Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 678/2016
PDF · 145.31 KB
No categories available
II. ÚS 678/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2016
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná advokát
doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vedené pod spisovými značkami: Rvp 11826/2015,
Rvp 11827/2015 a Rvp 11828/2015 vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva
podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie uzneseniami Okresného súdu Prievidza
sp. zn. 16 Er 3156/2014 z 8. septembra 2014, sp. zn. 9 Er 3280/2014 z 22. októbra 2014,
sp. zn. 9 Er 437/2009 z 1. júna 2012 a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu,
a uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3 CoE 366/2014 z 10. júna 2015
(Rvp 11826/2015), sp. zn. 23 CoE 19/2015 zo 4. júna 2015 (Rvp 11827/2015) a sp. zn.
17 CoE 74/2015 z 13. mája 2015 (Rvp 11828/2015) a postupom, ktorý predchádzal ich
vydaniu, a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými
značkami: Rvp 11826/2015, Rvp 11827/2015 a Rvp 11828/2015 s p á j a na spoločné
konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 11826/2015.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a pre
nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 13. augusta
2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“), základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa
čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a základného práva podľa čl. 47
Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) uzneseniami Okresného súdu
Prievidza (ďalej len „okresný súd“) a uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len
„krajský súd“) uvedenými v záhlaví tohto rozhodnutia, ako aj postupom, ktorý predchádzal
ich vydaniu, žiada o zrušenie napadnutých uznesení a o predbežný odklad ich
vykonateľnosti.
2. Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti
zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Sťažovateľka poskytla
na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, na zabezpečenie ktorých boli
účastníkmi zmluvného vzťahu uzatvorené rozhodcovské doložky, resp. rozhodcovské
zmluvy. Súdny exekútor na základe poverení udelených okresným súdom začal
v sťažnosťami napadnutých veciach nútený výkon rozhodnutí, t. j. exekúcie, na základe
exekučného titulu tvoreného rozhodnutiami rozhodcovského súdu.
3. Sťažovateľka vyjadruje nesúhlas s napadnutými rozhodnutiami okresného súdu
a krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu. Podľa názoru sťažovateľky
okresný súd „... rozhodol nad rámec zverenej právomoci; svojím postupom odňal
účastníkovi možnosť konať pred súdom...“. Sťažovateľka namieta, že v priebehu exekúcie
začatej na základe riadne vydaného poverenia pre exekútora exekučným súdom došlo
k zastaveniu exekúcie, a poukazuje na právny názor Súdneho dvora Európskych
spoločenstiev, podľa ktorého zásada kontradiktórnosti zahŕňa aj právo účastníkov konania
oboznamovať sa a vyjadrovať sa k právnym dôvodom uplatňovaným ex offo, na ktorých
chce súd založiť svoje rozhodnutie.
4. Sťažovateľka odôvodňuje svoje sťažnosti aj tým, že „Súdna prax je jednotná
v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či
k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho
vykonateľnosti... či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych
predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej... ako aj materiálnej... V rámci tohto
skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť... rozsudku
všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje
právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom.“.
5. Sťažovateľka namieta, že okresný súd napadnutými uzneseniami a postupom,
ktorý predchádzal ich vydaniu, porušil aj základné právo garantované v čl. 47 charty.
V tejto súvislosti poukazuje najmä na rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev
(ďalej len „Súdny dvor“) vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipani a spol. C-472/11
z 21. 2. 2013, z ktorého má vyplývať, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať
v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej
podmienky, nemusí na to, aby vyvodil právne dôsledky z tohto záveru, čakať, či spotrebiteľ
informovaný o svojich právach navrhne, aby uvedená podmienka bola zrušená. Zásada
kontradiktórnosti vo všeobecnosti však zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci
preskúmavania ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, informovať o tom účastníkov
konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na
tento účel ustanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy.
6. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd o jej sťažnostiach
rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a základných práv podľa
čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čl. 1 dodatkového
protokolu, čl. 14 dohovoru a čl. 47 charty napadnutými uzneseniami okresného súdu
a krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, zrušil napadnuté uznesenia
a veci vrátil okresnému súdu, prípadne krajskému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľka tiež
žiada, aby jej ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie a úhradu trov konania,
a navrhuje aj predbežný odklad vykonateľnosti napadnutých uznesení.
7. Ústavný súd po preskúmaní obsahu sťažností zistil, že k nim nie sú pripojené
rovnopisy napadnutých uznesení okresného súdu ani krajského súdu.
II.
II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
8. Podľa § 31a ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon
neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom
primerane ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“).
9. V zmysle § 166 ods. 1 CSP v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné
konanie také veci, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých strán. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak
v súlade s citovaným § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti
podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 166 ods. 1 CSP.
10. S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto
uznesenia, z ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj na
totožnosť v osobe sťažovateľky, krajského súdu a okresného súdu, proti ktorým tieto
sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je
uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
II.2 K namietaným porušeniam práv uzneseniami okresného súdu a krajského
súdu
11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
13. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
14. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
15. Z § 50 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že sťažnosť okrem
všeobecných náležitostí podania musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo
slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, právoplatného rozhodnutia, ktorým sa
porušili základné práva alebo slobody a proti komu sťažnosť smeruje. K sťažnosti sa pripojí
kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
16. Sťažovateľka označila napadnuté uznesenia okresného súdu a krajského súdu,
avšak ich kópie k sťažnostiam tak, ako to ustanovuje § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde,
nepriložila. Vzhľadom na to, že sťažovateľka je podľa pripojených splnomocnení zastúpená
advokátom, ktorý je znalý práva a je povinný riadne uplatňovať všetky zákonné prostriedky
na ochranu práv svojej klientky, ústavný súd nepovažoval za potrebné vyzývať
sťažovateľku na doplnenie chýbajúcich zákonom predpísaných náležitostí. V tejto súvislosti
ústavný súd poukazuje tiež na tú skutočnosť, že vo vzťahu k účastníkom, ktorí sú zastúpení
advokátom, nemá všeobecnú poučovaciu povinnosť o procesných povinnostiach strán
v konaní. Zároveň vzhľadom na vysoký počet sťažností podaných sťažovateľkou je ústavný
súd toho názoru, že zákonné náležitosti sťažnosti adresovanej ústavnému súdu sú jej dobre
známe.
17. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosti sťažovateľky odmietol pre
nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
18. Nad rámec uvedeného ústavný súd tiež uvádza, že totožná sťažnostná
argumentácia, aká je obsiahnutá i v predmetných sťažnostiach, už bola predmetom mnohých
konaní o sťažnostiach sťažovateľky pred ústavným súdom s tým, že bola odmietnutá pre jej
zjavnú neopodstatnenosť.
19. Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch
sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. septembra 2016