Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 532/2016
PDF · 354.81 KB
No categories available
I. ÚS 532/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra
2016 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Festin, a. s., Plynárenská 7/A, Bratislava,
zastúpenej advokátkou JUDr. Silviou Prednou, Advokátskou kanceláriou Silvia Predná,
s. r. o., Plynárenská 7/A, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd, základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s namietaným porušením
čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
č. k. 1 Cob 286/2014-669 z 23. apríla 2015 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Obdo 46/2015 z 30. marca 2016 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosť spoločnosti Festin, a. s., p r i j í m a na ďalšie konanie.
2. O d k l a d á vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu v Bratislave
č. k. 1 Cob 286/2014-669 z 23. apríla 2015.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júla 2016
doručená sťažnosť spoločnosti Festin, a. s., Plynárenská 7/A, Bratislava (ďalej len
„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na rovnosť účastníkov
konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení
s namietaným porušením čl. 1 ods. 1 ústavy rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej
len „krajský súd“) č. k. 1 Cob 286/2014-669 z 23. apríla 2015 (ďalej len „rozsudok
krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší
súd“) sp. zn. 3 Obdo 46/2015 z 30. marca 2016 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola ako žalovaná
účastníčkou súdneho konania vedeného Okresným súdom Bratislava II (ďalej len „okresný
súd“) pod sp. zn. 25 Cb 211/2009, v ktorom sa spoločnosť
(ďalej len „žalobca“), domáhala proti sťažovateľke zaplatenia sumy 1 251 930,23 €
s príslušenstvom z titulu nárokov na províziu za ním vykonávanú činnosť podľa zmlúv
uzavretých medzi účastníkmi.
3. Okresný súd rozsudkom č. k. 25 Cb 211/2009-577 z 10. apríla 2014 (ďalej len
„rozsudok okresného súdu“) uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
981 871,47 € s príslušenstvom, trovy konania a v prevyšujúcej časti žalobcom uplatnených
nárokov žalobu zamietol.
4. Krajský súd napadnutým rozsudkom na odvolanie sťažovateľky potvrdil rozsudok
okresného súdu.
5. Sťažovateľka proti rozsudku krajského súdu podala dovolanie, ktorého prípustnosť
dôvodila danosťou vady konania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho konania
(ďalej len „OSP“) spočívajúcej v odňatí možnosti konať pred súdom. Najvyšší súd
napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľky odmietol ako neprípustné.
6. Sťažovateľka namieta porušenie ňou označených práv rozsudkom krajského súdu,
ako aj uznesením najvyššieho súdu, pričom na 68 stranách sťažnosti prezentuje svoju
rozsiahlu sťažnostnú argumentáciu (okrem zhrnutia priebehu namietaného konania, obsahu
súdnych rozhodnutí a opravných prostriedkov, označenia práv, ktorých porušenie namieta,
odôvodnenia prípustnosť sťažnosti, navrhovaného petitu, návrhu na odklad vykonateľnosti
a navrhovaných dôkazov) a navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol nálezom,
ktorým vysloví porušenie jej označených práv (základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, základného práva na rovnosť účastníkov konania
podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
v spojení s porušením čl. 1 ods. 1 ústavy) rozsudkom krajského súdu a uznesením
najvyššieho súdu, zruší rozsudok krajského súdu a uznesenie najvyššieho súdu a vec vráti
krajskému súdu na ďalšie konanie a krajskému súdu a najvyššiemu súdu uloží povinnosť
nahradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľky.
7. Sťažovateľka tiež navrhla, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť rozsudku
krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu a svoj návrh odôvodnila
prebiehajúcim exekučným konaní (vedeným okresným súdom pod sp. zn. 57 Er 2704/2015,
ktoré vykonáva súdna exekútorka so sídlom pod číslom
exekúcie EX 564/2015 o vymoženie pohľadávky 981 871,47 € s príslušenstvom
od sťažovateľky), čím sťažovateľke hrozia „nenapraviteľné nepriaznivé následky a to aj
vzhľadom na to, že v zmysle ust. §61 Exekučného poriadku v exekučných konaniach platí
zásada zákazu navrátenia do predošlého stavu a aj vzhľadom na výšku pohľadávky, ktorá
má byť predmetnou Exekúciu vymožená. Naproti tomu Žalobcovi odložením vykonateľnosti
Rozsudku Odvolacieho súdu v spojení s Rozsudkom Prvostupňového súdu nehrozí žiadna
vážna ujma...“.
II.
8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú
dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na
ďalšie konanie.
11. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický
a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom
orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní
rovní. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...
12. Ústavný súd vzhľadom na sťažovateľkou podané dovolanie proti rozsudku
krajského súdu a uznesenie najvyššieho súdu, ktoré sa stalo právoplatným 16. mája 2016
a ktorým najvyšší súd odmietol dovolanie sťažovateľky ako neprípustné, považoval za
zachovanú lehotu na podanie sťažnosti v časti smerujúcej proti rozsudku krajského súdu
(porov. rozhodnutie ESĽP vo veci Zvolský a Zvolská v. Česká republika z 12. 11. 2002,
sťažnosť č. 46129/99) a predbežne posúdil možnosť porušenia práv sťažovateľky
uznesením najvyššieho súd, ako aj rozsudkom krajského súdu.
13. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že žalobca mal realizovať v prospech
sťažovateľky činnosť podľa zmluvy z 29. mája 2006 označenej ako „Zmluva
o sprostredkovaní... uzavretá podľa... § 566 a nasl. Obchodného zákonníka“ (teda podľa
ustanovení Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve) uzavretej medzi sťažovateľkou
a žalobcom (ďalej aj „zmluva 1“). Obdobnú činnosť ako žalobca mala vykonávať
v prospech sťažovateľky aj spoločnosť (ďalej aj „maklér“), a to na
základe zmluvy z 11. mája 2006 označenej ako „Zmluva o sprostredkovaní... uzavretá
podľa... § 566 a nasl. Obchodného zákonníka“ (teda podľa ustanovení Obchodného
zákonníka o mandátnej zmluve) uzavretej medzi sťažovateľkou a partnerom. Uzavretie tejto
zmluvy s maklérom sprostredkoval pre sťažovateľku žalobca na základe zmluvy
o sprostredkovaní 2/2006 z 1. mája 2006 (ďalej len „zmluva o sprostredkovaní makléra“
alebo aj „zmluva 2“) uzavretej medzi žalobcom a sťažovateľkou, podľa ktorej vzniká
žalobcovi nárok na províziu za činnosti realizované maklérom v prospech sťažovateľky.
