Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-134-2021.pdf
PDF · 108.46 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5P/134/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou v právnej veci starostlivosti o maloletých W., obaja bytom u matky, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Kežmarok, deti rodičov - matky J., právne zastúpenej JUDr. Dávidom Hoffmanom, advokátom, so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 80, otca V., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom do rozvodu manželstva, takto
rozhodol:
I. Z v e r u j e mal. W. na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti matky J., ktorá bude spravovať majetok maloletých a zastupovať maloleté deti v bežných veciach.
II. Otec V., j e p o v i n n ý na čas do rozvodu manželstva prispievať na výživu mal. W., sumou 180 eur mesačne a na mal. W., sumou 120 eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred matke odo dňa podania návrhu, t. j. od 08. 09. 2021, do právoplatnosti rozsudku o rozvode.
III. Styk otca s maloletými deťmi na čas do rozvodu n e u p r a v u j e .
IV. Žiaden z účastníkov nemá p r á vo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podala 07. 09. 2021 na tunajší súd návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, ktorým žiadala, aby súd zveril mal. synov W. a W. do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal prispievať na výživu mal. W. sumou 250 eur a na mal. W. sumou 150 eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred matke od 01. 02. 2021, styk otca s maloletými nežiadala upraviť.
2. Podaný návrh odôvodnila tým, že manželstvo bolo uzatvorené v roku 2011 a trvá doposiaľ, avšak súčasne s týmto návrhom bol podaný aj návrh o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým na čas po rozvode, a to pod sp. zn. 1P/134/2021. Konanie nie je ešte právoplatne skončené. Medzi manželmi sú pretrvávajúce problémy, ktoré vyústili do odchodu otca maloletých zo spoločnej domácnosti v januári 2021. od toho času zabezpečuje všetku starostlivosť o deti výlučne ona. Preto žiadala, aby súd zveril maloletých do jej osobnej starostlivosti. V čase podania návrhu bola nezamestnaná a aktívne si hľadala prácu. Predchádzajúci pracovný pomer po ukončila z dôvodu, aby mohla plne zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti, nakoľko v tom čase už otec maloletých nežil s nimi v spoločnej domácnosti. Otec pracoval v zahraničí, no výšku jeho príjmu uviesť nevedela. Po odchode zo spoločnej domácnosti jej prispel sumou 800 eur v mesiaci február 2021, sumou 200 eur v mesiaci marec 2021 a sumou 150 eur v mesiaci máj 2021. Pokiaľ ide o jej výdavky, za bývanie platí sumu 150 eur mesačne, spláca úver v sume 270 eur mesačne. Nevyhnutné výdavky maloletých synov poostávajú z výdavkov na drogériu, ošatenie a obuv v sume 70 eur mesačne pre obe deti, strava a
školné pre mal. W. v škôlke je 35 eur mesačne, strava pre celú rodinu je 250 eur mesačne, internet + mobil je 55 eur mesačne. Mala za to, že žiadané výživné je vzhľadom na výdavky maloletých a príjem otca adekvátne. Styk otca s maloletými nežiadala upraviť.
3. Otec sa k podanému návrhu písomne nevyjadril.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom právneho zástupcu matky, výsluchom kolízneho opatrovníka a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä návrhom, rodnými listami mal. detí, lustráciami účastníkov v reg. SP, reg. obyvateľov, výpisom z LV č. XXX, reg. trestov otca, lustr. v reg. priestupkov otca, zápisnicou z IS 09. 11. 2021 a listinnými dôkazmi matky o akt. príjmoch a výdavkoch.
5. Matka na pojednávaní upresnila svoj návrh a na výživnom od 01. 02. 2021 do podania návrhu, t. j. 07. 09. 2021, netrvala, v tejto časti zobrala návrh späť. Rovnako upresnila návrh aj čo do výšky žiadaného výživného a na mal. W.iadala výživné v sume 180 eur mesačne od podania návrhu namiesto 250 eur mesačne od 01. 02. 2021 a na mladšieho syna žiadala 120 eur mesačne od podania návrhu namiesto 150 eur mesačne od 01. 02. 2021, a to do právoplatnosti rozsudku o rozvode. Aj naďalej žiadala, aby deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti a styk maloletých detí s otcom nežiadala upraviť.
