Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 532/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra

2016 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Festin, a. s., Plynárenská 7/A, Bratislava,

zastúpenej advokátkou JUDr. Silviou Prednou, Advokátskou kanceláriou Silvia Predná,

s. r. o., Plynárenská 7/A, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva

na súdnu ochranu podľa a Listiny

základných práv a slobôd, základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47

ods. 3 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s namietaným porušením

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

č. k. -669 z 23. apríla 2015 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 30. marca 2016 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosť spoločnosti Festin, a. s., p r i j í m a na ďalšie konanie.

2. O d k l a d á vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu v Bratislave

č. k. -669 z 23. apríla 2015.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júla 2016

doručená sťažnosť spoločnosti Festin, a. s., Plynárenská 7/A, Bratislava (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „“) a Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na rovnosť účastníkov

konania podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení

s namietaným porušením rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“) č. k. -669 z 23. apríla 2015 (ďalej len „rozsudok

krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) sp. zn. z 30. marca 2016 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola ako žalovaná

účastníčkou súdneho konania vedeného Okresným súdom Bratislava II (ďalej len „okresný

súd“) pod sp. zn. , v ktorom sa spoločnosť

(ďalej len „žalobca“), domáhala proti sťažovateľke zaplatenia sumy 1 251 930,23 €

s príslušenstvom z titulu nárokov na províziu za ním vykonávanú činnosť podľa zmlúv

uzavretých medzi účastníkmi.

3. Okresný súd rozsudkom č. k. -577 z 10. apríla 2014 (ďalej len

„rozsudok okresného súdu“) uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

981 871,47 € s príslušenstvom, trovy konania a v prevyšujúcej časti žalobcom uplatnených

nárokov žalobu zamietol.

4. Krajský súd napadnutým rozsudkom na odvolanie sťažovateľky potvrdil rozsudok

okresného súdu.

5. Sťažovateľka proti rozsudku krajského súdu podala dovolanie, ktorého prípustnosť

dôvodila danosťou vady konania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho konania

(ďalej len „OSP“) spočívajúcej v odňatí možnosti konať pred súdom. Najvyšší súd

napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľky odmietol ako neprípustné.

6. Sťažovateľka namieta porušenie ňou označených práv rozsudkom krajského súdu,

ako aj uznesením najvyššieho súdu, pričom na 68 stranách sťažnosti prezentuje svoju

rozsiahlu sťažnostnú argumentáciu (okrem zhrnutia priebehu namietaného konania, obsahu

súdnych rozhodnutí a opravných prostriedkov, označenia práv, ktorých porušenie namieta,

odôvodnenia prípustnosť sťažnosti, navrhovaného petitu, návrhu na odklad vykonateľnosti

a navrhovaných dôkazov) a navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol nálezom,

ktorým vysloví porušenie jej označených práv (základného práva na súdnu ochranu podľa

a listiny, základného práva na rovnosť účastníkov konania

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

v spojení s porušením ) rozsudkom krajského súdu a uznesením

najvyššieho súdu, zruší rozsudok krajského súdu a uznesenie najvyššieho súdu a vec vráti

krajskému súdu na ďalšie konanie a krajskému súdu a najvyššiemu súdu uloží povinnosť

nahradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľky.

7. Sťažovateľka tiež navrhla, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť rozsudku

krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu a svoj návrh odôvodnila

prebiehajúcim exekučným konaní (vedeným okresným súdom pod sp. zn. ,

ktoré vykonáva súdna exekútorka so sídlom pod číslom

exekúcie EX 564/2015 o vymoženie pohľadávky 981 871,47 € s príslušenstvom

od sťažovateľky), čím sťažovateľke hrozia „nenapraviteľné nepriaznivé následky a to aj

vzhľadom na to, že v zmysle ust. §61 Exekučného poriadku v exekučných konaniach platí

zásada zákazu navrátenia do predošlého stavu a aj vzhľadom na výšku pohľadávky, ktorá

má byť predmetnou Exekúciu vymožená. Naproti tomu Žalobcovi odložením vykonateľnosti

Rozsudku Odvolacieho súdu v spojení s Rozsudkom Prvostupňového súdu nehrozí žiadna

vážna ujma...“.

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú

dané dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na

ďalšie konanie.

11. Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický

a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Podľa

a čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom

orgáne Slovenskej republiky. Podľa všetci účastníci sú si v konaní

rovní. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

12. Ústavný súd vzhľadom na sťažovateľkou podané dovolanie proti rozsudku

krajského súdu a uznesenie najvyššieho súdu, ktoré sa stalo právoplatným 16. mája 2016

a ktorým najvyšší súd odmietol dovolanie sťažovateľky ako neprípustné, považoval za

zachovanú lehotu na podanie sťažnosti v časti smerujúcej proti rozsudku krajského súdu

(porov. rozhodnutie ESĽP vo veci Zvolský a Zvolská v. Česká republika z 12. 11. 2002,

sťažnosť č. 46129/99) a predbežne posúdil možnosť porušenia práv sťažovateľky

uznesením najvyššieho súd, ako aj rozsudkom krajského súdu.

13. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že žalobca mal realizovať v prospech

sťažovateľky činnosť podľa zmluvy z 29. mája 2006 označenej ako „Zmluva

o sprostredkovaní... uzavretá podľa... a nasl. “ (teda podľa

ustanovení o mandátnej zmluve) uzavretej medzi sťažovateľkou

a žalobcom (ďalej aj „zmluva 1“). Obdobnú činnosť ako žalobca mala vykonávať

v prospech sťažovateľky aj spoločnosť (ďalej aj „maklér“), a to na

základe zmluvy z 11. mája 2006 označenej ako „Zmluva o sprostredkovaní... uzavretá

podľa... a nasl. “ (teda podľa ustanovení Obchodného

zákonníka o mandátnej zmluve) uzavretej medzi sťažovateľkou a partnerom. Uzavretie tejto

zmluvy s maklérom sprostredkoval pre sťažovateľku žalobca na základe zmluvy

o sprostredkovaní 2/2006 z 1. mája 2006 (ďalej len „zmluva o sprostredkovaní makléra“

alebo aj „zmluva 2“) uzavretej medzi žalobcom a sťažovateľkou, podľa ktorej vzniká

žalobcovi nárok na províziu za činnosti realizované maklérom v prospech sťažovateľky.

