Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 597/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. septembra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného advokátom Mgr. Michalom Zemanom, Medená 18, Bratislava, a advokátom

Mgr. Tomášom Záreckým, Medená 18, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, základného práva na rovnosť účastníkov podľa

Slovenskej republiky a základného práva na verejné prerokovanie veci v jeho prítomnosti

a na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava III

sp. zn. , Ex 352/13 zo 7. apríla 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

23. júna 2016 telefaxom doručená (doplnená predložením originálu odovzdaným na poštovú

prepravu 23. júna 2016) sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. Michalom Zemanom, Medená 18,

Bratislava, a advokátom Mgr. Tomášom Záreckým, Medená 18, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu

podľa (ďalej len „“), základného práva

na rovnosť účastníkov podľa a základného práva na verejné

prerokovanie veci v jeho prítomnosti a na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. , Ex 352/13

zo 7. apríla 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

« ... ako oprávnený sa proti sťažovateľovi ako povinnému

domáha v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.

vymoženia sumy 21.800,- Eur s príslušenstvom.

Exekučný titul v uvedenom exekučnom konaní má predstavovať notárska zápisnica

č. N 126/2012, Nz 8093/2012, NCRIs 8311/2012, ktorú vyhotovila dňa 6. 3. 2012 notárka

(ďalej len „Notárska zápisnica“). V uvedenej Notárskej zápisnici

mal sťažovateľ uznať svoj údajný záväzok voči oprávnenému zo simulovanej zmluvy

o pôžičke uzatvorenej medzi oprávneným ako veriteľom a sťažovateľom ako dlžníkom

dňa 6. 3. 2012(ďalej len „Zmluva o pôžičke“).

Dňa 28. 10. 2013 v uvedenom exekučnom konaní vydala ,

súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie, sp. zn. č. EX 352/2013.

Sťažovateľ podal proti exekúcii námietky zo dňa 19. 11. 2013 (ďalej len

„Námietky“), ktoré sťažovateľ okrem iného odôvodnil tým, že a) exekúcia sa vykonáva

v rozsahu presahujúcom exekučný titul, b) oprávnený nie je osobou oprávnenou

z exekučného titulu, c) Zmluva o pôžičke je simulovaný právny úkon, d) sťažovateľ splnil

svoj záväzok a e) výkon práv povinného je v rozpore s dobrými mravmi.

Okresný súd Bratislava III vydal dňa 7. 3. 2014 uznesenie, sp. zn.

(ďalej len „Pôvodné uznesenie“), ktorým Námietkam proti exekúcii v časti úrokov

z omeškania vyhovel (neurčitým spôsobom) a vo zvyšnej časti námietky zamietol.

2

Sťažovateľ podal proti Pôvodnému uzneseniu (nakoľko bolo vydané vyšším súdnym

úradníkom) odvolanie zo dňa 7. 4. 2014 (ďalej len „Odvolanie“); týmto Odvolaním sa

Pôvodné uznesenie automaticky zrušilo. Okresný súd Bratislava III vydal dňa 7. 4. 2016

uznesenie, sp. zn. (ďalej len „Napadnuté uznesenie“), ktorým námietkam

povinného proti exekúcii v časti úrokov z omeškania vyhovel a vo zvyšnej časti námietky

povinného proti exekúcii zamietol. ...

Sťažovateľ má za to, že postupom Okresného súdu Bratislava III bolo porušené

právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa , ,

Slovenskej republiky... a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd... .

Sťažovateľ v Námietkach, ako aj v Odvolaní, okrem iného poukazoval na to, že svoj

záväzok voči oprávnenému, ktorý je predmetom exekúcie, riadne splnil a opísal skutočnosti,

ktoré viedli k splneniu vymáhaného dlhu. Ako vyplývalo z tvrdení uvedených v podaniach

sťažovateľa, k uvedenému splneniu malo dôjsť po spísaní Notárskej zápisnice,

t. j. po vyhotovení exekučného titulu. ...