14. Zmluvné podmienky týkajúce sa oprávnenia sťažovateľky, vymedzenie predmetu
zmluvy a podmienok vzniku nároku žalobcu na províziu sú totožné, a to v zmluve 1
uzavretej so žalobcom 29. mája 2006, ako aj v zmluve 2 uzavretej s maklérom 11. mája
2006. V bodoch 1.1 oboch zmlúv je deklarované oprávnenie sťažovateľky na základe
mandátnej zmluvy uzavretej s poisťovňou „v mene a na účet
zdravotnej poisťovne zabezpečovať prijímanie prihlášok na verejné zdravotné poistenie
a s tým súvisiace konzultačno – informačné aktivity pri vypĺňaní a preberaní prihlášok na
verejné zdravotné poistenie“ a v bode 1.2 jej oprávnenie činnosť uvedenú v bode 1.1 zmlúv
vykonávať osobne alebo prostredníctvom tretích osôb. Predmet zmluvy bol vymedzený
v bodoch 2.1 oboch zmlúv tak, že záväzok žalobcu aj makléra spočíva v zariadení
obchodnej záležitosti, ktorou je „sprostredkovanie prijatia a potvrdenia prihlášok
zdravotnou poisťovňou a s tým súvisiace konzultačne - informačné aktivity pri vypĺňaní
a preberaní prihlášok“ s tým, že sťažovateľka splnomocňuje žalobcu „na preberanie
prihlášok na verejné zdravotné poistenie poskytované zdravotnou poisťovňou“.
Sťažovateľka sa zaviazala v bodoch 2.2 oboch zmlúv zaplatiť žalobcovi, resp. podľa
zmluvy 2 maklérovi odmenu vo výške a za podmienok uvedených v zmluve a províznych
podmienkach tvoriacich jej prílohu „za vykonávanie činnosti podľa tejto zmluvy, t.j. za
sprostredkovanie prijatia a potvrdenia prihlášky zdravotnou poisťovňou“. Podľa bodov 4.2
oboch zmlúv žalobcovi, resp. podľa zmluvy 2 maklérovi vzniká nárok na odmenu
(províziu), ak sú súčasne splnené tri podmienky, a to prvá podmienka „prihláška, ktorá je
riadne vyplnená, vlastnoručne podpísaná poistencom a jej súčasťou sú všetky požadované
prílohy, je podaná zmluvnému partnerovi (zdravotnej poisťovni)“, druhá
podmienka „zmluvný partner (zdravotná poisťovňa) prihlášku prijme“ a tretia
podmienka „Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou neoznámi zmluvnému
partnerovi (zdravotnej poisťovni) najneskôr do 31. 10. kalendárneho roka prijatie
alebo potvrdenie prihlášky poistenca inou zdravotnou poisťovňou, alebo určí, že iná
zdravotná poisťovňa sa má stať príslušnou zdravotnou poisťovňou“. Podmienky vzniku
nároku žalobcu na províziu z činnosti realizovanej ním sprostredkovaným maklérom
v prospech sťažovateľky boli vymedzené v zmluve o sprostredkovaní z 1. mája 2006 v bode
3.1 druhej vete tak, že žalobca „má nárok na odmenu... za každú prihlášku na verejné
zdravotné poistenie, ktorej prijatie a potvrdenie v zdravotnej poisťovni sprostredkoval...
maklér“, s tým, že podľa bodu 3.2.1 žalobcovi vznikne nárok na odmenu, ak maklérovi
vznikne nárok na odmenu podľa zmluvy, ktorú sprostredkoval žalobca. Podľa bodov 4.3
oboch zmlúv (t. j. zmluvy, podľa ktorej vykonával činnosť žalobca, a zmluvy, podľa ktorej
vykonával činnosť maklér), ako aj podľa bodu 3.3 zmluvy o sprostredkovaní makléra,
odmena (provízia) je splatná raz do roka na základe vyúčtovania činnosti žalobcu (resp.
činnosti makléra) zo strany sťažovateľky s tým, že vyúčtovanie doručí sťažovateľka
žalobcovi do 60 dní od posledného dňa provízneho obdobia, za ktoré sa vyhotovuje.
15. Žalobca v konaní tvrdil, že preberanie prihlášok fyzických osôb na zdravotné
poistenie zabezpečených žalobcom, resp. maklérom sa uskutočňovalo prostredníctvom
preberacích protokolov vypracovaných sťažovateľkou. Podľa žalobcu preberacie protokoly
preukazujú odovzdanie prihlášok žalobcom, resp. maklérom a ich prevzatie sťažovateľkou.
Zdravotná poisťovňa podľa žalobcu prihlášky prevzaté sťažovateľkou podľa preberacích
protokolov zaevidovala vo svojom informačnom systéme a pridelila im identifikačné číslo.
Žalobca uviedol, že od sťažovateľky nedostal žiadne oznámenie úradu „o prijatí konkrétnej
prihlášky inou zdravotnou poisťovňou“. Podľa žalobcu k vzniku nároku na províziu
v súlade so zmluvnými podmienkami došlo samotným prevzatím prihlášok sťažovateľkou
od žalobcu, resp. od makléra na základe preberacích protokolov nezávisle od toho, či
následne boli tieto prihlášky zdravotnou poisťovňou aj potvrdené, a teda či došlo k vzniku
právneho vzťahu poistenia medzi poistencom a zdravotnou poisťovňou. Žalobca zároveň
tvrdil, že sťažovateľkou mu neboli predložené vyúčtovania jeho činnosti v zmysle medzi
nimi uzavretých zmlúv. Pokiaľ ide o špecifikáciu nárokov žalobcu na províziu, žalobca
tvrdil, že podľa preberacích protokolov sťažovateľka od žalobcu a od makléra spolu
prevzala 37 766 prihlášok. Nárok na províziu vyčísľoval násobkom jednotkovej odmeny za
prihlášku (ktorá bola odlišná u jednotlivých vekových kategórii osôb, ktoré sa prihlasovali
na poistenie) a počtom prihlášok (uvedením ich počtov podľa vekových kategórii
prihlasovateľov na poistenie), s rozlíšením prihlášok zabezpečených žalobcom a prihlášok
zabezpečených maklérom.