14. Zmluvné podmienky týkajúce sa oprávnenia sťažovateľky, vymedzenie predmetu

zmluvy a podmienok vzniku nároku žalobcu na províziu sú totožné, a to v zmluve 1

uzavretej so žalobcom 29. mája 2006, ako aj v zmluve 2 uzavretej s maklérom 11. mája

2006. V bodoch 1.1 oboch zmlúv je deklarované oprávnenie sťažovateľky na základe

mandátnej zmluvy uzavretej s poisťovňou „v mene a na účet

zdravotnej poisťovne zabezpečovať prijímanie prihlášok na verejné zdravotné poistenie

a s tým súvisiace konzultačno – informačné aktivity pri vypĺňaní a preberaní prihlášok na

verejné zdravotné poistenie“ a v bode 1.2 jej oprávnenie činnosť uvedenú v bode 1.1 zmlúv

vykonávať osobne alebo prostredníctvom tretích osôb. Predmet zmluvy bol vymedzený

v bodoch 2.1 oboch zmlúv tak, že záväzok žalobcu aj makléra spočíva v zariadení

obchodnej záležitosti, ktorou je „sprostredkovanie prijatia a potvrdenia prihlášok

zdravotnou poisťovňou a s tým súvisiace konzultačne - informačné aktivity pri vypĺňaní

a preberaní prihlášok“ s tým, že sťažovateľka splnomocňuje žalobcu „na preberanie

prihlášok na verejné zdravotné poistenie poskytované zdravotnou poisťovňou“.

Sťažovateľka sa zaviazala v bodoch 2.2 oboch zmlúv zaplatiť žalobcovi, resp. podľa

zmluvy 2 maklérovi odmenu vo výške a za podmienok uvedených v zmluve a províznych

podmienkach tvoriacich jej prílohu „za vykonávanie činnosti podľa tejto zmluvy, t.j. za

sprostredkovanie prijatia a potvrdenia prihlášky zdravotnou poisťovňou“. Podľa bodov 4.2

oboch zmlúv žalobcovi, resp. podľa zmluvy 2 maklérovi vzniká nárok na odmenu

(províziu), ak sú súčasne splnené tri podmienky, a to prvá podmienka „prihláška, ktorá je

riadne vyplnená, vlastnoručne podpísaná poistencom a jej súčasťou sú všetky požadované

prílohy, je podaná zmluvnému partnerovi (zdravotnej poisťovni)“, druhá

podmienka „zmluvný partner (zdravotná poisťovňa) prihlášku prijme“ a tretia

podmienka „Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou neoznámi zmluvnému

partnerovi (zdravotnej poisťovni) najneskôr do 31. 10. kalendárneho roka prijatie

alebo potvrdenie prihlášky poistenca inou zdravotnou poisťovňou, alebo určí, že iná

zdravotná poisťovňa sa má stať príslušnou zdravotnou poisťovňou“. Podmienky vzniku

nároku žalobcu na províziu z činnosti realizovanej ním sprostredkovaným maklérom

v prospech sťažovateľky boli vymedzené v zmluve o sprostredkovaní z 1. mája 2006 v bode

3.1 druhej vete tak, že žalobca „má nárok na odmenu... za každú prihlášku na verejné

zdravotné poistenie, ktorej prijatie a potvrdenie v zdravotnej poisťovni sprostredkoval...

maklér“, s tým, že podľa bodu 3.2.1 žalobcovi vznikne nárok na odmenu, ak maklérovi

vznikne nárok na odmenu podľa zmluvy, ktorú sprostredkoval žalobca. Podľa bodov 4.3

oboch zmlúv (t. j. zmluvy, podľa ktorej vykonával činnosť žalobca, a zmluvy, podľa ktorej

vykonával činnosť maklér), ako aj podľa bodu 3.3 zmluvy o sprostredkovaní makléra,

odmena (provízia) je splatná raz do roka na základe vyúčtovania činnosti žalobcu (resp.

činnosti makléra) zo strany sťažovateľky s tým, že vyúčtovanie doručí sťažovateľka

žalobcovi do 60 dní od posledného dňa provízneho obdobia, za ktoré sa vyhotovuje.

15. Žalobca v konaní tvrdil, že preberanie prihlášok fyzických osôb na zdravotné

poistenie zabezpečených žalobcom, resp. maklérom sa uskutočňovalo prostredníctvom

preberacích protokolov vypracovaných sťažovateľkou. Podľa žalobcu preberacie protokoly

preukazujú odovzdanie prihlášok žalobcom, resp. maklérom a ich prevzatie sťažovateľkou.

Zdravotná poisťovňa podľa žalobcu prihlášky prevzaté sťažovateľkou podľa preberacích

protokolov zaevidovala vo svojom informačnom systéme a pridelila im identifikačné číslo.

Žalobca uviedol, že od sťažovateľky nedostal žiadne oznámenie úradu „o prijatí konkrétnej

prihlášky inou zdravotnou poisťovňou“. Podľa žalobcu k vzniku nároku na províziu

v súlade so zmluvnými podmienkami došlo samotným prevzatím prihlášok sťažovateľkou

od žalobcu, resp. od makléra na základe preberacích protokolov nezávisle od toho, či

následne boli tieto prihlášky zdravotnou poisťovňou aj potvrdené, a teda či došlo k vzniku

právneho vzťahu poistenia medzi poistencom a zdravotnou poisťovňou. Žalobca zároveň

tvrdil, že sťažovateľkou mu neboli predložené vyúčtovania jeho činnosti v zmysle medzi

nimi uzavretých zmlúv. Pokiaľ ide o špecifikáciu nárokov žalobcu na províziu, žalobca

tvrdil, že podľa preberacích protokolov sťažovateľka od žalobcu a od makléra spolu

prevzala 37 766 prihlášok. Nárok na províziu vyčísľoval násobkom jednotkovej odmeny za

prihlášku (ktorá bola odlišná u jednotlivých vekových kategórii osôb, ktoré sa prihlasovali

na poistenie) a počtom prihlášok (uvedením ich počtov podľa vekových kategórii

prihlasovateľov na poistenie), s rozlíšením prihlášok zabezpečených žalobcom a prihlášok

zabezpečených maklérom.