Aj keď dôkazné bremeno o splnení záväzku zaväzuje dlžníka, namietame, že súd

sťažovateľovi odňal možnosť konať pred súdom, keď mu neumožnil vykonať dokazovanie

o splnení jeho záväzku voči oprávnenému. ...

Súd tým, že nevytýčil pojednávanie, na ktorom by mohlo byť vykonané dokazovanie,

odňal povinnému možnosť konať pred súdom a neumožnil povinnému preukázať ním

tvrdené skutočnosti (pričom nepreukázanie týchto skutočností súd zároveň povinnému

kladie za vinu v Napadnutom uznesení). ...

Sme toho názoru, že súd pri vyhodnocovaní skutkového stavu... konal svojvoľne, keď

bez ďalšieho „uveril“ oprávnenému, že sťažovateľ... neplnil Zmluvu o pôžičke. ...

Je absolútne neprípustné, aby sa súd stotožnil s obranou oprávneného, podľa ktorej

sťažovateľ plnil v rámci inej kauzy (kauzálneho vzťahu) bez toho, aby túto kauzu vôbec

preukázal.

Naopak, tvrdenia sťažovateľa naznačujú (a zároveň aj preukazujú), že sťažovateľ

plnil záväzok zo Zmluvy o pôžičke, resp. že plnil to, čo mu oprávnený poskytol zo Zmluvy

o pôžičke. ...

3

Ak teda súd nemal za preukázané tvrdenia sťažovateľa, bolo jeho povinnosťou

vykonať dôkazy navrhnuté sťažovateľom; súd namiesto toho odňal sťažovateľovi možnosť

konať pred súdom. ...

Sťažovateľ taktiež namietal..., že ak sa plnenie sťažovateľa... nedá považovať

za plnenie záväzku zo Zmluvy o pôžičke... vznikla sťažovateľovi voči oprávnenému

pohľadávka na vydanie takto poskytnutého plnenia.

Súd sa v Napadnutom uznesení obmedzil len na konštatovanie, že sťažovateľ

nepreukázal svoje tvrdenie o existencii takýchto pohľadávok (hoci inak možnosť započítania

pripúšťa ako spôsob zániku záväzku). ...

Ako sme teda uviedli, bolo nesporné, že sťažovateľ uskutočnil platby na príkaz

oprávneného. ...

Ak teda sťažovateľ neplnil platby uvedené v čl. III písm. a) až c) tejto sťažnosti

na účely splnenia svojho záväzku zo Zmluvy o pôžičke, mal jednoznačný nárok

voči oprávnenému na vydanie toho, čo plnil. Ak oprávnený tvrdil niečo iné, bolo jeho

povinnosťou preukázať, že takýto svoj záväzok už splnil. Preto argumentácia súdu o tom,

že sťažovateľ nepreukázal svoje pohľadávky (ak už teda nešlo o plnenie zo Zmluvy

o pôžičke) je v rozpore s tvrdeniami účastníkov a je svojvoľná. ...

Sťažovateľ je toho názoru, že Okresný súd Bratislava III ústavne nekonformne

vykladal a aplikoval ustanovenie , keď

nevykonal Sťažovateľom navrhované dôkazy, ktoré boli podľa názoru Sťažovateľa spôsobilé

privodiť mu úspech v spore (zastavenie exekúcie z dôvodu zániku dlhu splnením). ...

Okresný súd Bratislava III v Pôvodnom uznesení, ani v Napadnutom uznesení

žiadnym spôsobom neodôvodnil odmietnutie vykonania navrhnutých dôkazov. ...

Pochybenie zo strany Okresného súdu Bratislava III je o to vážnejšie, keďže navrhnutými

dôkazmi chcel sťažovateľ preukázať skutočnosť, že dlh, ktorý bol predmetom exekúcie, bol

zo strany sťažovateľa riadne splnený, čo by malo za následok zastavenie samotnej exekúcie.

Tým, že Okresný súd Bratislava III posudzoval námietku sťažovateľa bez toho, aby

vykonal dôkazy navrhnuté sťažovateľom, porušil právo sťažovateľa na súdnu ochranu.

