Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 645/2016
PDF · 122.62 KB
No categories available
III. ÚS 645/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. októbra 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo,
vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 222/2015
a jeho rozsudkom z 28. júla 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. novembra
2015 faxom a 11. novembra 2015 poštou doručená sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského
súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 222/2015 a jeho
rozsudkom z 28. júla 2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo
(ďalej len „okresný súd“) č. k. 1 C 6/2008-496 z 20. marca 2015 bola sťažovateľovi uložená
povinnosť „zaplatiť navrhovateľovi sumu 385,05 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
15,5 % ročne z dlžnej sumy počnúc od 1. 8. 2011 do zaplatenia a to do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku, povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania... 369,20 Eur
a trovy právneho zastúpenia... 484,11 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa...“.
3. Napadnutým rozsudkom krajský súd odvolaním sťažovateľa napadnutý rozsudok
okresného súdu č. k. 1 C 6/2008-496 z 20. marca 2015 potvrdil a časť, ktorá nebola
odvolaním napadnutá, ponechal v platnosti. Sťažovateľovi zároveň nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania.
4. Podľa názoru sťažovateľa postupom a napadnutým rozsudkom krajského súdu
došlo k porušeniu jeho v sťažnosti označeného základného práva podľa ústavy a práva
podľa dohovoru.
K ich porušeniu došlo podľa sťažovateľa predovšetkým tým, že podľa jeho
informácií na internetovej stránke krajského súdu, ale ani na jeho úradnej tabuli nebol podľa
§ 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zverejnený čas a miesto
verejného vyhlásenia napadnutého rozsudku krajského súdu. Požiadavka na verejné
vyhlásenie rozsudku podľa čl. 142 ods. 3 ústavy vychádza podľa sťažovateľa
z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách a túto požiadavku
možno považovať za splnenú iba vtedy, ak má verejnosť možnosť získať informácie
o dátume a mieste vyhlásenia rozsudku tak, aby pri takomto zverejnení mohol byť prítomný
ktokoľvek, kto má o to záujem, pričom vo vzťahu k účastníkovi konania sa musí vychádzať
z prezumpcie takéhoto záujmu.
Okrem uvedeného sťažovateľ namieta, že odôvodnenie napadnutého rozsudku
krajského súdu nespĺňa požiadavky § 157 ods. 2 OSP, a preto je tento rozsudok
nepreskúmateľný. Krajský súd sa podľa názoru sťažovateľa vôbec nevysporiadal s jeho
námietkami uplatnenými v prvostupňovom, ako aj v odvolacom konaní. Tým, že krajský
súd riadne neodôvodnil rozsudok, je sťažovateľ toho názoru, že mu „odňal... právo konať
vo veci“. V odôvodnení rozsudku taktiež podľa sťažovateľa absentuje právne posúdenie
veci podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože „je tu iba odkaz na ustanovenie
§ 219 ods. 1, 2 OSP“.
5. Napokon sťažovateľ vyjadruje názor, že využil všetky právne prostriedky, ktoré
mu právne predpisy poskytovali, pretože dovolanie proti napadnutému rozsudku krajského
súdu nie je možné podať vzhľadom na to, že „týmto rozsudkom bol potvrdený rozsudok
Okresného súdu Námestovo sp. zn. 1 C 6/2008-496 zo dňa 20. 3. 2015 v odvolaním
napadnutých výrokoch.“.
6. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom rozhodol tak, že
vysloví porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu
a jeho napadnutým rozsudkom. Napadnutý rozsudok krajského súdu zruší a vec mu vráti
na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si sťažovateľ uplatnil náhradu trov tohto konania.
Schválením dodatku č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky
na obdobie 1. marca 2016 až 28. februára 2017 došlo k prerozdeleniu nevybavených vecí
pridelených sudcovi Ľubomírovi Dobríkovi a náhodným výberom bola vec pridelená
14. septembra 2016 sudcovi Sergejovi Kohutovi, ktorý je členom III. senátu ústavného
súdu.
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
9. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
10. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie
sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto
podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
11. Podľa § 237 písm. f) OSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.
12. Ako rozhodujúce sa javí, že podľa tvrdenia sťažovateľa nebol zákonným
spôsobom informovaný o termíne vyhlásenia napadnutého rozsudku krajského súdu. Okrem
toho odôvodnenie rozsudku nespĺňa zákonné požiadavky, a preto je nepreskúmateľné, čím
došlo podľa názoru sťažovateľa k odňatiu jeho práva konať vo veci.
13. Obe tieto námietky sťažovateľa (ako to napokon aj on sám v súvislosti s druhou
námietkou výslovne uvádza) treba považovať za námietky odňatia možnosti sťažovateľa
ako účastníka konania konať pred súdom.
14. Vzhľadom na dosiaľ uvedené sťažovateľ mohol podať proti napadnutého
rozsudku krajského súdu a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, dovolanie ako účinný
prostriedok ochrany v sťažnosti označených práv, čo však neurobil. To zakladá
neprípustnosť sťažnosti. Treba tiež dodať, že sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej
preukazoval), že dovolanie nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, keďže výslovne
vychádzal z názoru, že dovolanie nie je vôbec prípustné.
15. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
16. Keďže sťažnosť ako celok bola odmietnutá, ústavný súd už o ďalších návrhoch
sťažovateľa v nej uplatnených nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. októbra 2016