Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 634/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. septembra

2016 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav

Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva zaručeného v čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva zaručeného

v čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2

a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves a jeho uzneseniami

sp. zn. z 3. novembra 2015 () a sp. zn.

z 3. novembra 2015 () a takto

rozhodol:

Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými

značkami a s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude

ďalej vedené pod sp. zn. .

Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a pre

nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 21. decembra

2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorými namietala porušenie práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva zaručeného

v čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru (ďalej len „dodatkový protokol“), práva

zaručeného v čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), ako aj

namietaného porušenia (ďalej len „“)

a čl. 14 dohovoru uzneseniami Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“)

uvedenými v záhlaví tohto rozhodnutia, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu.

2. Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Sťažovateľka poskytla

na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, na zabezpečenie ktorých boli

účastníkmi zmluvného vzťahu uzatvorené rozhodcovské doložky, resp. rozhodcovské

zmluvy. Sťažovateľka podala návrhy na začatie exekúcii, v ktorých požadovala výkon

rozhodcovských rozsudkov. Okresný súd napadnutými uzneseniami zastavil exekučné

konania z dôvodu, že o totožných veciach sťažovateľky sa koná v skôr začatých exekučných

konaniach.

3. Sťažovateľka vyjadruje nesúhlas s napadnutými rozhodnutiami okresného súdu

a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu; vytýka im nesprávne právne posúdenie

existencie prekážky rozhodnutej veci a predčasnosť rozhodnutia o zastavení exekučného

konania vo fáze, kedy podľa názoru sťažovateľky je súd oprávnený rozhodovať

len o udelení poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, resp. o zamietnutí

takéhoto návrhu. Podľa názoru sťažovateľky okresný súd „... rozhodol nad rámec zverenej

právomoci; svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom...“.

Sťažovateľka namieta, že exekučný súd vôbec nerozhodol o jej návrhu na udelenie

poverenia súdnemu exekútorovi, a poukazuje na právny názor Súdneho dvora Európskej

únie (ďalej len „Súdny dvor“), podľa ktorého zásada kontradiktórnosti zahŕňa aj právo

2

účastníkov konania oboznamovať sa a vyjadrovať sa k právnym dôvodom uplatňovaným

ex offo, na ktorých chce súd založiť svoje rozhodnutie.

4. Sťažovateľka tiež tvrdí, že v namietaných veciach „... exekučný súd nesprávne

aplikoval , , prvá veta a , pretože

v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo

uznesením o zastavení exekúcie... aplikovať zásadu res iudicata“. Sťažovateľka ďalej

poukazuje na to, že „Exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale

predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie exekučného konania, preto nie je spôsobilé

vytvoriť prekážku rozhodnutej veci.“.

5. Sťažovateľka odôvodňuje svoje sťažnosti aj tým, že „Súdna prax je jednotná

v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie

súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či

k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho

vykonateľnosti... či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych

predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej... ako aj materiálnej... V rámci tohto

skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť... rozsudku

všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje

právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom.“.

6. Sťažovateľka namieta, že okresný súd napadnutými uzneseniami a postupom,

ktorý predchádzal ich vydaniu, porušil aj základné právo garantované v čl. 47 charty.

V tejto súvislosti sťažovateľka poukazuje najmä na rozsudok Súdneho dvora vo veci Banif

Plus Bank Zrt proti Csaba Cipani a spol. sp. zn. C-472/11 z 21. februára 2013, z ktorého

má vyplývať, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle,

že vnútroštátny súd, ktorý konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí

k tomu, aby vyvodil právne dôsledky z tohto záveru, čakať, či spotrebiteľ informovaný

o svojich právach navrhne, aby uvedená podmienka bola zrušená. Zásada kontradiktórnosti

vo všeobecnosti však zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmavania

ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, informovať o tom účastníkov konania v spore

a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel

ustanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy.

7. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd o jej sťažnostiach

rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví porušenie a práv podľa

dohovoru, čl. 1 dodatkového protokolu a čl. 14 dohovoru napadnutými uzneseniami

okresného súdu a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, a zrušil napadnuté uznesenia

a veci vrátil okresnému súdu, prípadne na ďalšie konanie. Sťažovateľka tiež žiada, aby jej

ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie a úhradu trov konania.

8. Ústavný súd z napadnutých rozhodnutí okresného súdu zistil, že týmito

uzneseniami boli zastavené exekučné konania podľa § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku [v znení účinnom do 31. júna 2016, pozn. (ďalej len „OSP“)] s odôvodnením,

že exekučné konania vedené na podklade tých istých exekučných titulov, vo vzťahu k tým

istým účastníkom konania sú predmetom predchádzajúcich neskončených exekučných

konaní a tvoria prekážku litispendencie ( ), ktorá je neodstrániteľnou podmienkou

konania a bráni pokračovaniu konania o tej istej veci. Okresný súd v poučeniach svojich

rozhodnutí uviedol, že odvolanie proti týmto rozhodnutiam je prípustné.

II.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

9. Podľa o

organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia (ďalej len

„CSP“).

4

10. V zmysle v záujme hospodárnosti konania súd spojí

na spoločné konanie také veci, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa

týkajú tých istých strán. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí,

avšak v súlade s citovaným možno v konaní

o sťažnosti podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane

.

11. S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto

uznesenia, z ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj

na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú,

rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l

výroku tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených ustanovení

a práv zaručených dohovorom, dodatkovým protokolom a chartou napadnutými

uzneseniami okresného súdu a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu

12. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa ústavný súd každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

15. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

16. Sťažovateľka tvrdí, že napadnutými uzneseniami okresného súdu a postupom,

ktorý predchádzal ich vydaniu, boli porušené ňou označené práva. Podľa tvrdení

sťažovateľky okresný súd vydal svoje rozhodnutia na základe nesprávneho právneho

posúdenia vecí a s použitím nesprávnej aplikácie a interpretácie práva. Napadnutými

uzneseniami malo podľa sťažovateľky dôjsť k ohrozeniu jej existujúcich pohľadávok.

Sťažovateľka tiež namieta, že v napadnutých konaniach mala výrazne nevýhodné

postavenie a súdy s ňou zaobchádzali odlišne.

17. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity. Z princípu

subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam

a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné

súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza zo zásady, že ukladá

všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc

ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných

súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,

že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím

jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí

takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m.

).

18. Podľa

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

6

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „exekučný poriadok“) exekučné

konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.

19. Začatie exekučného konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné

exekučné konanie. Ak oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie v tej istej veci

niekoľkým exekútorom, exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie poverí súd;

v ostatných prípadoch sa exekučné konanie zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné

odvolanie (§ 36 ods. 3 exekučného poriadku v znení účinnom do 22. decembra 2015).

20. Ako z napadnutých uznesení vyplýva, tieto obsahujú poučenie o tom,

že odvolanie je proti nim prípustné. Sťažovateľka teda mohla proti týmto rozhodnutiam

podať odvolania, o ktorých bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť odvolací súd. Právomoc

druhostupňového súdu rozhodnúť o odvolaniach sťažovateľky vylučuje právomoc

ústavného súdu. Ústavný súd preto sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde pre nedostatok svojej právomoci.

21. Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. septembra 2016