16. Sťažovateľka v priebehu konania činila sporným žalobcom uplatňované nároky,

pričom namietala nesplnenie zmluvne dohodnutých podmienok pre vznik nároku žalobcu na

províziu. Podľa sťažovateľky zo zmlúv, ktorými sa spravovala spolupráca účastníkov,

predmet činnosti a záväzok žalobcu, resp. makléra, spočíval v sprostredkovaní nielen

prijatia, ale aj potvrdenia prihlášok zdravotnou poisťovňou, teda nárok na províziu

žalobcovi vznikol len v prípade, ak došlo aj k potvrdeniu prijatia prihlášky poisťovňou, t. j.

k vzniku zmluvného vzťahu medzi poistencom a poisťovňou. Sťažovateľka tvrdila, že

žalobcovi každý kalendárny mesiac zasielala vyúčtovania a že žalobca dostal aj záverečné

vyúčtovanie. Sťažovateľka poukázala na to, že provízne podmienky boli splnené spolu pri

18 250-tich prihlášok, ktoré podľa oznámenia poisťovne boli potvrdené a za

sprostredkovanie prijatia a potvrdenia ktorých vznikol žalobcovi nárok na províziu spolu

v sume 40 804 330 Sk, ktorá mu bola aj uhradená. Ďalej sťažovateľka konkretizovala dôvod

nesplnenia províznych podmienok a nenaplnenia predmetu zmluvných vzťahov v prípade

ostatných prihlášok, za ktoré si žalobca uplatňoval nároky na províziu.

17. Okresný súd v odôvodnení rozsudku zhrnul obsah žaloby, konštatoval, že vo veci

vykonal dokazovanie vypočutím právnych zástupcov účastníkov, výsluchom svedkov

a a „oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi

obsah spisu“ a po takto vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav veci. V ďalšej časti

odôvodnenia rozsudku okresný súd prezentuje ním zistený skutkový stav veci, a to

konštatovaním východiskových zmluvných vzťahov, zhrnutím stanovísk sťažovateľky,

zhrnutím stanovísk žalobcu, zhrnutím svedeckej výpovede svedka a svedka

. Následne okresný súd cituje ustanovenia zmluvy a zákonné ustanovenia.

18. Okresný súd vlastné skutkové a právne závery k vyhovujúcej časti svojho

rozsudku zhrnul v odôvodnení takto:

„Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha zaplatenia odmeny z mandátnej zmluvy

(Zmluva 1) a zo zmluvy o sprostredkovaní (Zmluva 2), ktoré boli medzi účastníkmi uzavreté

v písomnej forme. Jednotlivé ustanovenia zmluvy upravujúce práva a povinnosti zmluvných

strán ako aj podmienky, za ktorých vzniká nárok na odmenu-províziu sú určité

a zrozumiteľné. Na to, aby navrhovateľovi vznikol nárok na províziu, museli byť

kumulatívne splnené podmienky špecifikované v druhom odseku štvrtého Článku mandátnej

zmluvy, a to podanie riadne vyplnenej a podpísanej prihlášky zdravotnej poisťovni

(preukázané preberacími protokolmi), prijatie prihlášky zdravotnou poisťovňou

(preukázané zaevidovaním jednotlivých prihlášok v informačnom systéme zdravotnej

poisťovne a pridelenie identifikačného čísla) a neoznámenie ÚDZS zdravotnej poisťovni do

31.10. prijatie prihlášky inou poisťovňou alebo určenie poistného vzťahu s inou poisťovňou

(preukázané nepredložením stanovísk k jednotlivým prihláškam.

V prípade Zmluvy 1 boli provízne podmienky splnené u 13.367 kusov prihlášok

poistencov vo veku 0-17 rokov, u 16.240 kusov prihlášok poistencov vo veku 18-50 rokov

a u 2.086 kusov prihlášok poistencov vo veku nad 50 rokov. Výška provízie tak predstavuje

u poistencov vo veku 0-17 rokov 665.554,67 EUR (13.367 x 1.500,- Sk = 20.050.500,- Sk), u

poistencov vo veku 18-50 rokov 1.617.207,73 EUR (16.240 x 3.000,- Sk = 48.720.000,- Sk)

a u poistencov vo veku nad 50 rokov 34.621,26 EUR (2.086 x 500,- Sk = 1.043.000,- Sk), t.j.

v celkovej sume 2.317.383,66 EUR.

V prípade Zmluvy 2 boli provízne podmienky splnené u 428 kusov prihlášok

poistencov vo veku 0-17 rokov, u 1.421 kusov prihlášok poistencov vo veku 18-50 rokov

a u 134 kusov prihlášok poistencov vo veku nad 50 rokov. Výška provízie tak predstavuje

u poistencov vo veku 0-17 rokov 5.540,73 EUR (428 x 390,- Sk = 166.920,- Sk),

u poistencov vo veku 18-50 rokov 12.735,51 EUR (1.421 x 270,- Sk = 383.670,- Sk)

a u poistencov vo veku nad 50 rokov 667,20 EUR (134 x 150,- Sk = 20.100,- Sk), t.j.

v celkovej sume 18.943,44 EUR.

Provízia za obe zmluvy tak predstavuje sumu 2.336.327,09 EUR. Po odpočítaní

zaplateného preddavku v sume 1.354.455,62 EUR (40.804.330,- Sk) navrhovateľovi zostala

nevyplatená provízia vo výške 981.871,47 EUR, na zaplatenie ktorej súd odporcu

zaviazal. ...