16. Sťažovateľka v priebehu konania činila sporným žalobcom uplatňované nároky,
pričom namietala nesplnenie zmluvne dohodnutých podmienok pre vznik nároku žalobcu na
províziu. Podľa sťažovateľky zo zmlúv, ktorými sa spravovala spolupráca účastníkov,
predmet činnosti a záväzok žalobcu, resp. makléra, spočíval v sprostredkovaní nielen
prijatia, ale aj potvrdenia prihlášok zdravotnou poisťovňou, teda nárok na províziu
žalobcovi vznikol len v prípade, ak došlo aj k potvrdeniu prijatia prihlášky poisťovňou, t. j.
k vzniku zmluvného vzťahu medzi poistencom a poisťovňou. Sťažovateľka tvrdila, že
žalobcovi každý kalendárny mesiac zasielala vyúčtovania a že žalobca dostal aj záverečné
vyúčtovanie. Sťažovateľka poukázala na to, že provízne podmienky boli splnené spolu pri
18 250-tich prihlášok, ktoré podľa oznámenia poisťovne boli potvrdené a za
sprostredkovanie prijatia a potvrdenia ktorých vznikol žalobcovi nárok na províziu spolu
v sume 40 804 330 Sk, ktorá mu bola aj uhradená. Ďalej sťažovateľka konkretizovala dôvod
nesplnenia províznych podmienok a nenaplnenia predmetu zmluvných vzťahov v prípade
ostatných prihlášok, za ktoré si žalobca uplatňoval nároky na províziu.
17. Okresný súd v odôvodnení rozsudku zhrnul obsah žaloby, konštatoval, že vo veci
vykonal dokazovanie vypočutím právnych zástupcov účastníkov, výsluchom svedkov
a a „oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi
obsah spisu“ a po takto vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav veci. V ďalšej časti
odôvodnenia rozsudku okresný súd prezentuje ním zistený skutkový stav veci, a to
konštatovaním východiskových zmluvných vzťahov, zhrnutím stanovísk sťažovateľky,
zhrnutím stanovísk žalobcu, zhrnutím svedeckej výpovede svedka a svedka
. Následne okresný súd cituje ustanovenia zmluvy a zákonné ustanovenia.
18. Okresný súd vlastné skutkové a právne závery k vyhovujúcej časti svojho
rozsudku zhrnul v odôvodnení takto:
„Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha zaplatenia odmeny z mandátnej zmluvy
(Zmluva 1) a zo zmluvy o sprostredkovaní (Zmluva 2), ktoré boli medzi účastníkmi uzavreté
v písomnej forme. Jednotlivé ustanovenia zmluvy upravujúce práva a povinnosti zmluvných
strán ako aj podmienky, za ktorých vzniká nárok na odmenu-províziu sú určité
a zrozumiteľné. Na to, aby navrhovateľovi vznikol nárok na províziu, museli byť
kumulatívne splnené podmienky špecifikované v druhom odseku štvrtého Článku mandátnej
zmluvy, a to podanie riadne vyplnenej a podpísanej prihlášky zdravotnej poisťovni
(preukázané preberacími protokolmi), prijatie prihlášky zdravotnou poisťovňou
(preukázané zaevidovaním jednotlivých prihlášok v informačnom systéme zdravotnej
poisťovne a pridelenie identifikačného čísla) a neoznámenie ÚDZS zdravotnej poisťovni do
31.10. prijatie prihlášky inou poisťovňou alebo určenie poistného vzťahu s inou poisťovňou
(preukázané nepredložením stanovísk k jednotlivým prihláškam.
V prípade Zmluvy 1 boli provízne podmienky splnené u 13.367 kusov prihlášok
poistencov vo veku 0-17 rokov, u 16.240 kusov prihlášok poistencov vo veku 18-50 rokov
a u 2.086 kusov prihlášok poistencov vo veku nad 50 rokov. Výška provízie tak predstavuje
u poistencov vo veku 0-17 rokov 665.554,67 EUR (13.367 x 1.500,- Sk = 20.050.500,- Sk), u
poistencov vo veku 18-50 rokov 1.617.207,73 EUR (16.240 x 3.000,- Sk = 48.720.000,- Sk)
a u poistencov vo veku nad 50 rokov 34.621,26 EUR (2.086 x 500,- Sk = 1.043.000,- Sk), t.j.
v celkovej sume 2.317.383,66 EUR.
V prípade Zmluvy 2 boli provízne podmienky splnené u 428 kusov prihlášok
poistencov vo veku 0-17 rokov, u 1.421 kusov prihlášok poistencov vo veku 18-50 rokov
a u 134 kusov prihlášok poistencov vo veku nad 50 rokov. Výška provízie tak predstavuje
u poistencov vo veku 0-17 rokov 5.540,73 EUR (428 x 390,- Sk = 166.920,- Sk),
u poistencov vo veku 18-50 rokov 12.735,51 EUR (1.421 x 270,- Sk = 383.670,- Sk)
a u poistencov vo veku nad 50 rokov 667,20 EUR (134 x 150,- Sk = 20.100,- Sk), t.j.
v celkovej sume 18.943,44 EUR.
Provízia za obe zmluvy tak predstavuje sumu 2.336.327,09 EUR. Po odpočítaní
zaplateného preddavku v sume 1.354.455,62 EUR (40.804.330,- Sk) navrhovateľovi zostala
nevyplatená provízia vo výške 981.871,47 EUR, na zaplatenie ktorej súd odporcu
zaviazal. ...
