Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 645/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. októbra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo,

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 28. júla 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. novembra

2015 faxom a 11. novembra 2015 poštou doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského

súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom z 28. júla 2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo

(ďalej len „okresný súd“) č. k. -496 z 20. marca 2015 bola sťažovateľovi uložená

povinnosť „zaplatiť navrhovateľovi sumu 385,05 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

15,5 % ročne z dlžnej sumy počnúc od 1. 8. 2011 do zaplatenia a to do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku, povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania... 369,20 Eur

a trovy právneho zastúpenia... 484,11 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa...“.

3. Napadnutým rozsudkom krajský súd odvolaním sťažovateľa napadnutý rozsudok

okresného súdu č. k. -496 z 20. marca 2015 potvrdil a časť, ktorá nebola

odvolaním napadnutá, ponechal v platnosti. Sťažovateľovi zároveň nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania.

4. Podľa názoru sťažovateľa postupom a napadnutým rozsudkom krajského súdu

došlo k porušeniu jeho v sťažnosti označeného základného práva podľa a práva

podľa dohovoru.

K ich porušeniu došlo podľa sťažovateľa predovšetkým tým, že podľa jeho

informácií na internetovej stránke krajského súdu, ale ani na jeho úradnej tabuli nebol podľa

(ďalej len „OSP“) zverejnený čas a miesto

verejného vyhlásenia napadnutého rozsudku krajského súdu. Požiadavka na verejné

vyhlásenie rozsudku podľa vychádza podľa sťažovateľa

z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách a túto požiadavku

možno považovať za splnenú iba vtedy, ak má verejnosť možnosť získať informácie

o dátume a mieste vyhlásenia rozsudku tak, aby pri takomto zverejnení mohol byť prítomný

ktokoľvek, kto má o to záujem, pričom vo vzťahu k účastníkovi konania sa musí vychádzať

z prezumpcie takéhoto záujmu.

Okrem uvedeného sťažovateľ namieta, že odôvodnenie napadnutého rozsudku

krajského súdu nespĺňa požiadavky , a preto je tento rozsudok

nepreskúmateľný. Krajský súd sa podľa názoru sťažovateľa vôbec nevysporiadal s jeho

námietkami uplatnenými v prvostupňovom, ako aj v odvolacom konaní. Tým, že krajský

súd riadne neodôvodnil rozsudok, je sťažovateľ toho názoru, že mu „odňal... právo konať

vo veci“. V odôvodnení rozsudku taktiež podľa sťažovateľa absentuje právne posúdenie

veci podľa ustanovení , pretože „je tu iba odkaz na ustanovenie

, “.

5. Napokon sťažovateľ vyjadruje názor, že využil všetky právne prostriedky, ktoré

mu právne predpisy poskytovali, pretože dovolanie proti napadnutému rozsudku krajského

súdu nie je možné podať vzhľadom na to, že „týmto rozsudkom bol potvrdený rozsudok

Okresného súdu Námestovo sp. zn. -496 zo dňa 20. 3. 2015 v odvolaním

napadnutých výrokoch.“.

6. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom rozhodol tak, že

vysloví porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu

a jeho napadnutým rozsudkom. Napadnutý rozsudok krajského súdu zruší a vec mu vráti

na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si sťažovateľ uplatnil náhradu trov tohto konania.

Schválením dodatku č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie 1. marca 2016 až 28. februára 2017 došlo k prerozdeleniu nevybavených vecí

pridelených sudcovi Ľubomírovi Dobríkovi a náhodným výberom bola vec pridelená

14. septembra 2016 sudcovi Sergejovi Kohutovi, ktorý je členom III. senátu ústavného

súdu.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

9. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

10. Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto

podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

11. Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

12. Ako rozhodujúce sa javí, že podľa tvrdenia sťažovateľa nebol zákonným

spôsobom informovaný o termíne vyhlásenia napadnutého rozsudku krajského súdu. Okrem

toho odôvodnenie rozsudku nespĺňa zákonné požiadavky, a preto je nepreskúmateľné, čím

došlo podľa názoru sťažovateľa k odňatiu jeho práva konať vo veci.

13. Obe tieto námietky sťažovateľa (ako to napokon aj on sám v súvislosti s druhou

námietkou výslovne uvádza) treba považovať za námietky odňatia možnosti sťažovateľa

ako účastníka konania konať pred súdom.

14. Vzhľadom na dosiaľ uvedené sťažovateľ mohol podať proti napadnutého

rozsudku krajského súdu a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, dovolanie ako účinný

prostriedok ochrany v sťažnosti označených práv, čo však neurobil. To zakladá

neprípustnosť sťažnosti. Treba tiež dodať, že sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej

preukazoval), že dovolanie nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, keďže výslovne

vychádzal z názoru, že dovolanie nie je vôbec prípustné.

15. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

16. Keďže sťažnosť ako celok bola odmietnutá, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľa v nej uplatnených nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. októbra 2016