Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 597/2016
PDF · 236.66 KB
No categories available
III. ÚS 597/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. septembra 2016
predbežne prerokoval sťažnosť ,
zastúpeného advokátom Mgr. Michalom Zemanom, Medená 18, Bratislava, a advokátom
Mgr. Tomášom Záreckým, Medená 18, Bratislava, vo veci namietaného porušenia
základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, základného práva na rovnosť účastníkov podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky a základného práva na verejné prerokovanie veci v jeho prítomnosti
a na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava III
sp. zn. 52 Er 1048/13, Ex 352/13 zo 7. apríla 2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
23. júna 2016 telefaxom doručená (doplnená predložením originálu odovzdaným na poštovú
prepravu 23. júna 2016) sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. Michalom Zemanom, Medená 18,
Bratislava, a advokátom Mgr. Tomášom Záreckým, Medená 18, Bratislava, vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva
na rovnosť účastníkov podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a základného práva na verejné
prerokovanie veci v jeho prítomnosti a na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením
Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 52 Er 1048/2013, Ex 352/13
zo 7. apríla 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:
« ... ako oprávnený sa proti sťažovateľovi ako povinnému
domáha v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.
52Er 1048/2013 vymoženia sumy 21.800,- Eur s príslušenstvom.
Exekučný titul v uvedenom exekučnom konaní má predstavovať notárska zápisnica
č. N 126/2012, Nz 8093/2012, NCRIs 8311/2012, ktorú vyhotovila dňa 6. 3. 2012 notárka
(ďalej len „Notárska zápisnica“). V uvedenej Notárskej zápisnici
mal sťažovateľ uznať svoj údajný záväzok voči oprávnenému zo simulovanej zmluvy
o pôžičke uzatvorenej medzi oprávneným ako veriteľom a sťažovateľom ako dlžníkom
dňa 6. 3. 2012(ďalej len „Zmluva o pôžičke“).
Dňa 28. 10. 2013 v uvedenom exekučnom konaní vydala ,
súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie, sp. zn. č. EX 352/2013.
Sťažovateľ podal proti exekúcii námietky zo dňa 19. 11. 2013 (ďalej len
„Námietky“), ktoré sťažovateľ okrem iného odôvodnil tým, že a) exekúcia sa vykonáva
v rozsahu presahujúcom exekučný titul, b) oprávnený nie je osobou oprávnenou
z exekučného titulu, c) Zmluva o pôžičke je simulovaný právny úkon, d) sťažovateľ splnil
svoj záväzok a e) výkon práv povinného je v rozpore s dobrými mravmi.
Okresný súd Bratislava III vydal dňa 7. 3. 2014 uznesenie, sp. zn. 52Er 1048/2013
(ďalej len „Pôvodné uznesenie“), ktorým Námietkam proti exekúcii v časti úrokov
z omeškania vyhovel (neurčitým spôsobom) a vo zvyšnej časti námietky zamietol.
2
Sťažovateľ podal proti Pôvodnému uzneseniu (nakoľko bolo vydané vyšším súdnym
úradníkom) odvolanie zo dňa 7. 4. 2014 (ďalej len „Odvolanie“); týmto Odvolaním sa
Pôvodné uznesenie automaticky zrušilo. Okresný súd Bratislava III vydal dňa 7. 4. 2016
uznesenie, sp. zn. 52 Er 1048/13 (ďalej len „Napadnuté uznesenie“), ktorým námietkam
povinného proti exekúcii v časti úrokov z omeškania vyhovel a vo zvyšnej časti námietky
povinného proti exekúcii zamietol. ...
Sťažovateľ má za to, že postupom Okresného súdu Bratislava III bolo porušené
právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky... a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd... .
Sťažovateľ v Námietkach, ako aj v Odvolaní, okrem iného poukazoval na to, že svoj
záväzok voči oprávnenému, ktorý je predmetom exekúcie, riadne splnil a opísal skutočnosti,
ktoré viedli k splneniu vymáhaného dlhu. Ako vyplývalo z tvrdení uvedených v podaniach
sťažovateľa, k uvedenému splneniu malo dôjsť po spísaní Notárskej zápisnice,
t. j. po vyhotovení exekučného titulu. ...
