Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 576/2016
PDF · 122 KB
No categories available
I. ÚS 576/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. septembra
2016 predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátom JUDr. Dušanom Pohovejom, JUDr. Dušan Pohovej & partners, s r. o., Námestie
Slobody 10, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehoty podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom na prvom stupni pod sp. zn. 26 C 159/2006 a postupom Krajského súdu
v Bratislave a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2015
doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehoty podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom na prvom stupni pod sp. zn.
26 C 159/2006 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“).
2. Sťažovateľ v úvode sťažnosti označil za porušovateľov svojho základného práva
Slovenskú republiku, zastúpenú okresným súdom a krajským súdom, a predmet sťažnosti
vymedzil namietaným porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. V odôvodnení sťažnosti sťažovateľ namieta už aj
porušenie práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a uvádza, že „Vec sa týka žaloby
podanej na Okresnom súde Bratislava I zo dňa 19.5.2006 (spis. zn. 26C/159/2006).
Sťažovateľ sa touto žalobou domáha zaplatenia náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom a rozhodnutím o väzbe titulom právoplatne
zastaveného trestného stíhania, ktoré bolo vedené voči navrhovateľovi.“. Sťažovateľ ďalej
opisuje priebeh doterajšieho konania a obsah doterajších súdnych rozhodnutí, a to rozsudok
okresného súdu č. k. 26 C 159/2006-183 z 15. júla 2010 v spojení s opravným uznesením
č. k. 26 C 159/2006-197 z 3. augusta 2010, rozsudok krajského súdu sp. zn. 8 Co 445/2010
zo 17. júna 2014 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3 Cdo 513/2014 z 27. apríla 2015. Následne sťažovateľ uviedol: „Následkom rôznych
subjektívnych a objektívnych skutočností tento súdny spor trvá už od roku 2006 a do
dnešného dňa vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté. Sťažovateľ, pán sa nemôže
domôcť svojho nároku na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím
a nesprávnym úradným postupom a rozhodnutím o väzbe... Tento spor trvá už deviaty rok
a keďže Najvyšší súd odložil vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu máme obavy, že sa
tento spor opäť predĺži a p. ako onkologický pacient sa právoplatného
rozhodnutia nemusí dožiť. ...
V tomto prípade ide o občiansko-súdny spor, ktorý už mohol byť právoplatne
rozhodnutý, no vzhľadom na nečinnosť súdov a rôzne objektívne a subjektívne prieťahy
vo veci k tomuto ešte nedošlo. Z vyššie uvedených dôvodov sa obraciame na Ústavný súd
Slovenskej republiky, aby vo veci v zmysle písomného podania sťažnosti vyhovel. ...
Ako dôkazový materiál navrhujeme pripojiť spis vedený na Okresnom súde
Bratislava I, sp. zn. 26C/159/2006 (tohto času pravdepodobne vedený na Najvyššom súde
SR, sp. zn. 3Cdo 513/2014) a vykonať prípadne dopyt aj na ostatné sťažnosti v tejto veci,
ak nie sú súčasťou uvedeného spisu na Okresnom súde Bratislava I, (Najvyššom súde
SR)...“
3. Sťažnosť neobsahuje návrh sťažovateľa na rozhodnutie ústavného súdu vo veci
samej.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
6. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí,
skúmal, či nie sú dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia
jej prijatiu na ďalšie konanie, a zistil, že sťažnosť nespĺňa zákonné náležitosti podľa zákona
o ústavnom súde.
8. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na
začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
9. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti ústavný súd konštatuje, že sťažnosť napriek tomu,
že sťažovateľ je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, ktorý sťažnosť koncipoval
a podpísal, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným
súdom ustanovené v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde. V predloženej sťažnosti totiž
nebolo uvedené, akého rozhodnutia sa sťažovateľ domáha (petit sťažnosti).
10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol
pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí už pri jej predbežnom prerokovaní podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
11. Ústavný súd zdôrazňuje, že ani začatie súdneho konania, v súvislosti s ktorým
sťažovateľ zrejme namieta porušenie svojho základného práva ešte v roku 2006, a tým jeho
zjavne neprimeraná dĺžka, nemôže byť dôvodom na opomenutie zachovania zákonných
náležitostí sťažnosti a osobitne nie v prípade, keď je sťažnosť koncipovaná kvalifikovaným
právnym zástupcom.
12. Ústavný súd v závere poznamenáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
sťažovateľ predložil ústavnému súdu novú sťažnosť spĺňajúcu všetky zákonné náležitosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. septembra 2016