsahu.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

(...)

V zmysle v záujme hospodárnosti

konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo

spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak boli také konania pridelené viacerým

sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca, u ktorého sa začalo konanie

skôr.

8. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane Civilného sporového

poriadku.

8.1 S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia

a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností, a taktiež

prihliadajúc na totožnosť všeobecných súdov a napadnutých rozhodnutí, proti ktorým tieto

sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je

uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

III.

9. Ústavný súd hneď v úvode konštatuje, že platobný rozkaz okresného súdu č. k.

-15 zo 14. decembra 2009 nadobudol právoplatnosť 15. januára 2010

a uznesenie okresného súdu č. k. -19 z 1. marca 2010 nadobudlo

právoplatnosť 26. marca 2010.

9.1 Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

9.2 Sťažnosti boli podané na poštovú prepravu 24. júna 2015. Z uvedeného vyplýva,

že sťažnosti neboli podané v lehote predpokladanej pre podanie

sťažnosti.

9.3 Ústavný súd preto sťažnosti v časti smerujúcej proti napadnutým rozhodnutiam

okresného súdu odmietol podľa v spojení s

pre oneskorenosť.

10. Ústavný súd ako obiter dictum dopĺňa, že aj keby boli sťažnosti podané v lehote

predpokladanej , bol by ich musel odmietnuť z dôvodu

neprípustnosti podľa , keďže proti uzneseniu okresného

súdu č. k. -19 z 1. marca 2010 bolo prípustné odvolanie, o čom boli

sťažovatelia riadne poučení.

11. Navyše, čo sa týka námietky sťažovateľov, že proti uzneseniu okresného súdu

č. k. -19 z 1. marca 2010 podali včas odvolanie, o ktorom okresný súd dosiaľ

nerozhodol, ústavný súd uvádza, že sťažovatelia mohli v tomto smere namietať potenciálne

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (v obsahu i v petite sťažnosti). V tom prípade boli povinní uviesť (v obsahu

i petite sťažnosti) spisovú značku konania pred okresným súdom, resp. iným spôsobom

deklarovať, že vo veci podali riadne odvolanie príslušnému okresnému súdu, ktorý by mal

o podanom odvolaní rozhodovať. Sťažovatelia však tieto náležitosti vo svojej sťažnosti

(obsahu, ako aj petite) neuvádzajú a ani inak nedeklarujú, že vo veci podali odvolanie, ani

neuvádzajú v tejto spojitosti žiadnu spisovú značku konania vedeného pred okresným

súdom. V petite sťažnosti sa taktiež nedomáhajú vyslovenia porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného

súdu v konkrétne označenom konaní.

11.1 Ústavný súd vlastnou činnosťou (dožiadaním okresného súdu) zistil, že

sťažovatelia proti uzneseniu okresného súdu č. k. -19 z 1. marca 2010

odvolanie nepodali.

11.2 Na tomto základe by ústavný súd bol oprávnený odmietnuť sťažnosti v tejto

časti podľa ako zjavne neopodstatnené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2016