V prípade Zmluvy 1 neboli provízne podmienky splnené u 1.881 kusov prihlášok
poistencov vo veku 0-17 rokov, u 1.712 kusov prihlášok poistencov vo veku 18-50 rokov au
162 kusov prihlášok poistencov vo veku nad 50 rokov. Výška provízie tak predstavuje
u poistencov vo veku 0-17 rokov 93.656,64 EUR (1.881 x 1.500,- Sk = 2.821.500,- Sk),
u poistencov vo veku 18-50 rokov 170.483,97 EUR (1.712 x 3.000,- Sk = 5.136.000,- Sk)
a u poistencov vo veku nad 50 rokov 2.688,71 EUR (162 x 500,- Sk = 81.000,- Sk), t. j.
v celkovej sume 266.829,32 EUR.
V prípade Zmluvy 2 neboli provízne podmienky splnené u 80 kusov prihlášok
poistencov vo veku 0-17 rokov, u 232 kusov prihlášok poistencov vo veku 18-50 rokov
a u 23 kusov prihlášok poistencov vo veku nad 50 rokov. Výška provízie tak predstavuje
u poistencov vo veku 0-17 rokov 1.035,65 EUR (80 x 390,- Sk = 31.200,- Sk), u poistencov
vo veku 18-50 rokov 2.079,27 EUR (232 x 270,- Sk = 62.640,- Sk) a u poistencov vo veku
nad 50 rokov 114,52 EUR (23 x 150,- Sk = 3.450,- Sk), t.j. v celkovej sume 3.229,44 EUR.
Provízia za obe zmluvy, na ktorú navrhovateľovi nevznikol nárok, tak predstavuje
sumu 270.058,76 EUR, v ktorej časti, vrátene úroku z omeškania z tejto sumy, súd návrh
ako nedôvodný zamietol.“
19. Okresný súd sa s obranou sťažovateľky v konaní vysporiadal v odôvodnení
svojho rozsudku takto:
«Argumenty odporcu súd považuje za neopodstatnené a účelové v snahe vyhnúť sa
splneniu svojej zmluvnej povinnosti zaplatiť dojednanú províziu. Predmet Zmluvy 1
(rovnako sa to týka aj sprostredkovaného makléra, s ktorým mal odporca uzavretú
v podstate obsahovo totožnú zmluvu) totižto nespočíval v povinnosti navrhovateľa (resp.
makléra) zabezpečovať vznik právneho vzťahu medzi zdravotnou poisťovňou
a poistencom, ale iba v zariadení obchodnej záležitosti, ktorou bolo sprostredkovanie
prijatia a potvrdenia prihlášok zdravotnou poisťovňou a s tým súvisiace konzultačno-
informačné aktivity pri vypĺňaní a preberám prihlášok (Článok 2. ods. 2.1 Zmluvy 1).
Takýto predmet zmluvy účastníci opätovne zdôraznili aj v nasledujúcom odseku Článku 2.
„Za vykonávanie činnosti podľa tejto Zmluvy, t.j. za sprostredkovanie prijatia a potvrdenia
prihlášky zdravotnou poisťovňou, sa zaväzuje platiť Partnerovi odmenu...“
Z uvedených ustanovení je zrejmé, že úlohou a povinnosťou navrhovateľa bolo iba
sprostredkovať prijatie a potvrdenie prihlášky poisťovňou a nie zabezpečiť vznik poistného
vzťahu medzi poisťovňou a potenciálnym poistencom. Na to nadväzujú aj Provízne
a platobné podmienky, po splnení ktorých vzniká navrhovateľovi nárok na odmenu.
Bezchybná prihláška musela byť jednak podaná zdravotnej poisťovni (4.2.1), tá ju prijme
(4.2.2) a ÚDZS jej neoznámi najneskôr do 31.10. prijatie alebo potvrdenie prihlášky inou
zdravotnou poisťovňou alebo určí, že príslušnou zdravotnou poisťovňou sa má stať iná
poisťovňa. Za takto nastavených províznych podmienok je potom bezpredmetné riešiť
odporcom namietanú neplatnosť druhej a ďalších v poradí vyplnených prihlášok, ich
statusy určené zdravotnou poisťovňou, oprávnenie poisťovne nezaslať každú prihlášku
ÚDZS na posúdenie a pod. Pokiaľ totiž poisťovňa vyplnenú prihlášku prijala a odporca
neoznámil navrhovateľovi, ktoré prihlášky nie je možné prijať aj so zdôvodnením, muselo
byť k prihláškam vydané negatívne stanovisku ÚDZS, aby navrhovateľovi za odovzdané
prihlášky nevnikol nárok na províziu. Odporca však takéto stanoviská k prihláškam
v konaní nepredložil.»
20. V ďalšej časti odôvodnenia okresný súd menuje okrem iných sťažovateľkou
navrhnuté dôkazy a odôvodňuje, prečo nevyhovel jej návrhom, takto:
„... tieto návrhy na doplnenie dokazovania súd zamietol, nakoľko ich považuje za
neúčelné, nadbytočné a nehospodárne.“
21. Krajský súd svoje závery v napadnutom rozsudku odôvodnil takto:
«Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O. s. p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O. s. p.
bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu, dôvodmi odvolania
odporcu, ako aj s vyjadrením navrhovateľa k odvolaniu dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné, keď rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správny.
Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový
stav veci a vyvodil z neho i správne právne závery. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje
na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p., ktoré
považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p., pričom na zdôraznenie
jeho správnosti uvádza nasledovné.