Zároveň uviedla, že v súčasnej dobe je už zamestnaná, a to od septembra 2021 s priemerným mesačným príjmom 500 - 550 eur. Pokiaľ ide o jej výdavky, tak na bývanie má stále náklady 150 eur mesačne za inkaso, kde sú zahrnuté všetky poplatky spojené s bývaním, spláca hypotéku v sume 270 eur, avšak teraz má povolený odklad splátok do júna 2022. Následne bude musieť opätovne splácať mesačné splátky. Platí ešte internet a telefón v sume 55 eur. Nevyhnutné výdavky maloletého W. pozostávajú z výdavkov na stravu v škole 23,60 eur mesačne, školský klub 2,50 eur mesačne, ZRPŠ 40 eur ročne, krúžok 50 eur mesačne, ošatenie a obuv 40 eur mesačne. Nevyhnutné výdavky na maloletého W. tvoria výdavky na škôlku, a to školné 15 eur mesačne a strava 30 eur mesačne, ošatenie a obuv 40 eur mesačne. Ďalej má ešte bežné výdavky na hygienické potreby pre oboch synov, vitamíny, lieky. Na stravu pre celú rodinu doma má výdavky 150 eur, a spláca poistku za auto každé 3 mesiace v sume 44 eur. Otec po podaní návrhu jej v mesiaci december 2021 zaplatil sumu 180 eur. Inou sumou na výživu detí neprispel. Otec maloletých synov kontaktuje prostredníctvom nej, a to tak raz za dva týždne. Naposledy sa stretli včera, otec aj od nej mal vedomosť, že dnes bude na súde pojednávanie. Otec s úpravou rodičovských práv a povinností k maloletým synom súhlasil, nesúhlasil s rozvodom manželstva, ktoré však nie je predmetom tohto konania.
6. Otec sa na nariadené pojednávanie nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, dokonca aj pri stretnutí s matkou mal o ňom vedomosť. Na informatívnom stretnutí konanom dňa 09. 11. 2021, ktoré sa konalo jednak ku konaniu o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností a tiež k úprave rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, sa otec vyjadril najmä k rozvodu manželstva, s ktorým nesúhlasil. Ďalej uviedol, že je živnostník a priemerný príjem má cca. 1 000 - 1 500 eur mesačne. V súčasnej dobe má zákazku v Krížovej Vsi, za ktorú dostane vyplatené a z toho by mohol platiť výživné. Aktuálne sa voči nemu vedie exekučné konanie, má dlh na sociálnom i zdravotnom poistení. Iné nevyhnutné výdavky neuviedol. Taktiež sa voči nemu vedie trestné konanie vo veci krádeže. Na záver uviedol, že chcel by manželstvo zachrániť, podrobí sa psychologickému poradenstvu a bude sa zúčastňovať nariadených pojednávaní.
7. Právny zástupca matky vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že trvá na podanom návrhu v znení, ako bol dnes upresnený na pojednávaní. Mal za to, že príjem otca, ktorý bol prezentovaný na informatívnom stretnutí v sume 1 000 - 1 500 eur mesačne umožňuje otcovi platiť výživné v navrhovanej výške a je taktiež primerané s poukazom na vek i potreby maloletých detí. Otec pri spoločných stretnutiach výšku výživného nikdy nerozporoval, v podstate s ním súhlasil, no nikdy nezaplatil. Ďalej uviedol, že voči otcovi sú vedené 3 exekúcie a sú zapísané ako ťarchy na liste vlastníctva.
8. Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi uviedol, že podaný návrh je v záujme maloletých detí a je potrebné upraviť rodičovské práva a povinností k maloletým na čas do rozvodu v zmysle upresneného petitu. Žiadal, aby súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, styk otca s maloletými neupraviť a určil výživné 180 eur mesačne na staršieho syna a 120 eur na mladšieho syna od podania návrhu.
9. Podľa potvrdenia o príjme matky za obdobie 9/2021 - 12/2021 matka má priemerný príjem 530 eur mesačne.
10. Otec podľa svojho vyjadrenia pracuje ako živnostník s príjmom 1 000 - 1 500 eur mesačne.
11. Účastníci sú vlastníkmi rodinného domu v obci B., každý v podiele 1/1.
12. Otec bol trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 0T/9/2021 uznaný vinným za prečin ohrozovanie pod vplyvom návykom látky, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody podmienečne 5 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 15 mesiacov do 12. 07. 2022 a zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá na 4 roky.
13. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
- úroveň starostlivosti o dieťa,
- bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
- ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
- okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
- ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
- podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
- názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
- podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,
- využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
14. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine; Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine; plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine; obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine ; výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine; pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine; Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine; dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
15. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletých dieťaťa toho času nežijú v spoločnej domácnosti. Otec v januári 2021 opustil spoločnú domácnosť a od toho času žijú rodičia oddelene, matka s maloletými v I. a otec v obci B..
16. Súd mal za preukázané, že matka sa o maloletých synov riadne stará, zabezpečuje všetky im potreby, preto súd maloletých zveril do osobnej starostlivosti matky, zároveň matka bude maloletých zastupovať v bežných veciach a spravovať ich majetok. V podstatných veciach sa vyžaduje súhlas oboch rodičov dieťaťa. Rovnako mal súd za preukázané, že otec v súčasnej dobe deťom žiadnu starostlivosť nezabezpečuje, kontaktuje sa s nimi prostredníctvom matky, a to raz za dva týždne.