Aj keď dôkazné bremeno o splnení záväzku zaväzuje dlžníka, namietame, že súd
sťažovateľovi odňal možnosť konať pred súdom, keď mu neumožnil vykonať dokazovanie
o splnení jeho záväzku voči oprávnenému. ...
Súd tým, že nevytýčil pojednávanie, na ktorom by mohlo byť vykonané dokazovanie,
odňal povinnému možnosť konať pred súdom a neumožnil povinnému preukázať ním
tvrdené skutočnosti (pričom nepreukázanie týchto skutočností súd zároveň povinnému
kladie za vinu v Napadnutom uznesení). ...
Sme toho názoru, že súd pri vyhodnocovaní skutkového stavu... konal svojvoľne, keď
bez ďalšieho „uveril“ oprávnenému, že sťažovateľ... neplnil Zmluvu o pôžičke. ...
Je absolútne neprípustné, aby sa súd stotožnil s obranou oprávneného, podľa ktorej
sťažovateľ plnil v rámci inej kauzy (kauzálneho vzťahu) bez toho, aby túto kauzu vôbec
preukázal.
Naopak, tvrdenia sťažovateľa naznačujú (a zároveň aj preukazujú), že sťažovateľ
plnil záväzok zo Zmluvy o pôžičke, resp. že plnil to, čo mu oprávnený poskytol zo Zmluvy
o pôžičke. ...
3
Ak teda súd nemal za preukázané tvrdenia sťažovateľa, bolo jeho povinnosťou
vykonať dôkazy navrhnuté sťažovateľom; súd namiesto toho odňal sťažovateľovi možnosť
konať pred súdom. ...
Sťažovateľ taktiež namietal..., že ak sa plnenie sťažovateľa... nedá považovať
za plnenie záväzku zo Zmluvy o pôžičke... vznikla sťažovateľovi voči oprávnenému
pohľadávka na vydanie takto poskytnutého plnenia.
Súd sa v Napadnutom uznesení obmedzil len na konštatovanie, že sťažovateľ
nepreukázal svoje tvrdenie o existencii takýchto pohľadávok (hoci inak možnosť započítania
pripúšťa ako spôsob zániku záväzku). ...
Ako sme teda uviedli, bolo nesporné, že sťažovateľ uskutočnil platby na príkaz
oprávneného. ...
Ak teda sťažovateľ neplnil platby uvedené v čl. III písm. a) až c) tejto sťažnosti
na účely splnenia svojho záväzku zo Zmluvy o pôžičke, mal jednoznačný nárok
voči oprávnenému na vydanie toho, čo plnil. Ak oprávnený tvrdil niečo iné, bolo jeho
povinnosťou preukázať, že takýto svoj záväzok už splnil. Preto argumentácia súdu o tom,
že sťažovateľ nepreukázal svoje pohľadávky (ak už teda nešlo o plnenie zo Zmluvy
o pôžičke) je v rozpore s tvrdeniami účastníkov a je svojvoľná. ...
Sťažovateľ je toho názoru, že Okresný súd Bratislava III ústavne nekonformne
vykladal a aplikoval ustanovenie § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď
nevykonal Sťažovateľom navrhované dôkazy, ktoré boli podľa názoru Sťažovateľa spôsobilé
privodiť mu úspech v spore (zastavenie exekúcie z dôvodu zániku dlhu splnením). ...
Okresný súd Bratislava III v Pôvodnom uznesení, ani v Napadnutom uznesení
žiadnym spôsobom neodôvodnil odmietnutie vykonania navrhnutých dôkazov. ...
Pochybenie zo strany Okresného súdu Bratislava III je o to vážnejšie, keďže navrhnutými
dôkazmi chcel sťažovateľ preukázať skutočnosť, že dlh, ktorý bol predmetom exekúcie, bol
zo strany sťažovateľa riadne splnený, čo by malo za následok zastavenie samotnej exekúcie.