V prípade Zmluvy 1 neboli provízne podmienky splnené u 1.881 kusov prihlášok

poistencov vo veku 0-17 rokov, u 1.712 kusov prihlášok poistencov vo veku 18-50 rokov au

162 kusov prihlášok poistencov vo veku nad 50 rokov. Výška provízie tak predstavuje

u poistencov vo veku 0-17 rokov 93.656,64 EUR (1.881 x 1.500,- Sk = 2.821.500,- Sk),

u poistencov vo veku 18-50 rokov 170.483,97 EUR (1.712 x 3.000,- Sk = 5.136.000,- Sk)

a u poistencov vo veku nad 50 rokov 2.688,71 EUR (162 x 500,- Sk = 81.000,- Sk), t. j.

v celkovej sume 266.829,32 EUR.

V prípade Zmluvy 2 neboli provízne podmienky splnené u 80 kusov prihlášok

poistencov vo veku 0-17 rokov, u 232 kusov prihlášok poistencov vo veku 18-50 rokov

a u 23 kusov prihlášok poistencov vo veku nad 50 rokov. Výška provízie tak predstavuje

u poistencov vo veku 0-17 rokov 1.035,65 EUR (80 x 390,- Sk = 31.200,- Sk), u poistencov

vo veku 18-50 rokov 2.079,27 EUR (232 x 270,- Sk = 62.640,- Sk) a u poistencov vo veku

nad 50 rokov 114,52 EUR (23 x 150,- Sk = 3.450,- Sk), t.j. v celkovej sume 3.229,44 EUR.

Provízia za obe zmluvy, na ktorú navrhovateľovi nevznikol nárok, tak predstavuje

sumu 270.058,76 EUR, v ktorej časti, vrátene úroku z omeškania z tejto sumy, súd návrh

ako nedôvodný zamietol.“

19. Okresný súd sa s obranou sťažovateľky v konaní vysporiadal v odôvodnení

svojho rozsudku takto:

«Argumenty odporcu súd považuje za neopodstatnené a účelové v snahe vyhnúť sa

splneniu svojej zmluvnej povinnosti zaplatiť dojednanú províziu. Predmet Zmluvy 1

(rovnako sa to týka aj sprostredkovaného makléra, s ktorým mal odporca uzavretú

v podstate obsahovo totožnú zmluvu) totižto nespočíval v povinnosti navrhovateľa (resp.

makléra) zabezpečovať vznik právneho vzťahu medzi zdravotnou poisťovňou

a poistencom, ale iba v zariadení obchodnej záležitosti, ktorou bolo sprostredkovanie

prijatia a potvrdenia prihlášok zdravotnou poisťovňou a s tým súvisiace konzultačno-

informačné aktivity pri vypĺňaní a preberám prihlášok (Článok 2. ods. 2.1 Zmluvy 1).

Takýto predmet zmluvy účastníci opätovne zdôraznili aj v nasledujúcom odseku Článku 2.

„Za vykonávanie činnosti podľa tejto Zmluvy, t.j. za sprostredkovanie prijatia a potvrdenia

prihlášky zdravotnou poisťovňou, sa zaväzuje platiť Partnerovi odmenu...“

Z uvedených ustanovení je zrejmé, že úlohou a povinnosťou navrhovateľa bolo iba

sprostredkovať prijatie a potvrdenie prihlášky poisťovňou a nie zabezpečiť vznik poistného

vzťahu medzi poisťovňou a potenciálnym poistencom. Na to nadväzujú aj Provízne

a platobné podmienky, po splnení ktorých vzniká navrhovateľovi nárok na odmenu.

Bezchybná prihláška musela byť jednak podaná zdravotnej poisťovni (4.2.1), tá ju prijme

(4.2.2) a ÚDZS jej neoznámi najneskôr do 31.10. prijatie alebo potvrdenie prihlášky inou

zdravotnou poisťovňou alebo určí, že príslušnou zdravotnou poisťovňou sa má stať iná

poisťovňa. Za takto nastavených províznych podmienok je potom bezpredmetné riešiť

odporcom namietanú neplatnosť druhej a ďalších v poradí vyplnených prihlášok, ich

statusy určené zdravotnou poisťovňou, oprávnenie poisťovne nezaslať každú prihlášku

ÚDZS na posúdenie a pod. Pokiaľ totiž poisťovňa vyplnenú prihlášku prijala a odporca

neoznámil navrhovateľovi, ktoré prihlášky nie je možné prijať aj so zdôvodnením, muselo

byť k prihláškam vydané negatívne stanovisku ÚDZS, aby navrhovateľovi za odovzdané

prihlášky nevnikol nárok na províziu. Odporca však takéto stanoviská k prihláškam

v konaní nepredložil.»

20. V ďalšej časti odôvodnenia okresný súd menuje okrem iných sťažovateľkou

navrhnuté dôkazy a odôvodňuje, prečo nevyhovel jej návrhom, takto:

„... tieto návrhy na doplnenie dokazovania súd zamietol, nakoľko ich považuje za

neúčelné, nadbytočné a nehospodárne.“

21. Krajský súd svoje závery v napadnutom rozsudku odôvodnil takto:

«Krajský súd ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa podľa , prejednal vec podľa

bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu, dôvodmi odvolania

odporcu, ako aj s vyjadrením navrhovateľa k odvolaniu dospel k záveru, že odvolanie nie je

dôvodné, keď rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správny.

Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový

stav veci a vyvodil z neho i správne právne závery. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje

na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v zmysle ust. , ktoré

považuje za vecne správne a v súlade s ust. , pričom na zdôraznenie

jeho správnosti uvádza nasledovné.