Okresný súd Bratislava III v podstate odmietol zistiť skutkový stav a na takto nezistený

skutkový stav aplikoval právo. Okresný súd Bratislava III v rozpore so zásadou rovného

4

postavenia účastníkov konania vychádzal z pravdivosti tvrdení oprávneného, pričom

odmietol vykonať sťažovateľom navrhnuté dôkazy na spochybnenie týchto tvrdení. ...

Postupom Okresného súdu Bratislava III bolo sťažovateľovi znemožnené účinne

si uplatniť svoje práva v súdnom konaní...»

3. Sťažovateľ v sťažnosti zároveň navrhol, aby ústavný súd vo veci dočasným

opatrením podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) odložil

vykonateľnosť uznesenia okresného súdu zo 7. apríla 2016 a uložil okresnému súdu

a súdnemu exekútorovi, ktorým je v súčasnosti , aby sa zdržal

vykonávania exekúcie vedenej na okresnom súde pod sp. zn. . Uvedené

odôvodnil hrozbou nezvratnej ujmy, ktorá môže vzniknúť sťažovateľovi vykonávaním

exekúcie, pretože podľa § 61 Exekučného poriadku navrátenie do predošlého stavu

je v exekučnom konaní vylúčené. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na skutočnosť,

že predmetom exekúcie je vymoženie sumy 21 800 €, pričom výkon exekúcie na takúto

vysokú sumu výrazne postihne sťažovateľa, a to aj vzhľadom na tvrdenia sťažovateľa

uvedené v čl. III. a IV. tejto sťažnosti, v zmysle ktorých sťažovateľ už raz takúto sumu

uhradil.

4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci

rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, a a právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. , Ex 352/13 zo dňa

7. 4. 2016 porušené boli.

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III sp. zn. , Ex 352/13 zo dňa

7. 4. 2016 v časti, v ktorej boli námietky povinného zamietnuté, sa zrušuje a vec sa mu

vracia na ďalšie konanie.

5

3. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť trovy konania v sume 363,79 Eur

na účet právneho zástupcu sťažovateľa… do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

5. Podaním z 9. augusta 2016 sťažovateľ doplnil svoju ústavnú sťažnosť oznámením,

že o jeho odvolaní proti II. výroku napadnutého uznesenia okresného súdu zo 7. apríla 2016

už rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“) uznesením

č. k. -80 z 28. júna 2016 tak, že toto odvolanie ako neprípustné odmietol.

Sťažovateľ v doplnení sťažnosti zároveň uviedol, že ním podané odvolanie

proti napadnutému uzneseniu okresného súdu preto nemalo vplyv na prípustnosť

predmetnej ústavnej sťažnosti a už ani nemôže mať. V prílohe tohto podania sťažovateľ

doložil kópiu uznesenia krajského súdu č. k. -80 z 28. júna 2016.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,

či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

9. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

6

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy,

ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

je preto možné považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie.

11. V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľa podľa a skúmal, či neexistujú dôvody

na jej odmietnutie podľa .

12. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľa

na súdnu ochranu podľa , základného práva na rovnosť účastníkov

podľa a základného práva na verejné prerokovanie veci v jej prítomnosti

a na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením

okresného súdu zo 7. apríla 2016, a to tou časťou tohto uznesenia, v ktorej okresný súd

v exekučnom konaní sčasti zamietol námietky sťažovateľa ako povinného proti exekúcii.

13. Podstatnou sťažnostnou námietkou je sťažovateľovo tvrdenie, že okresný súd mu

odňal možnosť konať pred súdom, a to tým, že mu neumožnil vykonať dokazovanie

o splnení jeho záväzku voči oprávnenému, aj keď na splnenie tohto záväzku poukazoval

vo svojich námietkach proti exekúcii (ako na jeden z dôvodov ich podania), ako aj

v odvolaní proti uzneseniu okresného súdu vydaného vyšším súdnym úradníkom o týchto

námietkach, a taktiež tým, že nenariadil pojednávanie, na ktorom by mohlo byť vykonané

dokazovanie na preukázanie ním tvrdených skutočností. Sťažovateľ v sťažnosti okrem toho

7

namieta svojvoľnosť súdu pri hodnotení dôkazov a argumentáciu súdu o tom, že sťažovateľ

nepreukázal svoje pohľadávky voči oprávnenému a započítanie ako spôsob zániku práva

teda nie je možné, považuje tiež za svojvoľnú.