Tým, že Okresný súd Bratislava III posudzoval námietku sťažovateľa bez toho, aby
vykonal dôkazy navrhnuté sťažovateľom, porušil právo sťažovateľa na súdnu ochranu.
Okresný súd Bratislava III v podstate odmietol zistiť skutkový stav a na takto nezistený
skutkový stav aplikoval právo. Okresný súd Bratislava III v rozpore so zásadou rovného
4
postavenia účastníkov konania vychádzal z pravdivosti tvrdení oprávneného, pričom
odmietol vykonať sťažovateľom navrhnuté dôkazy na spochybnenie týchto tvrdení. ...
Postupom Okresného súdu Bratislava III bolo sťažovateľovi znemožnené účinne
si uplatniť svoje práva v súdnom konaní...»
3. Sťažovateľ v sťažnosti zároveň navrhol, aby ústavný súd vo veci dočasným
opatrením podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) odložil
vykonateľnosť uznesenia okresného súdu zo 7. apríla 2016 a uložil okresnému súdu
a súdnemu exekútorovi, ktorým je v súčasnosti , aby sa zdržal
vykonávania exekúcie vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 52 Er 1048/2013. Uvedené
odôvodnil hrozbou nezvratnej ujmy, ktorá môže vzniknúť sťažovateľovi vykonávaním
exekúcie, pretože podľa § 61 Exekučného poriadku navrátenie do predošlého stavu
je v exekučnom konaní vylúčené. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na skutočnosť,
že predmetom exekúcie je vymoženie sumy 21 800 €, pričom výkon exekúcie na takúto
vysokú sumu výrazne postihne sťažovateľa, a to aj vzhľadom na tvrdenia sťažovateľa
uvedené v čl. III. a IV. tejto sťažnosti, v zmysle ktorých sťažovateľ už raz takúto sumu
uhradil.
4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci
rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 a právo na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 52Er 1048/13, Ex 352/13 zo dňa
7. 4. 2016 porušené boli.
2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 52Er 1048/13, Ex 352/13 zo dňa
7. 4. 2016 v časti, v ktorej boli námietky povinného zamietnuté, sa zrušuje a vec sa mu
vracia na ďalšie konanie.
5
3. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť trovy konania v sume 363,79 Eur
na účet právneho zástupcu sťažovateľa… do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.“
5. Podaním z 9. augusta 2016 sťažovateľ doplnil svoju ústavnú sťažnosť oznámením,
že o jeho odvolaní proti II. výroku napadnutého uznesenia okresného súdu zo 7. apríla 2016
už rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“) uznesením
č. k. 21 CoE 316/2016-80 z 28. júna 2016 tak, že toto odvolanie ako neprípustné odmietol.
Sťažovateľ v doplnení sťažnosti zároveň uviedol, že ním podané odvolanie
proti napadnutému uzneseniu okresného súdu preto nemalo vplyv na prípustnosť
predmetnej ústavnej sťažnosti a už ani nemôže mať. V prílohe tohto podania sťažovateľ
doložil kópiu uznesenia krajského súdu č. k. 21 CoE 316/2016-80 z 28. júna 2016.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
8. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,
či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
9. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
6
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy,
ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného
práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej
súvislosti medzi postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
je preto možné považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť
po jej prijatí na ďalšie konanie.
11. V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť
sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody
na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
12. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľa
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na rovnosť účastníkov
podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a základného práva na verejné prerokovanie veci v jej prítomnosti
a na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením
okresného súdu zo 7. apríla 2016, a to tou časťou tohto uznesenia, v ktorej okresný súd
v exekučnom konaní sčasti zamietol námietky sťažovateľa ako povinného proti exekúcii.