V predmetnej veci bolo potrebné vyriešiť skutkovú otázku sprostredkovania prihlášok

na verejné zdravotné poistenie do navrhovateľom (Zmluva 1 uzavretá medzi

účastníkmi konania podľa ust. a nasl. ), resp. ním

zabezpečeným maklérom (Zmluva 2 uzavretá medzi účastníkmi

konania podľa ust. a nasl. a na základe nej uzavretá zmluva

o sprostredkovaní zo dňa 11. 05. 2006 medzi odporcom a spoločnosťou

), ako aj právnu otázku, či boli v prípade týchto sprostredkovaných prihlášok splnené

podmienky na vznik nároku navrhovateľa na províziu tak ako sú tieto podmienky stanovené

v bode 4 Zmluvy 1 (takisto aj v prípade Zmluvy 2 v spojení so zmluvou uzavretou medzi

odporcom a spoločnosťou ).

Odvolací súd má za to, že záver súdu prvého stupňa o splnení uvedených podmienok

u 31.693 kusov prihlášok poistencov pri Zmluve 1 a 1.983 kusov prihlášok poistencov pri

Zmluve 2, za ktoré navrhovateľovi podľa rozpísaných vekových kategórií prislúcha odmena

v celkovej výške 981.871,47 Eur, je správny. Rozsah nároku navrhovateľa, v ktorom bola

navrhovateľovi priznaná odmena vo výške 981.871,47 Eur, a ktorý tvorí predmet

odvolacieho konania, bol v priebehu konania vymedzený podaním zo dňa 13.11.2012 (č. l.

320 spisu a prílohy 2a, 2b, 2c), v ktorom na základe námietok odporcu považoval

navrhovateľ svoj nárok za oprávnený minimálne v sume 981.871,47 Eur stým, že vo zvyšku

nároku pripustil možnosť nesplnenia províznej podmienky podľa bodu 4.2.1. zmluvy,

opakovaný výskyt prihlášok v preberacích protokoloch, ako aj registrové vady. V časti

nároku nad 981.871,47 Eur bol návrh na začatie konania v napadnutom rozsudku

zamietnutý, pričom súd prvého stupňa v zhode s navrhovateľom vymedzeným rozsahom

nároku, pri ktorom pripustil námietky odporcu, jasne v odôvodnení svojho rozsudku

uviedol, za koľko prihlášok v jednotlivých vekových kategóriách pri Zmluve 1 a Zmluve 2

navrhovateľ nemá nárok na províziu. Rovnako jasne súd uviedol aj to, za koľko prihlášok

a v ktorých vekových kategóriách pri Zmluve 1 a Zmluve 2 má navrhovateľ nárok na

províziu, ktorú mu súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom priznal v celkovej výške

981.871,47 Eur.

Súd zároveň zohľadnil odporcom v jeho vyjadrení z 09. 07. 2012 (č. I. 291 spisu)

namietnuté prihlášky (tituly „vrátená“, „interne duplicitné prihlášky“ a „registrové

vady“), ktoré boli z celkového počtu prihlášok prijatých zdravotnou poisťovňou a to

pri zmluve 1 - 35.448 kusov a pri zmluve 2 - 2.318 kusov, odpočítané (vylúčené) v rozsahu,

v akom bola ich vadnosť pripustená aj navrhovateľom v jeho podaní z 13. 11. 2012 na č. I.

320 - 325 vrátane príloh (navrhovateľ v tomto podaní preukazoval, že odporca nesprávne

žiadal vylúčiť časť prihlášok, ktoré buď neboli obsahom žalovaných preberacích protokolov

alebo sa u nich odporcom namietaná skutočnosť nevyskytovala). Do takto vylúčených

prihlášok boli pritom okrem iného zahrnuté aj vadné prihlášky vrátené navrhovateľovi

(dôkaz č. 8 - preberacie protokoly o vrátení vadných (chybných) prihlášok), a prihlášky,

ktoré v rámci systému zdravotného poistenia vykazovali registrové vady (úmrtia poistencov,

vyhlásenia za mŕtveho, odhlásenie zo systému zdravotného poistenia, atď. - dôkaz odporcu

č. 2a druhá časť/2b), v dôsledku čoho námietky odporcu o nepreskúmateľnosti napadnutého

rozsudku z dôvodu uznania vylúčenia len časti prihlášok vrátených uvedenými preberacími

protokolmi o vrátení vadných (chybných) prihlášok, ako aj jeho námietky o nezohľadnení,

že niektoré tlačivá s registrovými vadami (napr. prípady úmrtia, vyhlásenia za mŕtveho)

trpeli vadou absolútnej neplatnosti právneho úkonu, považuje odvolací súd za

neopodstatnené.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého sú

ustanovenia Zmluvy 1 (bod 4.2) upravujúce podmienky, za ktorých vzniká nárok na odmenu

- províziu, dostatočne určité a zrozumiteľné, pričom podľa obsahu ide o zmluvu mandátnu

podľa a nasl. . Na to, aby navrhovateľovi vznikol nárok na

províziu, zmluva ustanovila ( ), že musia byť

kumulatívne splnené tieto podmienky; 1/podanie riadne vyplnenej a podpísanej prihlášky

zdravotnej poisťovni, 2/ prijatie prihlášky zdravotnou poisťovňou a 3/ neoznámenie ÚDZS

zdravotnej poisťovni do 31. 10. daného kalendárneho roka prijatie prihlášky inou

poisťovňou alebo určenie poistného vzťahu s inou poisťovňou.

