Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 680/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej

spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Advokátskou

kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná advokát

doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vedené pod spisovými značkami: ,

Rvp 16444/2015, , , , ,

Rvp 16449/2015, , , a

vo veci namietaného porušenia , základných práv

podľa a , práv podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 14 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva podľa čl. 47 Charty

základných práv Európskej únie uzneseniami Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom

sp. zn. z 22. októbra 2015, sp. zn. z 22. októbra 2015, sp. zn.

z 22. októbra 2015, sp. zn. z 22. októbra 2015, sp. zn.

z 22. októbra 2015, sp. zn. z 22. októbra 2015, sp. zn.

z 22. októbra 2015, sp. zn. z 22. októbra 2015, sp. zn.

z 22. októbra 2015, sp. zn. z 22. októbra 2015, sp. zn.

z 22. októbra 2015 a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými

značkami: , , , ,

Rvp 16447/2015, , , , ,

Rvp 16452/2015 a s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené

pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a pre

nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 21. decembra

2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorými namietala porušenie

(ďalej len „ústava“), základných práv podľa a , práv podľa

čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a základného práva podľa čl. 47

Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) uzneseniami Okresného súdu

Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“) uvedenými v záhlaví tohto rozhodnutia,

ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu.

2. Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Sťažovateľka poskytla na

základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, na zabezpečenie ktorých boli

účastníkmi zmluvného vzťahu uzatvorené rozhodcovské doložky, resp. rozhodcovské

zmluvy. Sťažovateľka podala návrhy na začatie exekúcii, v ktorých požadovala výkon

rozhodcovských rozsudkov. Okresný súd napadnutými uzneseniami zastavil exekučné

konania z dôvodu, že o totožných veciach sťažovateľky sa koná v skôr začatých exekučných

konaniach.

3. Sťažovateľka vyjadruje nesúhlas s napadnutými rozhodnutiami okresného súdu

a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu; vytýka im nesprávne právne posúdenie

existencie prekážky rozhodnutej veci a predčasnosť rozhodnutia o zastavení exekučného

konania vo fáze, kedy je podľa názoru sťažovateľky súd oprávnený rozhodovať len

o udelení poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, resp. o zamietnutí

takéhoto návrhu. Podľa názoru sťažovateľky okresný súd „... rozhodol nad rámec zverenej

právomoci; svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom...“.

Sťažovateľka namieta, že exekučný súd vôbec nerozhodol o jej návrhu na udelenie

poverenia súdnemu exekútorovi, a poukazuje na právny názor Súdneho dvora Európskych

spoločenstiev, podľa ktorého zásada kontradiktórnosti zahŕňa aj právo účastníkov konania

oboznamovať sa a vyjadrovať sa k právnym dôvodom uplatňovaným ex offo, na ktorých

chce súd založiť svoje rozhodnutie.

4. Sťažovateľka tiež tvrdí, že v namietaných veciach „... exekučný súd nesprávne

aplikoval , , prvá veta a , pretože

v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo

uznesením o zastavení exekúcie... aplikovať zásadu res iudicata“. Sťažovateľka ďalej

poukazuje na to, že „Exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale

predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie exekučného konania, preto nie je spôsobilé

vytvoriť prekážku rozhodnutej veci.“.

5. Sťažovateľka odôvodňuje svoje sťažnosti aj tým, že „Súdna prax je jednotná

v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie

súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či

k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho

vykonateľnosti... či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych

predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej... ako aj materiálnej... V rámci tohto

skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť... rozsudku

všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje

právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom.“.

6. Sťažovateľka namieta, že okresný súd napadnutými uzneseniami a postupom,

ktorý predchádzal ich vydaniu, porušil aj základné právo garantované v čl. 47 charty.

V tejto súvislosti sťažovateľka poukazuje najmä na rozsudok Súdneho dvora Európskych

spoločenstiev (ďalej len „Súdny dvor“) vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipani

a spol. C-472/11 z 21. 2. 2013, z ktorého má vyplývať, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice

Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa

má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý konštatoval ex offo nekalú povahu

zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby vyvodil právne dôsledky z tohto záveru, čakať, či

spotrebiteľ informovaný o svojich právach navrhne, aby uvedená podmienka bola zrušená.

Zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti však zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval

v rámci preskúmavania ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, informovať o tom

účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom,

ktorý na tento účel ustanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy.

7. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd o jej sťažnostiach

rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví porušenie a základných práv podľa

a , práv podľa dohovoru, dodatkového

protokolu a čl. 14 dohovoru napadnutými uzneseniami okresných súdov a postupom, ktorý

predchádzal ich vydaniu, zrušil napadnuté uznesenia okresných súdov a veci vrátil

okresnému súdu, prípadne na ďalšie konanie. Sťažovateľka tiež žiada, aby jej ústavný súd

priznal primerané finančné zadosťučinenie a úhradu trov konania.

8. Ústavný súd z rovnopisov napadnutých rozhodnutí okresného súdu zistil, že

uzneseniami okresných súdov boli zastavené exekučné konania podľa § 104 ods. 1

[v znení účinnom do 31. júna 2016, pozn. (ďalej len

„OSP“)] v spojení s s odôvodnením, že exekučné konania vedené na podklade

tých istých exekučných titulov, vo vzťahu k tým istým účastníkom konania sú predmetom

predchádzajúcich neskončených exekučných konaní a tvoria prekážku litispendencie podľa

, ktorá je neodstrániteľnou podmienkou konania a bráni pokračovaniu konania

o tej istej veci. Okresný súd v poučeniach svojich rozhodnutí uviedol, že odvolanie nie je

prípustné.

II.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

9. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia (ďalej len

„CSP“).

10. V zmysle v záujme hospodárnosti konania súd spojí na

spoločné konanie také veci, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa

týkajú tých istých strán. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí,

avšak v súlade s citovaným možno v konaní

o sťažnosti podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane

.

11. S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto

uznesenia, z ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj na

totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú,

rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l

výroku tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv podľa ,

dohovoru, dodatkového protokolu a charty napadnutými uzneseniami okresného súdu

a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu

12. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa ústavný súd každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

15. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

16. Sťažovateľka tvrdí, že napadnutými uzneseniami okresného súdu a postupom,

ktorý predchádzal ich vydaniu, boli porušené ňou označené práva. Podľa tvrdení

sťažovateľky okresný súd vydal svoje rozhodnutia na základe nesprávneho právneho

posúdenia vecí a s použitím nesprávnej aplikácie a interpretácie práva. Napadnutými

uzneseniami malo podľa sťažovateľky dôjsť k ohrozeniu jej existujúcich pohľadávok.

Sťažovateľka tiež namieta, že v napadnutých konaniach mala výrazne nevýhodné

postavenie a súdy s ňou zaobchádzali odlišne.

17. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t.j. na princípe subsidiarity. Z princípu

subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam

a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné

súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza zo zásady, že ukladá

všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc

ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných

súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,

že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím

jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí

takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m.

).

18. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „exekučný poriadok“) exekučné konanie sa

začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.

19. Začatie exekučného konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné

exekučné konanie. Ak oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie v tej istej veci

niekoľkým exekútorom, exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie poverí súd;

v ostatných prípadoch sa exekučné konanie zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné

odvolanie (§ 36 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 22. decembra 2015).

20. Napadnuté uznesenia obsahujú nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je

prípustné. Sťažovateľka však bola v konaniach pred okresným súdom zastúpená advokátom,

ktorému zákonné oprávnenie podať odvolanie muselo byť známe a ktorý je povinný riadne

uplatňovať všetky zákonné prostriedky na ochranu práv svojho klienta. Nevyužitie tohto

práva sťažovateľkou, hoci aj z dôvodu nesprávneho poučenia, bráni ústavnému súdu

uplatniť svoju právomoc a preskúmať napadnuté uznesenia.

21. Proti napadnutým uzneseniam okresného súdu a postupu, ktorý predchádzal ich

vydaniu, teda mohla sťažovateľka podať odvolania, o ktorých bol oprávnený a aj povinný

rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaniach sťažovateľky

vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd preto sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2

pre nedostatok svojej právomoci.

22. Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2016