13. Podstatnou sťažnostnou námietkou je sťažovateľovo tvrdenie, že okresný súd mu
odňal možnosť konať pred súdom, a to tým, že mu neumožnil vykonať dokazovanie
o splnení jeho záväzku voči oprávnenému, aj keď na splnenie tohto záväzku poukazoval
vo svojich námietkach proti exekúcii (ako na jeden z dôvodov ich podania), ako aj
v odvolaní proti uzneseniu okresného súdu vydaného vyšším súdnym úradníkom o týchto
námietkach, a taktiež tým, že nenariadil pojednávanie, na ktorom by mohlo byť vykonané
dokazovanie na preukázanie ním tvrdených skutočností. Sťažovateľ v sťažnosti okrem toho
7
namieta svojvoľnosť súdu pri hodnotení dôkazov a argumentáciu súdu o tom, že sťažovateľ
nepreukázal svoje pohľadávky voči oprávnenému a započítanie ako spôsob zániku práva
teda nie je možné, považuje tiež za svojvoľnú.
14. Z obsahu vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 52 Er 1048/2013 a spisu
súdneho exekútora sp. zn. EX 352/2013 vyplýva, že na základe
návrhu − oprávneného na vykonanie exekúcie zo 17. júla 2013, súdny
exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. EX 352/2013 z 28. augusta 2013
(ďalej len „upovedomenie o začatí exekúcie“) na vymoženie peňažnej sumy 21 800 €
s príslušenstvom a trov exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica
č. N 126/2012, Nz 8093/2012, NCRIs 8311/2012 spísaná notárkou
, , 6. marca 2012. Upovedomenie o začatí exekúcie
bolo sťažovateľovi ako povinnému v tomto exekučnom konaní doručené 5. novembra 2013.
Sťažovateľ vzniesol u súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote námietky
proti exekúcii, a to najmä z dôvodov, že exekúcia sa vykonáva v rozsahu presahujúcom
exekučný titul, oprávnený nie je osobou oprávnenou z exekučného titulu, zmluva o pôžičke
je simulovaný právny úkon, povinný splnil svoj záväzok a výkon práv povinného je
v rozpore s dobrými mravmi.
Podaním z 13. decembra 2013 sa oprávnený písomne vyjadril k námietkam podaným
sťažovateľom.
Okresný súd ako príslušný exekučný súd uznesením č. k. 52 Er/1048/2013-55
zo 7. marca 2014 sťažovateľom podaným námietkam proti exekúcii v časti úrokov
z omeškania vo výške rovnajúcej sa dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Národnej
banky Slovenska platnej ku dňu porušenia povinnosti dlžníka vyhovel a vo zvyšnej časti
tieto námietky zamietol. V odôvodnení poukázal na to, že námietky povinného
sú opodstatnené len v časti úrokov z omeškania pre ich nevykonateľnosť. Na základe
odvolania sťažovateľa zo 7. apríla 2014 podaného proti tomuto uzneseniu vydaného vyšším
súdnym úradníkom okresný súd napadnutým uznesením č. k. 52 Er 1048/2013-73
zo 7. apríla 2016 námietkam povinného proti exekúcii v časti úrokov z omeškania vyhovel
a vo zvyšnej časti námietky povinného proti exekúcii zamietol.
8
15. Pre účely posúdenia opodstatnenosti sťažnostných námietok sa ústavný súd
oboznámil s obsahom napadnutého uznesenia okresného súdu zo 7. apríla 2016
a z relevantnej časti odôvodnenia tohto uznesenia okresného súdu zistil, že podľa názoru
okresného súdu „povinný nepreukázal, že splnil povinnosť či už oprávnenému alebo
spoločnosti CORD BLOOD CENTER, s.r.o..
Dôkazná povinnosť o zániku dlhu zaťažuje povinného, teda povinný musel predložiť
také dôkazné prostriedky, ktoré objektívne preukazujú zánik konkrétneho dlhu.
Z predložených listinných dôkazov povinného, ktorými (ako uviedol) splatil dlh
oprávnenému, tieto nepreukazujú zánik dlhu voči oprávnenému alebo spoločnosti CBC,
s.r.o.. Z vkladu v hotovosti zo dňa 07. 03. 2012 urobil povinný vklad v sume 13 800 eur
na účet spoločnosti ZLL, ale z akého dôvodu, nie je zrejmé. Vklady Sociálnej poisťovni
zo dňa 03. 04. 2012 urobil platiteľ ZLL-SPORT, s.r.o. v sume 6 850 eur, riadne poistné
a zo dňa 21. 09. 2012 urobil platiteľ ZLL-SPORT, s.r.o. v sume 1 066 eur pokuta.
