Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
PLs. ÚS 18/2016
PDF · 103.91 KB
No categories available
PLs. ÚS 18/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PLs. ÚS 18/2016-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 21. septembra 2016
prerokoval sťažnosť , , zastúpenej
advokátom JUDr. Danielom Lipšicom, Štetinova 1, Bratislava, vedenú pod sp. zn.
Rvp 12036/2016, sťažnosť , ,
zastúpenej advokátom JUDr. Danielom Lipšicom, Štetinova 1, Bratislava, vedenú
pod sp. zn. Rvp 12042/2016, a sťažnosť , ,
zastúpeného advokátom JUDr. Danielom Lipšicom, Štetinova 1, Bratislava, vedenú
pod sp. zn. Rvp 12055/2016, ktorými namietajú porušenie čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a základného práva na slobodu prejavu podľa čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. júla 2016, ktorým bol schválený
procedurálny návrh predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. júla 2016
o prerušení 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do ukončenia septembrovej
schôdze, a takto
rozhodol:
Veci vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 12036/2016,
sp. zn. Rvp 12042/2016 a sp. zn. Rvp 12055/2016 s p á j a na spoločné konanie, ktoré
bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 12036/2016.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 7. septembra 2016
doručené sťažnosti , (Rvp 12036/2016),
, (Rvp 12042/2016), a
, (Rvp 12055/2016; spolu aj „sťažovatelia“),
ktorými namietajú porušenie čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a
základného práva na slobodu prejavu podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 10 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Národnej
rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) zo 6. júla 2016, ktorým bol schválený
procedurálny návrh predsedu národnej rady zo 6. júla 2016 o prerušení 7. schôdze národnej
rady do ukončenia septembrovej schôdze (ďalej len „napadnuté uznesenie“).
2. Sťažovatelia sú poslancami národnej rady. Vo svojich sťažnostiach uviedli, že predseda
národnej rady listom č. CRD-372/2016 zo 6. júla 2016 na tento deň zvolal pokračovanie
prerušenej 7. chôdze národnej rady pre účely prerokovania návrhu skupiny poslancov
národnej rady na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi
Kaliňákovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (tlač 157),
ktorého signatármi boli aj oni. Na základe procedurálneho návrhu predsedu národnej rady
zo 6. júla 2016 odsúhlaseného 75 poslancami národnej rady z celkového počtu 81 jej
hlasujúcich poslancov bola 7. schôdza národnej rady prerušená do ukončenia septembrovej
schôdze.
3. Podľa názoru sťažovateľov schválením procedurálneho návrhu bol spôsobený zásah do
poslaneckých práv vyplývajúcich z čl. 83 ods. 2 v spojení s čl. 88 ods. 1 ústavy, ktorý
spočíval v eliminácii práva poslancov na prerokovanie ich návrhu na vyslovenie nedôvery
členovi vlády v lehote určenej ústavou. Uvedený zásah je organicky spojený so zásahom do
základného práva sťažovateľov na slobodu prejavu v zmysle čl. 26 ods. 1, 2 a 4 ústavy
a čl. 10 ods. 1 dohovoru, ktorého ochrana je zabezpečená pre každého individuálneho
poslanca ako fyzickú osobu. Inak povedané, v dôsledku prerušenia schôdze národnej rady
(a v dôsledku zásahu do poslaneckého práva) sa v príčinnej súvislosti zasiahlo aj do
základného práva individuálneho poslanca (fyzickej osoby), a to do práva na slobodu
prejavu, keďže mu bolo znemožnené prezentovať svoj názor na schôdzi národnej rady,
ktorej konanie inicioval spolu s ostatnými poslancami. Keďže súčasťou princípov právneho
štátu vyplývajúcich z čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy je aj princíp legitímneho očakávania,
sťažovatelia zastávajú názor, že došlo aj k porušeniu tohto princípu ako súčasti základného
práva na dobrú správu verejných vecí.