Provízne podmienky podľa bodu 4.2.1 a 4.2.2 zmluvy (podanie riadne vyplnenej

a podpísanej prihlášky zdravotnej poisťovni a ich prijatie zdravotnou poisťovňou) boli

v konaní zo skutkového i právneho hľadiska splnené, keď bolo preukázané, že odporca,

resp. (ako zmluvný partner odporcu) na základe zmluvy o spolupráci zo

dňa 01. 05. 2006 (body 2.1, 2.6 zmluvy) prijala od navrhovateľa a ním zabezpečeného

makléra prihlášky na verejné zdravotné poistenie preberacími

protokolmi (prílohy k návrhu), na ktorých vyznačil celkový počet prihlášok prijatých od

navrhovateľa, resp. ním zabezpečeného makléra, a počet následne odovzdaných do

zdravotnej poisťovne, ako aj tým, že zdravotná poisťovňa tieto prijaté prihlášky podľa

tabuľkového dôkazu č. 1 priloženého k odporu zaevidovala vo svojom informačnom systéme

a pridelila im identifikačné číslo.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k právnemu záveru, že prijatím

prihlášok zdravotnou poisťovňou je možné (a potrebné) na účely splnenia 2. províznej

podmienky podľa bodu 4.2.2 zmluvy rozumieť už samotné odovzdanie navrhovateľom

sprostredkovaných prihlášok na verejné zdravotné poistenie do zdravotnej poisťovne

a ich následné prijatie zdravotnou poisťovňou zaevidovaním do jej informačného systému

s pridelením 8-miestneho identifikačné čísla, pretože, ako to vyplýva z článku 2 Zmluvy 1.

zmluvné strany prijatie prihlášky a jej potvrdenie zdravotnou poisťovňou nesplývali do

jedného pojmu „prijatie”, ale tieto uvádzali samostatne ako jednotlivé fázy procesu

naplnenia predmetu zmluvy, z čoho je zrejmé, že aj pri vzniku nároku na províziu je

potrebné medzi nimi rozlišovať tak, že na splnenie 2. províznej podmienky podľa bodu 4.2.2

postačí samo prijatie prihlášky, a teda nie je možné ho podmieniť aj potvrdením prihlášky

zdravotnou poisťovňou, čo nie je ďalej uvedené v tejto províznej podmienke. V tejto

súvislosti sú preto právne irelevantné všetky námietky odporcu, ktoré by splnenie 2.

províznej podmienky podmienili aj potvrdením prihlášky zdravotnou poisťovňou, resp.

vznikom poistného vzťahu.

Uvedené platí aj v prípade tzv. duplicitných prihlášok, ktoré nie je možné považovať

za neplatné právne úkony len preto, že boli vykonané opakovane, v dôsledku čoho ich

právne účinky nemusia alebo nemôžu nastať podľa príslušnej právnej úpravy verejného

zdravotného poistenia, čo však nerobí tieto úkony absolútne neplatnými podľa § 37 a nasl.

, na čo by mal súd prihliadať z úradnej povinnosti. Na tomto mieste

je možné tiež súhlasiť s názorom navrhovateľa, že ak sa chcel odporca pri (ne)vyplatení

provízie domáhať inštitútov ako „vznik poistného vzťahu“ či „potvrdenie prihlášky“, mal si

ich (ako jediné) do províznych podmienok zmluvy zakomponovať a nie viazať vyplatenie

provízie navrhovateľa na splnenie od vzniku poistného vzťahu a potvrdenia prihlášky

odlišných províznych podmienok. Odporca pritom nepovažoval provízne podmienky za

nesúladné s predmetom zmluvy, keď tieto podľa jeho názoru predstavovali predpoklady

k tomu, aby mohla byť prihláška potvrdená zdravotnou poisťovňou, pričom, ako to

vyplynulo z vykonaného dokazovania, odporca taktiež nerátal s takou vysokou mierou

možnosti výskytu duplicitných prihlášok. V zmysle boli

v Zmluve 1 stanovené provízne podmienky v jej bode 4.2, ktoré však nie je možné rozšíriť aj

inými podmienkami, keďže by sa nad rozsah stanovených zmluvných podmienok pri tejto

mandátnej zmluve uplatňoval ostatný obsah ustanovenia § 571 ods. 2 Obchodného

zákonníka, podľa ktorého vzniká mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť,

na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok, a teda nie

obsah ust. , ktoré platí pri zmluve o sprostredkovaní.

Čo sa týka 3. províznej podmienky, táto sa považuje za splnenú, nakoľko odporca,

ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať jej nesplnenie, nepredložil v tomto smere

relevantný dôkaz, a to oznámenie ÚDZS do 31. 10. daného kalendárneho roka o prijatí

alebo potvrdení jednotlivých prihlášok inou poisťovňou alebo určení poistného vzťahu

s inou poisťovňou. Odporca síce predložil súdu dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia

o neoprávnenosti navrhovateľom uplatneného nároku z dôvodu, že ÚDZS poskytol

informáciu zdravotnej poisťovni o prijatí, dátume a čase prijatia prihlášky alebo potvrdení

prihlášky v inej zdravotnej poisťovni pri zmene zdravotnej poisťovne do 31. októbra daného

roka, avšak išlo len o nepriame a neskôr vytvorené dôkazy - fotografie získané z webových

sídiel jednotlivých zdravotných poisťovní a z webového sídla ÚDZS , ktorými odporca

preukazoval vznik poistného vzťahu k 01. 01. 2007 v inej zdravotnej poisťovni ako v

. Tieto nepriame dôkazy však nie sú spôsobilé nahradiť oznámenie ÚZDS k jednotlivým

prihláškam, ktoré malo byť uskutočnené do 31. 10. daného roka vo vzťahu k zmluvnému

partnerovi (zdravotnej poisťovni) podľa predmetnej províznej podmienky, a ktoré ako jediné

mohlo mať za následok nevzniknutie nároku navrhovateľa za odovzdané a zdravotnou

poisťovňou prijaté prihlášky. Zabezpečenie tohto dôkazu v konaní zaťažovalo odporcu,

ktorý zároveň znáša následky nepreukázania nesplnenia 3. províznej podmienky

(neunesenia dôkazného bremena) spôsobom, aký si v zmluvných podmienkach dohodol

s navrhovateľom. V tejto súvislosti preto nie je možné súhlasiť s názorom odporcu, že mu zo

žiadneho záväzku nevyplývala povinnosť predkladať navrhovateľovi stanoviská ÚDZS a ani

žiadne informácie, ktoré boli priamo poskytnuté úradom , a že navrhovateľ

dobrovoľne súhlasil s tým, že informácie bude dostávať spracovaním údajov z

(nie napr. z ÚDZS), pretože tieto skutočnosti z uvedenej províznej podmienky v Zmluve 1

nevyplývajú.