Súd nezistil žiaden zo zákonom ustanovených dôvodov v § 50 ods. 1 Ex. por., ktorý
nastal po vzniku exekučného titulu a ktorý by spôsobil zánik vymáhaného nároku alebo
bráni jeho vymáhateľnosti, ani dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Z uvedeného
dôvodu súd námietky povinného proti exekúcii zamietol tak, ako je vo výrokovej časti
uznesenia uvedené.“.
16. K námietke sťažovateľa týkajúcej sa započítania údajných vzájomných
pohľadávok sťažovateľa ako povinného a oprávneného okresný súd v napadnutom uznesení
uviedol, že „V predmetnom konaní nie je naplnený základný predpoklad započítania
pohľadávok a to existencia pohľadávky povinného voči oprávnenému. Povinný na svoje
tvrdenie o započítaní nepredložil doklad napr. z akého titulu pozostávajú jeho pohľadávky
voči oprávnenému, kedy nastala splatnosť týchto pohľadávok, ani či pohľadávky dlžníka
a veriteľa sú vzájomné. Oprávnený neuznával splatenie pohľadávky platbami, na ktoré
poukazoval povinný (tieto podľa oprávneného boli platby v súvislosti z pracovnoprávnych
vzťahov). Ako z uvedeného vyplýva existencia pohľadávky povinného nie je preukázaná
a musí byť najskôr riešená v základnom sporovom konaní. Keďže nie je preukázaná
existencia pohľadávky povinného voči oprávnenému, potom táto pohľadávka nie je
9
spôsobilou pohľadávkou na započítanie, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“.
17. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd konal v medziach svojej právomoci
a jeho argumentáciu týkajúcu sa nepreukázania vzájomných pohľadávok povinného
a oprávneného zo strany sťažovateľa, a teda nemožnosti využitia započítania ako spôsobu
zániku pohľadávky, ktorá je predmetom exekučného konania, v predmetnom exekučnom
konaní považuje za správnu. Ústavný súd súhlasí s tvrdením okresného súdu, že vzhľadom
na to, že sťažovateľ ako povinný v exekučnom konaní nepreukázal existenciu svojej
pohľadávky voči oprávnenému, ktorá by bola priznaná spôsobilým exekučným titulom,
a keďže zároveň ani oprávnený neuznal existenciu pohľadávky povinného voči jeho osobe,
základný predpoklad započítania pohľadávok v exekučnom konaní nebol splnený, a teda
započítanie pohľadávok ako spôsob zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok oprávneného
a povinného v rámci exekučného konania neprichádzalo do úvahy. V exekučnom konaní by
súd mohol prihliadať na započítací prejav len v prípade, že by boli splnené všetky
podmienky kompenzačného prejavu a žiaden z účastníkov by vzájomné pohľadávky
(ktoré dosiaľ neboli judikované súdom) neučinil spornými. Na základe uvedeného tento
postup okresného súdu nie je možné v žiadnom prípade označiť ako svojvoľný.
18. V súvislosti s námietkami sťažovateľa, že okresný súd nenariadil pojednávanie
a neumožnil vykonať dokazovanie o splnení jeho záväzku voči oprávnenému, ústavný súd
uvádza, že exekučný súd koná a rozhoduje o námietkach spravidla bez pojednávania.
Pojednávanie nariadi vtedy, ak rozhodnutie o námietkach závisí od skutkových okolností,
ktoré sa musia zisťovať procesným dokazovaním za primeraného použitia ustanovení
procesného predpisu, ktorým bol do 30. júna 2016 Občiansky súdny poriadok (ďalej
len „OSP“) − § 251 ods. 4 OSP.
19. V danej veci okresný súd pri rozhodovaní o námietkach sťažovateľa
proti exekúcii vychádzal z listinných dôkazov predložených účastníkmi konania, ktoré
dostatočným spôsobom vypovedali o podstatných skutočnostiach, na základe ktorých
10
okresný súd následne o námietkach povinného proti exekúcii rozhodol, a preto ani
podľa názoru ústavného súdu nariadenie pojednávania v uvedenej veci nebolo nevyhnutné.