V predmetnej veci bolo potrebné vyriešiť skutkovú otázku sprostredkovania prihlášok
na verejné zdravotné poistenie do navrhovateľom (Zmluva 1 uzavretá medzi
účastníkmi konania podľa ust. § 566 a nasl. Obchodného zákonníka), resp. ním
zabezpečeným maklérom (Zmluva 2 uzavretá medzi účastníkmi
konania podľa ust. § 642 a nasl. Obchodného zákonníka a na základe nej uzavretá zmluva
o sprostredkovaní zo dňa 11. 05. 2006 medzi odporcom a spoločnosťou
), ako aj právnu otázku, či boli v prípade týchto sprostredkovaných prihlášok splnené
podmienky na vznik nároku navrhovateľa na províziu tak ako sú tieto podmienky stanovené
v bode 4 Zmluvy 1 (takisto aj v prípade Zmluvy 2 v spojení so zmluvou uzavretou medzi
odporcom a spoločnosťou ).
Odvolací súd má za to, že záver súdu prvého stupňa o splnení uvedených podmienok
u 31.693 kusov prihlášok poistencov pri Zmluve 1 a 1.983 kusov prihlášok poistencov pri
Zmluve 2, za ktoré navrhovateľovi podľa rozpísaných vekových kategórií prislúcha odmena
v celkovej výške 981.871,47 Eur, je správny. Rozsah nároku navrhovateľa, v ktorom bola
navrhovateľovi priznaná odmena vo výške 981.871,47 Eur, a ktorý tvorí predmet
odvolacieho konania, bol v priebehu konania vymedzený podaním zo dňa 13.11.2012 (č. l.
320 spisu a prílohy 2a, 2b, 2c), v ktorom na základe námietok odporcu považoval
navrhovateľ svoj nárok za oprávnený minimálne v sume 981.871,47 Eur stým, že vo zvyšku
nároku pripustil možnosť nesplnenia províznej podmienky podľa bodu 4.2.1. zmluvy,
opakovaný výskyt prihlášok v preberacích protokoloch, ako aj registrové vady. V časti
nároku nad 981.871,47 Eur bol návrh na začatie konania v napadnutom rozsudku
zamietnutý, pričom súd prvého stupňa v zhode s navrhovateľom vymedzeným rozsahom
nároku, pri ktorom pripustil námietky odporcu, jasne v odôvodnení svojho rozsudku
uviedol, za koľko prihlášok v jednotlivých vekových kategóriách pri Zmluve 1 a Zmluve 2
navrhovateľ nemá nárok na províziu. Rovnako jasne súd uviedol aj to, za koľko prihlášok
a v ktorých vekových kategóriách pri Zmluve 1 a Zmluve 2 má navrhovateľ nárok na
províziu, ktorú mu súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom priznal v celkovej výške
981.871,47 Eur.
Súd zároveň zohľadnil odporcom v jeho vyjadrení z 09. 07. 2012 (č. I. 291 spisu)
namietnuté prihlášky (tituly „vrátená“, „interne duplicitné prihlášky“ a „registrové
vady“), ktoré boli z celkového počtu prihlášok prijatých zdravotnou poisťovňou a to
pri zmluve 1 - 35.448 kusov a pri zmluve 2 - 2.318 kusov, odpočítané (vylúčené) v rozsahu,
v akom bola ich vadnosť pripustená aj navrhovateľom v jeho podaní z 13. 11. 2012 na č. I.
320 - 325 vrátane príloh (navrhovateľ v tomto podaní preukazoval, že odporca nesprávne
žiadal vylúčiť časť prihlášok, ktoré buď neboli obsahom žalovaných preberacích protokolov
alebo sa u nich odporcom namietaná skutočnosť nevyskytovala). Do takto vylúčených
prihlášok boli pritom okrem iného zahrnuté aj vadné prihlášky vrátené navrhovateľovi
(dôkaz č. 8 - preberacie protokoly o vrátení vadných (chybných) prihlášok), a prihlášky,
ktoré v rámci systému zdravotného poistenia vykazovali registrové vady (úmrtia poistencov,
vyhlásenia za mŕtveho, odhlásenie zo systému zdravotného poistenia, atď. - dôkaz odporcu
č. 2a druhá časť/2b), v dôsledku čoho námietky odporcu o nepreskúmateľnosti napadnutého
rozsudku z dôvodu uznania vylúčenia len časti prihlášok vrátených uvedenými preberacími
protokolmi o vrátení vadných (chybných) prihlášok, ako aj jeho námietky o nezohľadnení,
že niektoré tlačivá s registrovými vadami (napr. prípady úmrtia, vyhlásenia za mŕtveho)
trpeli vadou absolútnej neplatnosti právneho úkonu, považuje odvolací súd za
neopodstatnené.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého sú
ustanovenia Zmluvy 1 (bod 4.2) upravujúce podmienky, za ktorých vzniká nárok na odmenu
- províziu, dostatočne určité a zrozumiteľné, pričom podľa obsahu ide o zmluvu mandátnu
podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka. Na to, aby navrhovateľovi vznikol nárok na
províziu, zmluva ustanovila (§ 571 ods. 2 Obchodného zákonníka), že musia byť
kumulatívne splnené tieto podmienky; 1/podanie riadne vyplnenej a podpísanej prihlášky
zdravotnej poisťovni, 2/ prijatie prihlášky zdravotnou poisťovňou a 3/ neoznámenie ÚDZS
zdravotnej poisťovni do 31. 10. daného kalendárneho roka prijatie prihlášky inou
poisťovňou alebo určenie poistného vzťahu s inou poisťovňou.
Provízne podmienky podľa bodu 4.2.1 a 4.2.2 zmluvy (podanie riadne vyplnenej
a podpísanej prihlášky zdravotnej poisťovni a ich prijatie zdravotnou poisťovňou) boli
v konaní zo skutkového i právneho hľadiska splnené, keď bolo preukázané, že odporca,
resp. (ako zmluvný partner odporcu) na základe zmluvy o spolupráci zo
dňa 01. 05. 2006 (body 2.1, 2.6 zmluvy) prijala od navrhovateľa a ním zabezpečeného
makléra prihlášky na verejné zdravotné poistenie preberacími
protokolmi (prílohy k návrhu), na ktorých vyznačil celkový počet prihlášok prijatých od
navrhovateľa, resp. ním zabezpečeného makléra, a počet následne odovzdaných do
zdravotnej poisťovne, ako aj tým, že zdravotná poisťovňa tieto prijaté prihlášky podľa
tabuľkového dôkazu č. 1 priloženého k odporu zaevidovala vo svojom informačnom systéme
a pridelila im identifikačné číslo.
Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k právnemu záveru, že prijatím
prihlášok zdravotnou poisťovňou je možné (a potrebné) na účely splnenia 2. províznej
podmienky podľa bodu 4.2.2 zmluvy rozumieť už samotné odovzdanie navrhovateľom
sprostredkovaných prihlášok na verejné zdravotné poistenie do zdravotnej poisťovne
a ich následné prijatie zdravotnou poisťovňou zaevidovaním do jej informačného systému
s pridelením 8-miestneho identifikačné čísla, pretože, ako to vyplýva z článku 2 Zmluvy 1.
zmluvné strany prijatie prihlášky a jej potvrdenie zdravotnou poisťovňou nesplývali do
jedného pojmu „prijatie”, ale tieto uvádzali samostatne ako jednotlivé fázy procesu
naplnenia predmetu zmluvy, z čoho je zrejmé, že aj pri vzniku nároku na províziu je
potrebné medzi nimi rozlišovať tak, že na splnenie 2. províznej podmienky podľa bodu 4.2.2
postačí samo prijatie prihlášky, a teda nie je možné ho podmieniť aj potvrdením prihlášky
zdravotnou poisťovňou, čo nie je ďalej uvedené v tejto províznej podmienke. V tejto
súvislosti sú preto právne irelevantné všetky námietky odporcu, ktoré by splnenie 2.
províznej podmienky podmienili aj potvrdením prihlášky zdravotnou poisťovňou, resp.
vznikom poistného vzťahu.
Uvedené platí aj v prípade tzv. duplicitných prihlášok, ktoré nie je možné považovať
za neplatné právne úkony len preto, že boli vykonané opakovane, v dôsledku čoho ich
právne účinky nemusia alebo nemôžu nastať podľa príslušnej právnej úpravy verejného
zdravotného poistenia, čo však nerobí tieto úkony absolútne neplatnými podľa § 37 a nasl.
Občianskeho zákonníka, na čo by mal súd prihliadať z úradnej povinnosti. Na tomto mieste
je možné tiež súhlasiť s názorom navrhovateľa, že ak sa chcel odporca pri (ne)vyplatení
provízie domáhať inštitútov ako „vznik poistného vzťahu“ či „potvrdenie prihlášky“, mal si
ich (ako jediné) do províznych podmienok zmluvy zakomponovať a nie viazať vyplatenie
provízie navrhovateľa na splnenie od vzniku poistného vzťahu a potvrdenia prihlášky
odlišných províznych podmienok. Odporca pritom nepovažoval provízne podmienky za
nesúladné s predmetom zmluvy, keď tieto podľa jeho názoru predstavovali predpoklady
k tomu, aby mohla byť prihláška potvrdená zdravotnou poisťovňou, pričom, ako to
vyplynulo z vykonaného dokazovania, odporca taktiež nerátal s takou vysokou mierou
možnosti výskytu duplicitných prihlášok. V zmysle § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka boli
v Zmluve 1 stanovené provízne podmienky v jej bode 4.2, ktoré však nie je možné rozšíriť aj
inými podmienkami, keďže by sa nad rozsah stanovených zmluvných podmienok pri tejto
mandátnej zmluve uplatňoval ostatný obsah ustanovenia § 571 ods. 2 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého vzniká mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť,
na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok, a teda nie
obsah ust. § 644 Obchodného zákonníka, ktoré platí pri zmluve o sprostredkovaní.
Čo sa týka 3. províznej podmienky, táto sa považuje za splnenú, nakoľko odporca,
ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať jej nesplnenie, nepredložil v tomto smere
relevantný dôkaz, a to oznámenie ÚDZS do 31. 10. daného kalendárneho roka o prijatí
alebo potvrdení jednotlivých prihlášok inou poisťovňou alebo určení poistného vzťahu
s inou poisťovňou. Odporca síce predložil súdu dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia
o neoprávnenosti navrhovateľom uplatneného nároku z dôvodu, že ÚDZS poskytol
informáciu zdravotnej poisťovni o prijatí, dátume a čase prijatia prihlášky alebo potvrdení
prihlášky v inej zdravotnej poisťovni pri zmene zdravotnej poisťovne do 31. októbra daného
roka, avšak išlo len o nepriame a neskôr vytvorené dôkazy - fotografie získané z webových
sídiel jednotlivých zdravotných poisťovní a z webového sídla ÚDZS ZP, ktorými odporca
preukazoval vznik poistného vzťahu k 01. 01. 2007 v inej zdravotnej poisťovni ako v
. Tieto nepriame dôkazy však nie sú spôsobilé nahradiť oznámenie ÚZDS k jednotlivým
prihláškam, ktoré malo byť uskutočnené do 31. 10. daného roka vo vzťahu k zmluvnému
partnerovi (zdravotnej poisťovni) podľa predmetnej províznej podmienky, a ktoré ako jediné
mohlo mať za následok nevzniknutie nároku navrhovateľa za odovzdané a zdravotnou
poisťovňou prijaté prihlášky. Zabezpečenie tohto dôkazu v konaní zaťažovalo odporcu,
ktorý zároveň znáša následky nepreukázania nesplnenia 3. províznej podmienky
(neunesenia dôkazného bremena) spôsobom, aký si v zmluvných podmienkach dohodol
s navrhovateľom. V tejto súvislosti preto nie je možné súhlasiť s názorom odporcu, že mu zo
žiadneho záväzku nevyplývala povinnosť predkladať navrhovateľovi stanoviská ÚDZS a ani
žiadne informácie, ktoré boli priamo poskytnuté úradom , a že navrhovateľ
dobrovoľne súhlasil s tým, že informácie bude dostávať spracovaním údajov z
(nie napr. z ÚDZS), pretože tieto skutočnosti z uvedenej províznej podmienky v Zmluve 1
nevyplývajú.