Ostatné skutočnosti, argumenty, ako aj dôkazy, ktoré boli odporcom uvedené,

označené alebo navrhnuté, nie sú spôsobilé spochybniť správnosť uvedených skutkových

a právnych záverov súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, ktoré sú jedine rozhodujúce

pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa, a preto v zmysle ust. § 120

ods. 1 veta druhá nie je, a ani v konaní pred súdom prvého stupňa nebol dôvod na

ich vykonanie, vysporiadanie sa s nimi, resp. na ich zohľadnenie či vyhodnotenie tak, ako to

odporca vo svojom odvolaní namieta...»

22. Sťažovateľka svoju rozsiahlu sťažnostnú argumentáciu vymedzila v častiach IV.,

V., VI., VII., VIII., IX. a X. sťažnosti s tým, že v časti IV. sťažnosti namieta

nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu, ktorú vidí v nevysporiadaní sa krajského súdu

s jej odvolacími námietkami, v nedostatočnom odôvodnení a vo vnútornej rozpornosti.

23. Členitú argumentáciu sťažovateľky s opakujúcimi sa argumentačnými okruhmi

(a to aj v ostatných častiach jej sťažnosti) je možné zhrnúť tak, že sťažovateľka v podstatnej

časti svojej argumentácie namieta podľa nej nesprávne, arbitrárne a aj nedostatočne

odôvodnené skutkové a právne závery okresného súdu, a tým, že si ich osvojil krajský súd

vo svojom potvrdzujúcom rozsudku. Sťažovateľka zdôrazňuje najmä tieto nedostatky

záverov vyslovených, resp. osvojených krajským súdom:

- Okresný ani krajský súd „... neuviedol, na základe ktorých vykonaných dôkazov, na

základe akých myšlienkových pochodov pri vyhodnocovaní dôkazov, ako aj pri posudzovaní

prejednávanej veci, prijal... skutkové a právne závery... o určení počtu a vekovej

kategorizácii Prihlášok, pri ktorých údajne boli splnené všetky provízne podmienky... a...

Prihlášok, pri ktorých nebola splnená aspoň jedna provízna podmienka...“. V tejto

súvislosti sťažovateľka uviedla aj to, že „žalobný návrh Žalobcu bol od začiatku vymedzený

nedostatočne určito a nepreskúmateľne vzhľadom na to, že Žalobca v ňom nevymedzil

za sprostredkovanie ktorých konkrétnych Prihlášok si uplatňuje nárok na odmenu...“.

- Nie sú podľa sťažovateľky správne závery, že „povinnosťou Žalobcu, resp.

Makléra nebolo zabezpečovať vznik právneho (poistného) vzťahu medzi

a fyzickou osobou, ktorá podala Prihlášku…“, a nesprávne závery, že «splnenie prvej

províznej podmienky... bolo „preukázané preberacími protokolmi“... že splnenie druhej

províznej podmienky... bolo „preukázané zaevidovaním jednotlivých prihlášok

v informačnom systéme zdravotnej poisťovne a pridelením identifikačného čísla“... že

splnenie tretej províznej podmienky... bolo „preukázané nepredložením stanovísk

k jednotlivým prihláškam“».

- Sú rozporné závery okresného súdu (a tým aj krajského súdu), keď „konštatoval

splnenie 1. províznej podmienky – predložením bližšie neurčených preberacích protokolov

a splnenie 2. províznej podmienky – zaevidovaním Prihlášok do informačného systému a na

druhej strane Prvostupňový súd vo výroku Rozsudku Prvostupňového súdu bez akéhokoľvek

odôvodnenia pravdepodobne čiastočne akceptoval Sťažovateľom preukázané vady

Prihlášok, keď Žalobcovi nepriznal nárok na odmenu za sprostredkovanie niektorých

Prihlášok aj napriek tomu, že všetky tieto Prihlášky boli obsiahnuté v preberacích

protokoloch o odovzdaní Prihlášok do , resp. údajne mali byť zaevidované

aj v informačnom systéme a Sťažovateľ k nim nepredložil negatívne stanovisko

ÚDZS.“.

- Okresný ani krajský súd sa nevyrovnali s jej obrannou argumentáciou, v ktorej

poukazovala na to, že «... preberacie protokoly preukazujú len to, že Žalobca, resp. Maklér

odovzdali Prihlášky v konkrétnom počte do obchodnej spoločnosti (nie

Sťažovateľovi), avšak samotným odovzdaním nebolo potvrdené splnenie 1. províznej

podmienky, resp. to, že Prihláška je „riadne vyplnená, vlastnoručne podpísaná poistencom

a jej súčasťou sú všetky požadované prílohy“, nakoľko takéto „vady“ Prihlášky sa mohli

stať zjavnými... po samotnom preberacom konaní...».

- Osobitne sťažovateľka namieta závery okresného súdu i krajského súdu pri

posudzovaní vzniku nárokov žalobcu na províziu pri prihláškach duplicitných a prihláškach

trpiacich vadami, k čomu uviedla: «... v konkrétnych prípadoch podania Prihlášky (pričom

tento úkon „podanie prihlášky“ predstavuje právny úkon) išlo o absolútne neplatný právny

úkon, keďže nešlo o prejav slobodnej alebo vážnej vôle poistenca (napr. v prípadoch

zneužitia osobných údajov poistencov alebo mŕtvych osôb) alebo bolo podanie Prihlášky

urobené v rozpore so zákonom (napr. podaná Prihláška neobsahovala všetky náležitosti

vyžadované príslušným o zdravotnom poistení, resp. nebola

formálne správna alebo vecne úplná), a teda pri týchto Prihláškach nebola splnená 1.

provízna podmienka... podanie duplicitných Prihlášok bolo absolútne neplatným právnym

úkonom, z dôvodu nemožnosti predmetu právneho úkonu od začiatku - podania duplicitnej

Prihlášky (ust. ), nedovolenosti predmetu právneho

úkonu podania duplicitnej Prihlášky (ust. ), resp. nedostatkom

vážnosti vôle konajúcej osoby pri podaní duplicitnej Prihlášky (ust. §37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka)».