Ohľadom úpravy styku medzi rodičmi matka nežiadala upraviť styk, ani v súčasnej dobe nebráni v stretávaní otca so synmi. Otec synov kontaktuje, avšak len prostredníctvom nej. Rovnako aj kolízny opatrovník mal za to, že styk otca so synmi nie je v danom prípade potrebné upravovať. Preto styk otca s maloletými synmi neupravil.
17. Sporným tak ostal len nárok na určenie výživného, nakoľko matka po upresnení žiadala sumu 180 eur mesačne na syna W. a 120 eur mesačne na syna W.. Otec sa k navrhovanej výške výživného nevyjadril. Matka podaný návrh odôvodňovala okrem iného aj skutočnosťou, že starší syn navštevuje základnú školu a mladší syn navštevuje materskú škôlku, s čím má spojené výdavky. V súčasnej dobe je zamestnaná, no jej príjem v čistom je na úrovni minimálnej mzdy, pričom jej náklady spojené so štúdiom ako i náklady živobytie vzrástli a splácala spoločný úver. Tak ako to vyplýva z ustanovenia § 62 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou a táto trvá až do času, kým deti nie súd schopné samé sa živiť.
18. Pre správne určenie rozsahu vyživovacej povinnosti je dôležité vyhodnotenie zákonných kritérií, a to sú schopnosti a možnosti, majetkové pomery oboch rodičov, ich životná úroveň, osobná starostlivosť o dieťa a vyhodnotenie miery osobnej starostlivosti, vyhodnotenie výdajov rodičov, zhodnotenie oprávnenosti týchto výdajov. Pri povinnom rodičovi vyhodnotí jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, prípadne aj otázku jeho možného zárobku, ak sa vzdá výhodnejšieho zamestnania alebo majetkové prospechu, prípadne, ak berie na seba povinný rodič neoprávnené riziká. Taktiež osobnú starostlivosť matky a tieto plnenia nemateriálnej povahy je potrebné pričítať matke na plnenie vyživovacej povinnosti a premietnuť ich do pomeru, v akom by sa rodičia mali podieľať na úhrade výdajov maloletých, ktoré sú oprávnenými.
19. Pri hodnotení výdajov maloletého dieťaťa je potrebné zhodnotiť jeho potreby ako potreby základné, potom potreby, ktoré súvisia s aktivitami, záujmami, potrebami vyššieho vzdelania. Pri každých výdajoch maloletých detí, alebo oprávnených osôb je potrebné mať za to, že základné náklady, ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné.
20. Pokiaľ ide o výdavky maloletých, tak matka maloletého W. výdavky vypočítala na sumu cca. 200 eur a pozostávajú z výdavkov na ošatenie, obuv a hygienické potreby v sume 50 eur mesačne, strava doma, výdavky spojené so školou vrátane stravy a krúžkov v sume 60 eur. Ďalej mala nepredvídateľné výdavky spojené so zdravotným stavom v súvislosti so zlomeninou ruky v sume 134 eur. Výdavky na
maloletého W. matka vyčíslila na sumu cca 150 eur, výdavky so škôlkou 45 eur, na ošatenie, obuv a hygienické potreby v sume 50 eur mesačne, strava doma.
21. Ďalej súd mal za preukázané, že maloletí synovia toho času nie sú schopní sami sa živiť, nemajú žiaden príjem. Súd zdôrazňuje, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú rodičia (matka i otec), pričom platí, že súd individuálne skúma možnosti, schopnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet a výšku iných vyživovacích povinností každého z rodičov, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosti o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej členom je dieťa.
22. Súd skúmal osobné a majetkové pomery oboch rodičov. Maloletí synovia sú v súčasnej dobe v starostlivosti matky, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti, a osobnú starostlivosť tak zabezpečuje matka. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá. Príjem matky je momentálne vo výške 500 - 550 eur + 50 eur titulom rodinných prídavkov. S bývaním má spojené výdavky 150 eur mesačne, internet + telefón 55 eur mesačne. Spláca hypotekárny úver v sume 270 eur, avšak v súčasnej dobe má odložené splátky do júna 2022. Štvrťročne platí poistenie auta v sume 44 eur, na stravu pre seba a deti potrebuje okolo 250 eur mesačne. Potom má bežné výdavky so zabezpečením ošatenia, hygienických potrieb pre seba a syna, výdavkov na voľný čas pre deti a cestovné výdavky.
23. Pokiaľ ide o výdavky otca, tak otec ich súdu neoznámil, a to ani na informatívnom stretnutí a nereagoval ani na písomnú výzvu. Na informatívnom stretnutí uviedol, že má exekúcie a dlhy na zdravotnom i sociálnom poistení, a hypotéku v s mesačnej splátke 300 eur. Príjem uviedol v sume 1 000 - 1 500 eur mesačne.