14. Z obsahu vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. a spisu

súdneho exekútora sp. zn. EX 352/2013 vyplýva, že na základe

návrhu − oprávneného na vykonanie exekúcie zo 17. júla 2013, súdny

exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. EX 352/2013 z 28. augusta 2013

(ďalej len „upovedomenie o začatí exekúcie“) na vymoženie peňažnej sumy 21 800 €

s príslušenstvom a trov exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica

č. N 126/2012, Nz 8093/2012, NCRIs 8311/2012 spísaná notárkou

, , 6. marca 2012. Upovedomenie o začatí exekúcie

bolo sťažovateľovi ako povinnému v tomto exekučnom konaní doručené 5. novembra 2013.

Sťažovateľ vzniesol u súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote námietky

proti exekúcii, a to najmä z dôvodov, že exekúcia sa vykonáva v rozsahu presahujúcom

exekučný titul, oprávnený nie je osobou oprávnenou z exekučného titulu, zmluva o pôžičke

je simulovaný právny úkon, povinný splnil svoj záväzok a výkon práv povinného je

v rozpore s dobrými mravmi.

Podaním z 13. decembra 2013 sa oprávnený písomne vyjadril k námietkam podaným

sťažovateľom.

Okresný súd ako príslušný exekučný súd uznesením č. k. -55

zo 7. marca 2014 sťažovateľom podaným námietkam proti exekúcii v časti úrokov

z omeškania vo výške rovnajúcej sa dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Národnej

banky Slovenska platnej ku dňu porušenia povinnosti dlžníka vyhovel a vo zvyšnej časti

tieto námietky zamietol. V odôvodnení poukázal na to, že námietky povinného

sú opodstatnené len v časti úrokov z omeškania pre ich nevykonateľnosť. Na základe

odvolania sťažovateľa zo 7. apríla 2014 podaného proti tomuto uzneseniu vydaného vyšším

súdnym úradníkom okresný súd napadnutým uznesením č. k. -73

zo 7. apríla 2016 námietkam povinného proti exekúcii v časti úrokov z omeškania vyhovel

a vo zvyšnej časti námietky povinného proti exekúcii zamietol.

8

15. Pre účely posúdenia opodstatnenosti sťažnostných námietok sa ústavný súd

oboznámil s obsahom napadnutého uznesenia okresného súdu zo 7. apríla 2016

a z relevantnej časti odôvodnenia tohto uznesenia okresného súdu zistil, že podľa názoru

okresného súdu „povinný nepreukázal, že splnil povinnosť či už oprávnenému alebo

spoločnosti CORD BLOOD CENTER, s.r.o..

Dôkazná povinnosť o zániku dlhu zaťažuje povinného, teda povinný musel predložiť

také dôkazné prostriedky, ktoré objektívne preukazujú zánik konkrétneho dlhu.

Z predložených listinných dôkazov povinného, ktorými (ako uviedol) splatil dlh

oprávnenému, tieto nepreukazujú zánik dlhu voči oprávnenému alebo spoločnosti CBC,

s.r.o.. Z vkladu v hotovosti zo dňa 07. 03. 2012 urobil povinný vklad v sume 13 800 eur

na účet spoločnosti ZLL, ale z akého dôvodu, nie je zrejmé. Vklady Sociálnej poisťovni

zo dňa 03. 04. 2012 urobil platiteľ ZLL-SPORT, s.r.o. v sume 6 850 eur, riadne poistné

a zo dňa 21. 09. 2012 urobil platiteľ ZLL-SPORT, s.r.o. v sume 1 066 eur pokuta.