- Sťažovateľka ďalej uviedla, že «medzi účastníkmi konania sporný a legislatívne

nedefinovaný pojem „prijatie Prihlášky“ je potrebné interpretovať vo význame, ako ho

používajú príslušné všeobecne záväzné právne predpisy týkajúce sa verejného zdravotného

poistenia, ako aj subjekty verejného zdravotného poistenia (zdravotné poisťovne, ÚDZS,

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky) a v žiadnom prípade nie je možné pojem

„prijatie Prihlášky“ len arbitrárne (bez akéhokoľvek odôvodnenia) stotožniť s pojmom

„zaregistrovanie“ Prihlášky do informačného systému . ... interpretácia pojmu

„prijatie Prihlášky“ bola rozhodujúca pre posudzovanie splnenia 2. províznej podmienky.».

24. V ďalšej V. časti svojej sťažnosti sťažovateľka namieta rozpornosť postupu

konajúcich súdov so zákonom, ktorú vidí vo vykonaní výsluhu svedka v rozpore

s prvou vetou , t. j. bez zisťovania okolností, ktoré môžu mať vplyv na

jeho vierohodnosť, vo vykonaní listinných dôkazov v rozpore s , t. j. bez

prečítania alebo oboznámenia obsahu listín, keď okresný súd na pojednávaní konanom

10. apríla 2014 uviedol, že oboznamuje obsah spisového materiálu prečítaním listinných

dôkazov, avšak bez akéhokoľvek určenia, ktoré listinné dôkazy prečítaním oboznámil,

a napokon aj v porušení zásady voľného hodnotenia dôkazov v rozpore s a

.

25. Sťažovateľka v VI. časti sťažnosti namieta porušenie svojich práv nedôvodným

zamietnutím jej dôkazných návrhov a v VII. časti sťažnosti nedostatočným odôvodnením

procesu dokazovania, ktoré vidí v opomenutí okresného súdu rozhodnúť o návrhu

sťažovateľky na vykonanie výsluchu svedka a na zabezpečenie dôkazu od tretieho subjektu,

ďalej v nevyrovnaní sa s dôkazmi predloženými sťažovateľkou.

26. V časti VIII sťažnosti sťažovateľka namieta porušenie svojich práv tým, že

krajský súd bez vykonania dokazovania dospel k odlišným skutkovým zisteniam ako

okresný súd. V tejto časti sťažnostnej argumentácie sťažovateľka podrobne porovnáva

závery okresného súdu a krajského súdu s poukazom na listinné dôkazy, o ktoré opiera

svoje závery krajský súd, a uvádza:

„Odvolací súd svoje rozhodnutie v odôvodnení Rozsudku Odvolacieho súdu opiera

o dôkazy, ktoré Prvostupňový súd nevykonal... a to konkrétne o preberacie protokoly

o vrátení vadných (chybných) Prihlášok..., Zmluva o spolupráci so ...,

preberacie protokoly predložené Žalobcom k žalobnému návrhu..., fotografie z webových

sídiel zdravotných poisťovní a z webového sídla UDZS... a bez zopakovania alebo

doplnenia dokazovania dospel k skutkovým zisteniam a následne aj právnym záverom

odlišným od skutkových zistení a právnych záverov Prvostupňového súdu. Takto postupoval

Odvolací súd napriek tomu, že konštatoval, že bude postupovať v súlade s ust. §219 ods. 2

“.

27. V časti IX. sťažnosti sťažovateľka uvádza ďalšie pochybenia okresného súdu

i krajského súdu, ktorými malo dôjsť najmä k porušeniu jej základného práva na rovnosť

účastníkov v konaní. Konkrétne vidí tieto pochybenia v „eklektickom a neopodstatnenom

výbere dôkazov a jednostranných záveroch všeobecných súdov“, v nevyrovnaní sa

s argumentáciou sťažovateľky a vo vykonaní dôkazu (výsluchu svedka )

nenavrhnutého žiadnym z účastníkov.

28. V závere sťažovateľka v X. časti sťažnosti uvádza argumentáciu na podporu

tvrdeného porušenia jej práv uznesením najvyššieho súdu, ktorú vidí v jeho

nepreskúmateľnosti pre nedostatočné odôvodnenie, v nevyrovnaní sa s dovolacou

argumentáciou sťažovateľky a v „neodôvodnenom odklone od už súdmi vysloveného

právneho názoru“ a „neodôvodnenom odmietnutí dovolania“.

29. Po predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky podľa (§ 25 ods. 1 a 3

s prihliadnutím na predmet konania, odôvodnenie záverov

okresného súdu a krajského súdu, ako aj najvyššieho súdu v spojení so sťažnostnou

argumentáciou sťažovateľky ústavný súd zistil, že v tejto veci sú splnené všetky ústavné

a zákonné predpoklady na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, a preto rozhodol o jej prijatí

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia (§ 25 ods. 1 a ods. 3 zákona o ústavnom

súde).

30. Ústavný súd zároveň vyhovel návrhu sťažovateľky a odložil vykonateľnosť

napadnutého rozsudku krajského súdu podľa , pretože

samotné podanie sťažnosti nemá odkladný (suspenzívny) účinok a nie je ani dôvodom na

odloženie vykonateľnosti rozhodnutia tohto súdu a nebude to v rozpore s dôležitým

verejným záujmom. Naopak, jeho výkon by pre sťažovateľku znamenal nepomerne väčšiu

ujmu, než aká pri odložení vykonateľnosti môže vzniknúť žalobcovi. Vykonateľnosť

napadnutého rozsudku krajského súdu sa odkladá zasadne až do meritórneho rozhodnutia

o ústavnej sťažnosti.

31. V konaní o prijatej sťažnosti rozhodne ústavný súd aj o ďalších nárokoch

sťažovateľky uplatnených v návrhu na rozhodnutie vo veci samej (petite) jej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2016