24. Otec sa s maloletými v súčasnej dobe stretáva, avšak nie je to pravidelné, kontaktujú sa raz za 2
- 3 týždne. Dobrovoľne prispel v mesiaci december sumou 180 eur, inak synom na výživu neprispieva žiadnou sumou. Teda skoro celý mesiac sú maloletí synovia v osobnej starostlivosti matky. Otec ako milujúci rodič by mal vyvinúť maximálnu snahu k tomu, aby svojim synom mohol poskytovať primerané výživné zodpovedajúce ich potrebám, pokiaľ s ním nežije v spoločnej domácnosti a osobne sa o neho nestará. Súd poukazuje na to, že cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu. Zároveň výživné je prednostná pohľadávka a cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na svoje potreby. Súd preto rozhodol o určení výživného, určil výživné v sume 180 eur mesačne od podania návrhu na mal. W. a v sume 120 eur mesačne na mal. W. od podania návrhu, v súlade s upresneným návrhom matky v súlade s návrhom matky. Súd mal za preukázané, že je v možnostiach otca platiť takto určené výživné, nakoľko jeho príjem je v sume 1 000 - 1 500 eur mesačne, výdavky súdu neuviedol, no súd za nevyhnutné považuje výdavky na bývanie, stravu, lieky, cestovné, ošatenie, hygienické telefón, poistenie do zdravotnej i sociálnej poisťovne. Tieto výdavky nebudú ani v sume 800 eur mesačne, teda otcom tvrdený príjem na súdom určeného výživného by mal postačovať.
25. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že základné náklady, ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné. Rovnako súd prihliadol aj na to, že osobnú starostlivosť maloletej zabezpečuje výlučne matka, nakoľko otec sa s dcérou nestretáva a teda osobnú starostlivosť matky a tieto plnenia nemateriálnej povahy pripočítal matke na plnenie vyživovacej povinnosti. Okrem výživného dobrovoľne inou sumou neprispieva.
26. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré v konaní zistil, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa sa pritom radia jednak potreby základné, medzi ktoré patrí napr. stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdavky, cestovné do školy, pomerná časť nákladov na bývanie, náklady na zdravotnícku starostlivosť, ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka, ako sú napr. kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (napr. hračky). Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku
dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, t. j. vekom, zdravotným stavom, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, počtom vyživovacích povinností, u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou pracovnej aktivity, kvalitou práce a schopnosťou uplatniť sa v konkurencii, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
27. Súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce.
28. Súd tiež poukazuje, že v prípade, ak by pristúpil vzhľadom na vek maloletej dcéry (starší syn 9 rokov a mladší 4 roky) k zohľadneniu spodnej hranice percentuálneho podielu vyživovacej povinnosti otca voči maloletým, ktorá je v rozpätí od, 11 - 15 % u mladšieho syna a 13 % - 17 % u syna staršieho, podľa potvrdenia o príjme otca, ktorý je v súčasnosti živnostníkom s príjmom v priemere v sume 1 200 eur, tak 13 % z čistého príjmu otca predstavuje 156 eur u mladšieho syna a 16% u staršieho syna je 192 eur, čo je viac, ako súd určil výživné pre mladšieho syna vo výške 120 eur a u staršieho syna 180 eur, avšak výdavky maloletých synov v súčasnej dobe nie sú v takej výške, ktoré by odôvodňovali priznať tabuľkové, teda vyššie výživné, pričom aj matka sa má podieľať na výživnom pre maloletých synov.
29. Súd priznal výživné od 08. 09. 2021, teda od dátumu, od ktorého matka po upresnení žiadala priznať výživné na maloletých synov, a to do právoplatnosti rozsudku o rozvode. Súd zistil, že v rovnaký deň ako sa konalo pojednávanie o úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, sa konalo aj pojednávanie o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Súd manželstvo rozviedol, no zatiaľ rozhodnutie nie je právoplatné. Z tohto dôvodu súd nevyčíslil dlžné výživné pevnou sumou, nakoľko v čase vyhlásenia rozhodnutia ešte manželstvo účastníkov nebolo právoplatne rozvedené. Preto určil výživné od podania návrhu, t. j. 08. 09. 2021 do právoplatnosti rozsudku o rozvode. Zároveň otec v decembri 2021 uhradil sumu 180 eur, ktorú bude potrebné od vyčísleného výživného za dané obdobie odpočítať.
30. Taktiež rozhodnutie súdu nie je nemenné a v prípade zmeny pomerov, či už na strane oprávnenej osoby, ako aj na strane povinnej osoby, sa novým návrhom možno domáhať zmeny súdneho rozhodnutia.
31. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.