Súd nezistil žiaden zo zákonom ustanovených dôvodov v § 50 ods. 1 Ex. por., ktorý

nastal po vzniku exekučného titulu a ktorý by spôsobil zánik vymáhaného nároku alebo

bráni jeho vymáhateľnosti, ani dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Z uvedeného

dôvodu súd námietky povinného proti exekúcii zamietol tak, ako je vo výrokovej časti

uznesenia uvedené.“.

16. K námietke sťažovateľa týkajúcej sa započítania údajných vzájomných

pohľadávok sťažovateľa ako povinného a oprávneného okresný súd v napadnutom uznesení

uviedol, že „V predmetnom konaní nie je naplnený základný predpoklad započítania

pohľadávok a to existencia pohľadávky povinného voči oprávnenému. Povinný na svoje

tvrdenie o započítaní nepredložil doklad napr. z akého titulu pozostávajú jeho pohľadávky

voči oprávnenému, kedy nastala splatnosť týchto pohľadávok, ani či pohľadávky dlžníka

a veriteľa sú vzájomné. Oprávnený neuznával splatenie pohľadávky platbami, na ktoré

poukazoval povinný (tieto podľa oprávneného boli platby v súvislosti z pracovnoprávnych

vzťahov). Ako z uvedeného vyplýva existencia pohľadávky povinného nie je preukázaná

a musí byť najskôr riešená v základnom sporovom konaní. Keďže nie je preukázaná

existencia pohľadávky povinného voči oprávnenému, potom táto pohľadávka nie je

9

spôsobilou pohľadávkou na započítanie, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“.

17. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd konal v medziach svojej právomoci

a jeho argumentáciu týkajúcu sa nepreukázania vzájomných pohľadávok povinného

a oprávneného zo strany sťažovateľa, a teda nemožnosti využitia započítania ako spôsobu

zániku pohľadávky, ktorá je predmetom exekučného konania, v predmetnom exekučnom

konaní považuje za správnu. Ústavný súd súhlasí s tvrdením okresného súdu, že vzhľadom

na to, že sťažovateľ ako povinný v exekučnom konaní nepreukázal existenciu svojej

pohľadávky voči oprávnenému, ktorá by bola priznaná spôsobilým exekučným titulom,

a keďže zároveň ani oprávnený neuznal existenciu pohľadávky povinného voči jeho osobe,

základný predpoklad započítania pohľadávok v exekučnom konaní nebol splnený, a teda

započítanie pohľadávok ako spôsob zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok oprávneného

a povinného v rámci exekučného konania neprichádzalo do úvahy. V exekučnom konaní by

súd mohol prihliadať na započítací prejav len v prípade, že by boli splnené všetky

podmienky kompenzačného prejavu a žiaden z účastníkov by vzájomné pohľadávky

(ktoré dosiaľ neboli judikované súdom) neučinil spornými. Na základe uvedeného tento

postup okresného súdu nie je možné v žiadnom prípade označiť ako svojvoľný.

18. V súvislosti s námietkami sťažovateľa, že okresný súd nenariadil pojednávanie

a neumožnil vykonať dokazovanie o splnení jeho záväzku voči oprávnenému, ústavný súd

uvádza, že exekučný súd koná a rozhoduje o námietkach spravidla bez pojednávania.

Pojednávanie nariadi vtedy, ak rozhodnutie o námietkach závisí od skutkových okolností,

ktoré sa musia zisťovať procesným dokazovaním za primeraného použitia ustanovení

procesného predpisu, ktorým bol do 30. júna 2016 (ďalej

len „OSP“) − .

19. V danej veci okresný súd pri rozhodovaní o námietkach sťažovateľa

proti exekúcii vychádzal z listinných dôkazov predložených účastníkmi konania, ktoré

dostatočným spôsobom vypovedali o podstatných skutočnostiach, na základe ktorých

10

okresný súd následne o námietkach povinného proti exekúcii rozhodol, a preto ani

podľa názoru ústavného súdu nariadenie pojednávania v uvedenej veci nebolo nevyhnutné.

