Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 678/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej

spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Advokátskou

kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná advokát

doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vedené pod spisovými značkami: ,

Rvp 11827/2015 a vo veci namietaného porušenia

Slovenskej republiky, základných práv podľa a Slovenskej

republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva

podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie uzneseniami Okresného súdu Prievidza

sp. zn. z 8. septembra 2014, sp. zn. z 22. októbra 2014,

sp. zn. z 1. júna 2012 a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu,

a uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. z 10. júna 2015

(), sp. zn. zo 4. júna 2015 () a sp. zn.

z 13. mája 2015 () a postupom, ktorý predchádzal ich

vydaniu, a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými

značkami: , a s p á j a na spoločné

konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a pre

nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 13. augusta

2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie

(ďalej len „ústava“), základných práv podľa a , práv podľa

čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a základného práva podľa čl. 47

Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) uzneseniami Okresného súdu

Prievidza (ďalej len „okresný súd“) a uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len

„krajský súd“) uvedenými v záhlaví tohto rozhodnutia, ako aj postupom, ktorý predchádzal

ich vydaniu, žiada o zrušenie napadnutých uznesení a o predbežný odklad ich

vykonateľnosti.

2. Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Sťažovateľka poskytla

na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, na zabezpečenie ktorých boli

účastníkmi zmluvného vzťahu uzatvorené rozhodcovské doložky, resp. rozhodcovské

zmluvy. Súdny exekútor na základe poverení udelených okresným súdom začal

v sťažnosťami napadnutých veciach nútený výkon rozhodnutí, t. j. exekúcie, na základe

exekučného titulu tvoreného rozhodnutiami rozhodcovského súdu.

3. Sťažovateľka vyjadruje nesúhlas s napadnutými rozhodnutiami okresného súdu

a krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu. Podľa názoru sťažovateľky

okresný súd „... rozhodol nad rámec zverenej právomoci; svojím postupom odňal

účastníkovi možnosť konať pred súdom...“. Sťažovateľka namieta, že v priebehu exekúcie

začatej na základe riadne vydaného poverenia pre exekútora exekučným súdom došlo

k zastaveniu exekúcie, a poukazuje na právny názor Súdneho dvora Európskych

spoločenstiev, podľa ktorého zásada kontradiktórnosti zahŕňa aj právo účastníkov konania

oboznamovať sa a vyjadrovať sa k právnym dôvodom uplatňovaným ex offo, na ktorých

chce súd založiť svoje rozhodnutie.

4. Sťažovateľka odôvodňuje svoje sťažnosti aj tým, že „Súdna prax je jednotná

v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie

súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či

k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho

vykonateľnosti... či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych

predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej... ako aj materiálnej... V rámci tohto

skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť... rozsudku

všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje

právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom.“.

5. Sťažovateľka namieta, že okresný súd napadnutými uzneseniami a postupom,

ktorý predchádzal ich vydaniu, porušil aj základné právo garantované v čl. 47 charty.

V tejto súvislosti poukazuje najmä na rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev

(ďalej len „Súdny dvor“) vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipani a spol. C-472/11

z 21. 2. 2013, z ktorého má vyplývať, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS

z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať

v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej

podmienky, nemusí na to, aby vyvodil právne dôsledky z tohto záveru, čakať, či spotrebiteľ

informovaný o svojich právach navrhne, aby uvedená podmienka bola zrušená. Zásada

kontradiktórnosti vo všeobecnosti však zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci

preskúmavania ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, informovať o tom účastníkov

konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na

tento účel ustanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy.

6. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd o jej sťažnostiach

rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví porušenie a základných práv podľa

a , práv podľa dohovoru, dodatkového

protokolu, čl. 14 dohovoru a čl. 47 charty napadnutými uzneseniami okresného súdu

a krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, zrušil napadnuté uznesenia

a veci vrátil okresnému súdu, prípadne krajskému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľka tiež

žiada, aby jej ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie a úhradu trov konania,

a navrhuje aj predbežný odklad vykonateľnosti napadnutých uznesení.

7. Ústavný súd po preskúmaní obsahu sťažností zistil, že k nim nie sú pripojené

rovnopisy napadnutých uznesení okresného súdu ani krajského súdu.

II.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

8. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia (ďalej len

„CSP“).

9. V zmysle v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné

konanie také veci, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých strán. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti

podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

10. S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto

uznesenia, z ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj na

totožnosť v osobe sťažovateľky, krajského súdu a okresného súdu, proti ktorým tieto

sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je

uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.2 K namietaným porušeniam práv uzneseniami okresného súdu a krajského

súdu

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa ústavný súd každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

14. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

15. Z a vyplýva, že sťažnosť okrem

všeobecných náležitostí podania musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo

slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, právoplatného rozhodnutia, ktorým sa

porušili základné práva alebo slobody a proti komu sťažnosť smeruje. K sťažnosti sa pripojí

kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

16. Sťažovateľka označila napadnuté uznesenia okresného súdu a krajského súdu,

avšak ich kópie k sťažnostiam tak, ako to ustanovuje ,

nepriložila. Vzhľadom na to, že sťažovateľka je podľa pripojených splnomocnení zastúpená

advokátom, ktorý je znalý práva a je povinný riadne uplatňovať všetky zákonné prostriedky

na ochranu práv svojej klientky, ústavný súd nepovažoval za potrebné vyzývať

sťažovateľku na doplnenie chýbajúcich zákonom predpísaných náležitostí. V tejto súvislosti

ústavný súd poukazuje tiež na tú skutočnosť, že vo vzťahu k účastníkom, ktorí sú zastúpení

advokátom, nemá všeobecnú poučovaciu povinnosť o procesných povinnostiach strán

v konaní. Zároveň vzhľadom na vysoký počet sťažností podaných sťažovateľkou je ústavný

súd toho názoru, že zákonné náležitosti sťažnosti adresovanej ústavnému súdu sú jej dobre

známe.

17. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosti sťažovateľky odmietol pre

nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa .

18. Nad rámec uvedeného ústavný súd tiež uvádza, že totožná sťažnostná

argumentácia, aká je obsiahnutá i v predmetných sťažnostiach, už bola predmetom mnohých

konaní o sťažnostiach sťažovateľky pred ústavným súdom s tým, že bola odmietnutá pre jej

zjavnú neopodstatnenosť.

19. Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2016