Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 690/2016
PDF · 117.07 KB
No categories available
II. ÚS 690/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2016
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Kompišovou, Advokátska
kancelária, Jakubovo námestie 9, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 2
ods. 2 a čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava IV
sp. zn. 15 Er 200/2014 z 21. októbra 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. augusta
2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného
porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej
len „listina“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 2
ods. 2 a čl. 127 ústavy uznesením Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“)
sp. zn. 15 Er 200/2014 z 21. októbra 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd napadnutým uznesením
zaviazal sťažovateľku ako oprávnenú zaplatiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi
vo výške 131,98 eur a náhradu trov konania povinnému vo výške 988,37 eur k rukám
právneho zástupcu AK Bardač, s. r. o., a to všetko do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2.1 Napriek nemožnosti podať proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní
odvolanie [podľa v tom čase účinného § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“) v spojení s § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 1. 11. 2013] podala
sťažovateľka „z dôvodov právnickej opatrnosti“ odvolanie. Krajský súd v Bratislave
uznesením č. k. 21 CoE 336/2015-84 z 23. júna 2016 odmietol odvolanie sťažovateľky
z dôvodu, že bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je s účinnosťou od
1. novembra 2013 (keď nadobudla účinnosť novela Exekučného poriadku vykonaná
zákonom č. 299/2013 Z. z.) prípustné odvolanie.
3. Podľa sťažovateľky je výrok napadnutého uznesenia v hrubom rozpore s platným
právom. Ak podľa sťažovateľky okresný súd „natlačil“ sťažovateľku do pozície reálne
povinnej osoby, tak jeho výrok treba považovať za prejav arbitrárnosti a porušenia
základného práva sťažovateľky na spravodlivé prerokovanie jej veci.
4. Sťažovateľka navrhla vydať tento nález:
„Základné právo (...) priznané čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 46 a nasl.
v spojení s čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo
porušené rozhodnutím Okresného súdu Bratislava IV č. 15 Er 200/2014 z 21. 10. 2015.
Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresného súdu Bratislava IV
č. 15 Er 200/2014 z 21. 10. 2015 a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Okresný súd Bratislava IV je povinný uhradiť (...) trovy konania, tak
ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do 15 dní od doručenia tohto nálezu na
účet jej právnej zástupkyne...“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
III.
6. Bez potreby uvádzania bližších doktrinálnych záverov k označeným ústavným
právam sťažovateľky a rekapitulácie odôvodnenia napadnutého uznesenia je potrebné
konštatovať, že sťažnosť je podaná oneskorene.
6.1 Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
6.2 Napadnuté uznesenie okresného súdu bolo sťažovateľke doručené 4. novembra
2015. Sťažovateľka napriek jasnej dikcii v tom čase účinného § 202 ods. 2 OSP v spojení
s § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 1. 11. 2013 (keď nadobudla účinnosť
novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 299/2013 Z. z., ktorá vypustila z § 58
ods. 6 možnosť podať proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57
Exekučného poriadku odvolanie) podala „z dôvodov právnickej opatrnosti“ odvolanie.
Sťažovateľka tak mohla a mala vedieť, že Krajský súd v Bratislave odmietne jej odvolanie
z dôvodu, že bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je s účinnosťou od
1. 11. 2013 odvolanie prípustné. Sťažovateľka tak mohla v prípade názoru o porušení ňou
označených ústavných práv napadnutým uznesením okresného súdu toto napadnuté
uznesenie okresného súdu namietať priamo sťažnosťou na ústavnom súde v lehote
predpokladanej § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j. najneskôr 4. januára 2016.
Sťažnosť však podala osobne až 9. augusta 2016.
6.3 Sťažovateľka teda nepodala sťažnosť v lehote predpokladanej § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde a na tomto základe ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde pre jej oneskorenosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. septembra 2016