20. Pokiaľ ide o povinnosť súdu vykonať dôkazy označené účastníkom konania, táto,

ako vyplýva aj zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (, ),

nie je ale súčasťou práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (a ani základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a ). Taktiež procesný princíp voľného hodnotenia dôkazov

v spojení so zásadou procesnej ekonomiky dovoľuje súdu vykonať len tie dôkazy, ktoré

podľa jeho uváženia k spravodlivému rozhodnutiu vedú. Ústavný súd nemôže súhlasiť

s tvrdením sťažovateľa, že okresný súd pri vyhodnocovaní skutkového stavu konal

svojvoľne. Pri rozhodovaní o námietkach povinného proti exekúcii súd vychádzal

z listinných dôkazov (podaní) predložených oboma účastníkmi konania. Obsah spisového

materiálu nepotvrdzuje, že okresný súd bez ďalšieho „uveril“ oprávnenému, že sťažovateľ

neplnil zmluvu o pôžičke, teda pohľadávku, ktorá je predmetom exekučného konania.

21. Vzhľadom na uvedené skutkové okolnosti a tvrdenia sťažovateľa uvádzané

v sťažnosti podľa názoru ústavného súdu nemôže sťažovateľ s úspechom namietať

porušenie základného práva podľa , a , ako aj

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu. Sťažovateľovi

bol umožnený reálny prístup k súdu, keď všeobecný súd (v tomto prípade okresný súd

ako exekučný súd) na základe ním podaných námietok proti exekúcii vo veci konal

a rozhodol, pričom primerane rozumným a v okolnostiach prípadu postačujúcim spôsobom

reflektoval na sťažovateľom vznesené tvrdenia aj navrhované dôkazy a svoje rozhodnutie

aj dostatočne presvedčivo a zrozumiteľne odôvodnil.

22. Keďže ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým uznesením

okresného súdu a namietaným porušením v sťažnosti označených práv, sťažnosť

sťažovateľa odmietol podľa pri jej predbežnom

prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú.

11

23. Nad rámec uvedeného ústavný súd k celej veci uvádza, že v exekučnom konaní

podľa Exekučného poriadku má povinný viacero právnych prostriedkov obrany a ochrany

svojho postavenia, ktoré môže využiť vtedy, ak v nútenom výkone súdnych a iných

rozhodnutí sa vyskytnú absolútne alebo relatívne prekážky ďalšieho postupu exekučných

orgánov, ku ktorým patrí aj tvrdenie sťažovateľa, že exekúcia sa začala, aj keď nie je

splnený jej materiálny predpoklad, t. j. už neexistuje povinnosť uložená exekučným titulom

z dôvodu jej splnenia, čo by malo mať za následok zastavenie samotnej exekúcie.

24. K takým právnym prostriedkom patria nielen námietky podľa § 50 Exekučného

poriadku, ale napríklad aj účinný prostriedok obrany povinného, ktorým je návrh na odklad

exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku (z dôvodu, že možno očakávať zastavenie

exekúcie) a ktorý možno podať kedykoľvek po doručení upovedomenia o začatí exekúcie,

ak je spojený s návrhom na zastavenie exekúcie. Rovnako je prípustné aj samostatne podať

návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku bez ohľadu na to, či boli

alebo neboli podané námietky podľa § 50 Exekučného poriadku, prípadne sa takým

námietkam nevyhovelo. Vyššia účinnosť návrhu na zastavenie exekúcie vo vzťahu

k ochrane povinného vyplýva z toho, že proti rozhodnutiu o tomto návrhu je prípustné

v prevažnej väčšine prípadov odvolanie, o ktorom sa rozhoduje v riadnom inštančnom

postupe na súde vyššieho stupňa. Odvolanie je podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku

vždy prípustné v prípadoch ustanovených v § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m), t. j. aj

v prípade, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané napríklad z dôvodu

splnenia dlhu.

25. Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších

nárokoch sťažovateľa uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2016

12