4. Sťažovatelia v sťažnostiach zhodne uvádzajú, že vystúpenie poslanca národnej rady
v rámci schôdze národnej rady je nesporne chránené čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy; pri takom
úkone poslanec slobodne vyjadruje svoje názory, predovšetkým slovom. Niet žiadnej opory
na opačný záver. Ak by vystúpenie poslanca národnej rady nebolo chránené citovaným
článkom ústavy, tak by na pôde parlamentu mohlo dochádzať k porušeniu slobody prejavu
a práva vyjadrovať svoje názory bez toho, aby na porušovateľa dopadli nejaké sankcie. A to
je v právnom štáte vylúčené predovšetkým tým, že aj národná rada je viazaná ústavou.
Účelom takto zvolanej schôdze národnej rady je umožniť týmto poslancom národnej rady
prerokovať určitú záležitosť, ktorú považujú za takú dôležitú, naliehavú a aktuálnu
z hľadiska verejného záujmu, že len jej prerokovanie bez zbytočného odkladu splní svoj
účel. Práve z tohto dôvodu musí zvolať predseda národnej rady takúto schôdzu do siedmich
dní od podania žiadosti. V kontexte uvedeného prerušenie rokovania takejto schôdze
národnej rady, tak ako k tomu došlo 6. júla 2016, treba preto považovať nielen za zmarenie
účelu, na ktorý taká schôdza národnej rady slúži, ale aj za zásah do podstaty a zmyslu
základnej slobody prejavu a základného práva vyjadrovať svoje názory podľa čl. 26 ods. 1
a 2 ústavy poslanca národnej rady, ktorý spolupožiadal o takúto schôdzu. Sťažovatelia
zároveň vyjadrujú presvedčenie, že zásah do ich základného práva na slobodu prejavu nie
je kompatibilný ani s kritériami, ktoré stanovuje test proporcionality, a to predovšetkým
na úrovni nevyhnutnosti obmedzenia v demokratickej spoločnosti.
5. Na základe uvedených skutočností sťažovatelia v petite sťažností žiadajú, aby
ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví porušenie čl. 1 ods. 1 ústavy, ako aj ich základného
práva na slobodu prejavu podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 10 ods. 1 dohovoru
napadnutým uznesením národnej rady, uvedené uznesenie národnej rady zruší a uloží jej
povinnosť pokračovať v rokovaní 7. chôdze národnej rady bez zbytočného odkladu.
6. Podľa § 31a ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon
neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom
primerane ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
7. Podľa § 166 ods. 1 CSP v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné
konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých strán. Ak boli také konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne
o spojení konaní ten sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr.
8. Podľa čl. II ods. 10 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky
na obdobie od 1. 3. 2016 do 28. 2. 2017 (ďalej len „rozvrh práce na rok 2016“) v záujme
hospodárnosti konania môže plénum ústavného súdu rozhodnúť o spojení vecí, ktoré boli
pridelené členom rôznych senátov ako sudcom spravodajcom, na spoločné konanie, ak tieto
veci spolu skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov... Ak vzhľadom
na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne plénum inak, je na spoločné konanie
o spojených veciach príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca
spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr (§ 18
ods. 2 zákona o ústavnom súde).
9. Zo spisov ústavného súdu sp. zn. Rvp 12036/2016, sp. zn. Rvp 12042/2016
a sp. zn. Rvp 12055/2016 vyplýva, že tieto veci spolu skutkovo a právne súvisia.
Sťažovatelia, ktorí sú poslancami národnej rady, sa v konaní pred ústavným súdom
domáhajú ochrany totožných práv napadnutým uznesením národnej rady, pričom aj ich
sťažnosti sú po formálnej a obsahovej stránke celkom identické.
10. Ústavný súd preto so zreteľom na princíp hospodárnosti konania vyplývajúci
z § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 166 ods. 1 CSP a čl. II ods. 10 rozvrhu
práce, ako aj na princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí rozhodol
o spojení uvedených vecí tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. septembra 2016