20. Pokiaľ ide o povinnosť súdu vykonať dôkazy označené účastníkom konania, táto,
ako vyplýva aj zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (I. ÚS 75/96, II. ÚS 153/03),
nie je ale súčasťou práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (a ani základného práva podľa čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy). Taktiež procesný princíp voľného hodnotenia dôkazov
v spojení so zásadou procesnej ekonomiky dovoľuje súdu vykonať len tie dôkazy, ktoré
podľa jeho uváženia k spravodlivému rozhodnutiu vedú. Ústavný súd nemôže súhlasiť
s tvrdením sťažovateľa, že okresný súd pri vyhodnocovaní skutkového stavu konal
svojvoľne. Pri rozhodovaní o námietkach povinného proti exekúcii súd vychádzal
z listinných dôkazov (podaní) predložených oboma účastníkmi konania. Obsah spisového
materiálu nepotvrdzuje, že okresný súd bez ďalšieho „uveril“ oprávnenému, že sťažovateľ
neplnil zmluvu o pôžičke, teda pohľadávku, ktorá je predmetom exekučného konania.
21. Vzhľadom na uvedené skutkové okolnosti a tvrdenia sťažovateľa uvádzané
v sťažnosti podľa názoru ústavného súdu nemôže sťažovateľ s úspechom namietať
porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj
práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu. Sťažovateľovi
bol umožnený reálny prístup k súdu, keď všeobecný súd (v tomto prípade okresný súd
ako exekučný súd) na základe ním podaných námietok proti exekúcii vo veci konal
a rozhodol, pričom primerane rozumným a v okolnostiach prípadu postačujúcim spôsobom
reflektoval na sťažovateľom vznesené tvrdenia aj navrhované dôkazy a svoje rozhodnutie
aj dostatočne presvedčivo a zrozumiteľne odôvodnil.
22. Keďže ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým uznesením
okresného súdu a namietaným porušením v sťažnosti označených práv, sťažnosť
sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pri jej predbežnom
prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú.
11
23. Nad rámec uvedeného ústavný súd k celej veci uvádza, že v exekučnom konaní
podľa Exekučného poriadku má povinný viacero právnych prostriedkov obrany a ochrany
svojho postavenia, ktoré môže využiť vtedy, ak v nútenom výkone súdnych a iných
rozhodnutí sa vyskytnú absolútne alebo relatívne prekážky ďalšieho postupu exekučných
orgánov, ku ktorým patrí aj tvrdenie sťažovateľa, že exekúcia sa začala, aj keď nie je
splnený jej materiálny predpoklad, t. j. už neexistuje povinnosť uložená exekučným titulom
z dôvodu jej splnenia, čo by malo mať za následok zastavenie samotnej exekúcie.
24. K takým právnym prostriedkom patria nielen námietky podľa § 50 Exekučného
poriadku, ale napríklad aj účinný prostriedok obrany povinného, ktorým je návrh na odklad
exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku (z dôvodu, že možno očakávať zastavenie
exekúcie) a ktorý možno podať kedykoľvek po doručení upovedomenia o začatí exekúcie,
ak je spojený s návrhom na zastavenie exekúcie. Rovnako je prípustné aj samostatne podať
návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku bez ohľadu na to, či boli
alebo neboli podané námietky podľa § 50 Exekučného poriadku, prípadne sa takým
námietkam nevyhovelo. Vyššia účinnosť návrhu na zastavenie exekúcie vo vzťahu
k ochrane povinného vyplýva z toho, že proti rozhodnutiu o tomto návrhu je prípustné
v prevažnej väčšine prípadov odvolanie, o ktorom sa rozhoduje v riadnom inštančnom
postupe na súde vyššieho stupňa. Odvolanie je podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku
vždy prípustné v prípadoch ustanovených v § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m), t. j. aj
v prípade, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané napríklad z dôvodu
splnenia dlhu.
25. Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších
nárokoch sťažovateľa uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. septembra 2016
12