Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 663/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. októbra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej Advokátskou

kanceláriou JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., Niťová 3, Bratislava, v mene ktorej koná

advokátka a konateľka JUDr. Katarína Almášiová, vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. augusta

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

2. Sťažovateľka okrem iného uviedla, že „podala prostredníctvom svojho právneho

zástupcu JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., so sídlom Niťová 3, 821 08 Bratislava dňa

10. 02. 2015 na Okresný súd Bratislava I., žalobu o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam proti žalovanému , nar.:

. Sťažovateľka uhradila súdny poplatok za podanie

návrhu vo výške 99,50 €.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bolo

práv. zástupcovi žalobkyne doručené dňa 13. 07. 2015.

Sťažovateľka z dôvodu nečinnosti súdu podala dňa 07. 07. 2016 sťažnosť na prieťahy

v predmetnom konaní predsedníčke Okresného súdu Bratislava I. ...

Upovedomenie o spôsobe vybavenia uvedenej sťažnosti bolo sťažovateľke doručené

dňa 27. 07. 2016, Spr. 2205/2016, v ktorej predsedníčka Okresného súdu Bratislava I.,

uviedla, že sťažnosť prešetrila a dospela k záveru, že sťažnosť na prieťahy v konaní je

dôvodná.“.

3. Keďže napriek sťažnosti na prieťahy v konaní podanej predsedníčke okresného

súdu nebolo napadnuté konanie dosiaľ právoplatne skončené, sťažovateľka navrhuje, aby

ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo , , trvale bytom:

, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I. prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 7.000,- €, ktoré je

Okresný súd Bratislava I. povinný vyplatiť do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

4. Okrem uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby jej ústavný súd priznal aj úhradu

trov konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

7. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

8. Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto

možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

).

9. V konaniach o sťažnostiach podľa , v ktorých sťažovatelia

namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou

vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa v spojení s a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“). Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok

ochrany základného práva podľa (ako aj práva podľa

dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane

základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj

napr. , ).

10. Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu sťažnosť podľa

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa.

11. Ústavný súd zo sťažnosti a k nej pripojených príloh zistil, že sťažovateľka

podaním zo 7. júla 2016 adresovaným predsedníčke okresného súdu uplatnila sťažnosť na

prieťahy v napadnutom konaní.

12. V odpovedi (na sťažnosť) sp. zn. Spr. 2205/2016 z 19. júla 2016 predsedníčka

okresného súdu okrem iného uznala existenciu prieťahov v napadnutom konaní v období od

24. júna 2015 do 12. júna 2016, zároveň sa za ne ospravedlnila a súčasne oznámila, že

„nakoľko je toho času vo veci vytýčený termín pojednávania, ďalšie opatrenia som vo veci

neprijala“. Zo sťažnosti a k nej priložených príloh vyplýva, že v čase, keď sťažovateľka

sťažnosťou zo 7. júla 2016 adresovanou predsedníčke okresného súdu namietala prieťahy

v konaní, bol už termín pojednávania 12. júna 2016 okresným súdom nariadený na

29. november 2016. S uvedenou skutočnosťou bola sťažovateľka oboznámená

v upovedomení o spôsobe vybavenia sťažnosti z 19. júla 2016 predsedníčkou okresného

súdu, pričom predmetné upovedomenie, ako sama v sťažnosti uvádza, jej bolo doručené

27. júla 2016. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka teda sťažnosť ústavnému súdu

podala v čase, keď mala vedomosť o tom, že okresný súd vo veci už koná, a teda že už

došlo k odstráneniu nežiaduceho stavu zapríčineného dovtedajšou nečinnosťou

a neefektívnou činnosťou okresného súdu.

13. Keďže ani samotná dĺžka doterajšieho napadnutého konania v trvaní 1,5 roka

nesignalizuje možnosť porušenia základného práva sťažovateľky podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o

ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

14. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby po

splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci predložila

ústavnému súdu novú sťažnosť, a to za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého

konania bol okresný súd nečinný alebo v ňom postupoval neefektívne.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. októbra 2016