Ostatné skutočnosti, argumenty, ako aj dôkazy, ktoré boli odporcom uvedené,
označené alebo navrhnuté, nie sú spôsobilé spochybniť správnosť uvedených skutkových
a právnych záverov súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, ktoré sú jedine rozhodujúce
pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa, a preto v zmysle ust. § 120
ods. 1 veta druhá O. s. p. nie je, a ani v konaní pred súdom prvého stupňa nebol dôvod na
ich vykonanie, vysporiadanie sa s nimi, resp. na ich zohľadnenie či vyhodnotenie tak, ako to
odporca vo svojom odvolaní namieta...»
22. Sťažovateľka svoju rozsiahlu sťažnostnú argumentáciu vymedzila v častiach IV.,
V., VI., VII., VIII., IX. a X. sťažnosti s tým, že v časti IV. sťažnosti namieta
nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu, ktorú vidí v nevysporiadaní sa krajského súdu
s jej odvolacími námietkami, v nedostatočnom odôvodnení a vo vnútornej rozpornosti.
23. Členitú argumentáciu sťažovateľky s opakujúcimi sa argumentačnými okruhmi
(a to aj v ostatných častiach jej sťažnosti) je možné zhrnúť tak, že sťažovateľka v podstatnej
časti svojej argumentácie namieta podľa nej nesprávne, arbitrárne a aj nedostatočne
odôvodnené skutkové a právne závery okresného súdu, a tým, že si ich osvojil krajský súd
vo svojom potvrdzujúcom rozsudku. Sťažovateľka zdôrazňuje najmä tieto nedostatky
záverov vyslovených, resp. osvojených krajským súdom:
- Okresný ani krajský súd „... neuviedol, na základe ktorých vykonaných dôkazov, na
základe akých myšlienkových pochodov pri vyhodnocovaní dôkazov, ako aj pri posudzovaní
prejednávanej veci, prijal... skutkové a právne závery... o určení počtu a vekovej
kategorizácii Prihlášok, pri ktorých údajne boli splnené všetky provízne podmienky... a...
Prihlášok, pri ktorých nebola splnená aspoň jedna provízna podmienka...“. V tejto
súvislosti sťažovateľka uviedla aj to, že „žalobný návrh Žalobcu bol od začiatku vymedzený
nedostatočne určito a nepreskúmateľne vzhľadom na to, že Žalobca v ňom nevymedzil
za sprostredkovanie ktorých konkrétnych Prihlášok si uplatňuje nárok na odmenu...“.
- Nie sú podľa sťažovateľky správne závery, že „povinnosťou Žalobcu, resp.
Makléra nebolo zabezpečovať vznik právneho (poistného) vzťahu medzi
a fyzickou osobou, ktorá podala Prihlášku…“, a nesprávne závery, že «splnenie prvej
províznej podmienky... bolo „preukázané preberacími protokolmi“... že splnenie druhej
províznej podmienky... bolo „preukázané zaevidovaním jednotlivých prihlášok
v informačnom systéme zdravotnej poisťovne a pridelením identifikačného čísla“... že
splnenie tretej províznej podmienky... bolo „preukázané nepredložením stanovísk
k jednotlivým prihláškam“».
- Sú rozporné závery okresného súdu (a tým aj krajského súdu), keď „konštatoval
splnenie 1. províznej podmienky – predložením bližšie neurčených preberacích protokolov
a splnenie 2. províznej podmienky – zaevidovaním Prihlášok do informačného systému a na
druhej strane Prvostupňový súd vo výroku Rozsudku Prvostupňového súdu bez akéhokoľvek
odôvodnenia pravdepodobne čiastočne akceptoval Sťažovateľom preukázané vady
Prihlášok, keď Žalobcovi nepriznal nárok na odmenu za sprostredkovanie niektorých
Prihlášok aj napriek tomu, že všetky tieto Prihlášky boli obsiahnuté v preberacích
protokoloch o odovzdaní Prihlášok do , resp. údajne mali byť zaevidované
aj v informačnom systéme a Sťažovateľ k nim nepredložil negatívne stanovisko
ÚDZS.“.
- Okresný ani krajský súd sa nevyrovnali s jej obrannou argumentáciou, v ktorej
poukazovala na to, že «... preberacie protokoly preukazujú len to, že Žalobca, resp. Maklér
odovzdali Prihlášky v konkrétnom počte do obchodnej spoločnosti (nie
Sťažovateľovi), avšak samotným odovzdaním nebolo potvrdené splnenie 1. províznej
podmienky, resp. to, že Prihláška je „riadne vyplnená, vlastnoručne podpísaná poistencom
a jej súčasťou sú všetky požadované prílohy“, nakoľko takéto „vady“ Prihlášky sa mohli
stať zjavnými... po samotnom preberacom konaní...».
- Osobitne sťažovateľka namieta závery okresného súdu i krajského súdu pri
posudzovaní vzniku nárokov žalobcu na províziu pri prihláškach duplicitných a prihláškach
trpiacich vadami, k čomu uviedla: «... v konkrétnych prípadoch podania Prihlášky (pričom
tento úkon „podanie prihlášky“ predstavuje právny úkon) išlo o absolútne neplatný právny
úkon, keďže nešlo o prejav slobodnej alebo vážnej vôle poistenca (napr. v prípadoch
zneužitia osobných údajov poistencov alebo mŕtvych osôb) alebo bolo podanie Prihlášky
urobené v rozpore so zákonom (napr. podaná Prihláška neobsahovala všetky náležitosti
vyžadované príslušným zákonom č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, resp. nebola
formálne správna alebo vecne úplná), a teda pri týchto Prihláškach nebola splnená 1.
provízna podmienka... podanie duplicitných Prihlášok bolo absolútne neplatným právnym
úkonom, z dôvodu nemožnosti predmetu právneho úkonu od začiatku - podania duplicitnej
Prihlášky (ust. §37 ods. 2 Občianskeho zákonníka), nedovolenosti predmetu právneho
úkonu podania duplicitnej Prihlášky (ust. §39 Občianskeho zákonníka), resp. nedostatkom
vážnosti vôle konajúcej osoby pri podaní duplicitnej Prihlášky (ust. §37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka)».
- Sťažovateľka ďalej uviedla, že «medzi účastníkmi konania sporný a legislatívne
nedefinovaný pojem „prijatie Prihlášky“ je potrebné interpretovať vo význame, ako ho
používajú príslušné všeobecne záväzné právne predpisy týkajúce sa verejného zdravotného
poistenia, ako aj subjekty verejného zdravotného poistenia (zdravotné poisťovne, ÚDZS,
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky) a v žiadnom prípade nie je možné pojem
„prijatie Prihlášky“ len arbitrárne (bez akéhokoľvek odôvodnenia) stotožniť s pojmom
„zaregistrovanie“ Prihlášky do informačného systému . ... interpretácia pojmu
„prijatie Prihlášky“ bola rozhodujúca pre posudzovanie splnenia 2. províznej podmienky.».
24. V ďalšej V. časti svojej sťažnosti sťažovateľka namieta rozpornosť postupu
konajúcich súdov so zákonom, ktorú vidí vo vykonaní výsluhu svedka v rozpore
s § 126 ods. 2 prvou vetou OSP, t. j. bez zisťovania okolností, ktoré môžu mať vplyv na
jeho vierohodnosť, vo vykonaní listinných dôkazov v rozpore s § 129 ods. 1 OSP, t. j. bez
prečítania alebo oboznámenia obsahu listín, keď okresný súd na pojednávaní konanom
10. apríla 2014 uviedol, že oboznamuje obsah spisového materiálu prečítaním listinných
dôkazov, avšak bez akéhokoľvek určenia, ktoré listinné dôkazy prečítaním oboznámil,
a napokon aj v porušení zásady voľného hodnotenia dôkazov v rozpore s § 125 OSP a § 132
OSP.
25. Sťažovateľka v VI. časti sťažnosti namieta porušenie svojich práv nedôvodným
zamietnutím jej dôkazných návrhov a v VII. časti sťažnosti nedostatočným odôvodnením
procesu dokazovania, ktoré vidí v opomenutí okresného súdu rozhodnúť o návrhu
sťažovateľky na vykonanie výsluchu svedka a na zabezpečenie dôkazu od tretieho subjektu,
ďalej v nevyrovnaní sa s dôkazmi predloženými sťažovateľkou.
26. V časti VIII sťažnosti sťažovateľka namieta porušenie svojich práv tým, že
krajský súd bez vykonania dokazovania dospel k odlišným skutkovým zisteniam ako
okresný súd. V tejto časti sťažnostnej argumentácie sťažovateľka podrobne porovnáva
závery okresného súdu a krajského súdu s poukazom na listinné dôkazy, o ktoré opiera
svoje závery krajský súd, a uvádza:
„Odvolací súd svoje rozhodnutie v odôvodnení Rozsudku Odvolacieho súdu opiera
o dôkazy, ktoré Prvostupňový súd nevykonal... a to konkrétne o preberacie protokoly
o vrátení vadných (chybných) Prihlášok..., Zmluva o spolupráci so ...,
preberacie protokoly predložené Žalobcom k žalobnému návrhu..., fotografie z webových
sídiel zdravotných poisťovní a z webového sídla UDZS... a bez zopakovania alebo
doplnenia dokazovania dospel k skutkovým zisteniam a následne aj právnym záverom
odlišným od skutkových zistení a právnych záverov Prvostupňového súdu. Takto postupoval
Odvolací súd napriek tomu, že konštatoval, že bude postupovať v súlade s ust. §219 ods. 2
O. s. p.“.
27. V časti IX. sťažnosti sťažovateľka uvádza ďalšie pochybenia okresného súdu
i krajského súdu, ktorými malo dôjsť najmä k porušeniu jej základného práva na rovnosť
účastníkov v konaní. Konkrétne vidí tieto pochybenia v „eklektickom a neopodstatnenom
výbere dôkazov a jednostranných záveroch všeobecných súdov“, v nevyrovnaní sa
s argumentáciou sťažovateľky a vo vykonaní dôkazu (výsluchu svedka )
nenavrhnutého žiadnym z účastníkov.
28. V závere sťažovateľka v X. časti sťažnosti uvádza argumentáciu na podporu
tvrdeného porušenia jej práv uznesením najvyššieho súdu, ktorú vidí v jeho
nepreskúmateľnosti pre nedostatočné odôvodnenie, v nevyrovnaní sa s dovolacou
argumentáciou sťažovateľky a v „neodôvodnenom odklone od už súdmi vysloveného
právneho názoru“ a „neodôvodnenom odmietnutí dovolania“.
29. Po predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky podľa (§ 25 ods. 1 a 3
zákona o ústavnom súde s prihliadnutím na predmet konania, odôvodnenie záverov
okresného súdu a krajského súdu, ako aj najvyššieho súdu v spojení so sťažnostnou
argumentáciou sťažovateľky ústavný súd zistil, že v tejto veci sú splnené všetky ústavné
a zákonné predpoklady na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, a preto rozhodol o jej prijatí
tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia (§ 25 ods. 1 a ods. 3 zákona o ústavnom
súde).
30. Ústavný súd zároveň vyhovel návrhu sťažovateľky a odložil vykonateľnosť
napadnutého rozsudku krajského súdu podľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde, pretože
samotné podanie sťažnosti nemá odkladný (suspenzívny) účinok a nie je ani dôvodom na
odloženie vykonateľnosti rozhodnutia tohto súdu a nebude to v rozpore s dôležitým
verejným záujmom. Naopak, jeho výkon by pre sťažovateľku znamenal nepomerne väčšiu
ujmu, než aká pri odložení vykonateľnosti môže vzniknúť žalobcovi. Vykonateľnosť
napadnutého rozsudku krajského súdu sa odkladá zasadne až do meritórneho rozhodnutia
o ústavnej sťažnosti.
31. V konaní o prijatej sťažnosti rozhodne ústavný súd aj o ďalších nárokoch
sťažovateľky uplatnených v návrhu na rozhodnutie vo veci samej (petite) jej sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. septembra 2016