Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 633/2016
PDF · 148.92 KB
No categories available
I. ÚS 633/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. októbra 2016
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti
, zastúpenej advokátkou JUDr. Magdou Poliačikovou,
Národná 17, Žilina, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Rob 144/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti o d m i e t a ako
podanú zjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. augusta
2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti
(ďalej aj „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základných
práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Rob 144/2013.
2. Zo sťažnosti vyplýva:
„Dňa 13. 08. 2013 som podal na Okresný súd Nitra žalobu a zaplatenie
251.698,09 EUR s príslušenstvom.
Toto konanie sa vedie na Okresnom súde Nitra pod č. k. 28 Rob 144/2013.
Súd bol vo veci nečinný, a preto sme ho podaním zo dňa 26. 05. 2014 požiadali
vo veci konať a rozhodnúť.
Následne nám dňa 16. 06. 2014 bola doručená výzva na zaplatenie súdneho poplatku
v sume 15.101,50 EUR, pričom podaním zo dňa 23. 06. 2014 som požiadal o oslobodenie
od súdnych poplatkov.
Opätovne som žiadal súd o oslobodenie od súdnych poplatkov podaním zo dňa
23. 09. 2014 a 09. 01.2015.
Súd však uznesením zo dňa 15. 12. 2014, doručené 15. 01.2015 (1 mesiac!) zamietol
môj návrh na oslobodenie súdnych poplatkov, pričom proti tomuto uzneseniu som
v zákonnej dobe podal odvolanie.
Súd mi vyrubil súdny poplatok po uplynutí 10tich mesiacov od podania návrhu
a o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov rozhodol 6 mesiacov od podania tejto
žiadosti.
Z dôvodu prieťahov v konaní som dňa 23. 01. 2015 podal sťažnosť predsedovi súdu,
ktorý mi obratom podaním, zo dňa 30. 01. 2015 oznámil, že vyššia súdna úradníčka
uznesením zo dňa 15. 12. 2014 nepriznala oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom proti
tomuto uzneseniu som v zákonnej lehote podal odvolanie. Ďalej je v odpovedi uvedené, že
po doručení odvolania bude súd ďalej konať.
Dňa 30. 10. 2015 Krajský súd v Trnave uznesením 15 Cob/92/2015-87 zrušil
uznesenie Okresného súdu Trnava o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov a vrátil
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Následne Okresný súd Trnava mi dňa 06. 07. 2016 doručil uznesenie zo dňa
21. 03. 2016, č. k. 28 Rob/144/2013, ktorým mi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov.
Mám za to, že Okresný súd v Nitre porušil právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na
Okresnom súde v Nitre, č. k. 28 Rob 144/2013, nakoľko súdne konanie sa vedie už viac ako
3 roky a za tento čas súd neurobil ani jeden úkon vo veci samej. Zatiaľ išlo výlučne o úkony
procesného charakteru ohľadom súdnych poplatkov, čo za tri roky je prejavom mimoriadnej
neefektívnosti súdneho konania...
Požadujem primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- €...V zmysle § 50
ods. 3 zákona o Ústavnom súde zdôvodňujeme požadované primerané finančné
zadosťučinenie takto:
Vzhľadom k tomu, že predmet sporu je pre mňa - sťažovateľa vzhľadom na hodnotu
sporu viac ako 250.000 €, vzhľadom na ochranu môjho dobrého mena a dobrej povesti,
vzhľadom na môj vysoký vek (84 rokov!) a vzhľadom na moju súčasnú ekonomickú situáciu
(som dôchodca) veľmi podstatný, žiadam priznať mi podľa zásad spravodlivosti
s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia mojich práv primerané finančné
zadosťučinenie v nasledovnej výške: 10.000,-€
Žiadam tiež, aby mi Ústavný súd Slovenskej republiky priznal náhradu trov konania
a môjho právneho zastúpenia v rozsahu procesných úkonov, ako aj ďalších nákladov
spojených s uplatňovaním ochrany môjho základného práva na Ústavnom súde Slovenskej
republiky v sume 355,73 €.“
3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd
Okresným súdom v Nitre postupom v konám vedenom pod sp. zn. 28 Rob 144/2013
porušené bolo.
Okresnému súdu v Nitre prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Rob 144/2013
konať bez zbytočných prieťahov.
priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške
10.000.- €..., ktoré je Okresný súd Nitra povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Nitra je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľa
advokátskej kancelárii JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., Národná 17, Žilina,
vo výške 363,80 €.“
4. V závere svojej sťažnosti sťažovateľka uviedla:
„V zmysle pokynu predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky o anonymizácii
údajov v rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky z 9. marca 2004 žiadam
o nahradenie môjho mena a priezviska iniciálkami pri publikovaní nálezov a uznesení
ústavného súdu na Web - stránke ústavného súdu a v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného
súdu Slovenskej republiky.“
II.
5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa
a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde.
7. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
8. Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd
nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť
ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,
II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
9. Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie základných práv podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Rob 144/2013.
10. Ústavný súd poukazuje na to, že sťažnosť podala sťažovateľka ako právnická
osoba (obchodná spoločnosť ), čo vyplýva zo záhlavia
sťažnosti a tiež zo splnomocnenia, ktoré udelila na zastupovanie advokátke JUDr. Magde
Poliačikovej. Napriek uvedenému v petite sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný
súd vylovil, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu označených práv
ako fyzickej osoby, a nie sťažovateľky ako právnickej osoby.
11. V sťažnosti je výrazne oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa
§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť
ústavného súdu návrhom sa vzťahuje najmä na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa
sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ
domáha v petite svojej sťažnosti (m. m. III. ÚS 2/05, II. ÚS 19/05), keď navyše znenie
petitu sťažnosti vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa nemá ústavný
súd dôvod spochybňovať.
12. Týmito pravidlami sa ústavný súd spravoval aj pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti sťažovateľky. V danom prípade to znamenalo, že ústavný súd predbežne
prerokoval sťažnosť iba v rozsahu korešpondujúcom s návrhom na rozhodnutie vo veci
samej (petitom).
13. Ústavný súd uvádza, že postup, pri ktorom by ústavný súd vyslovil porušenie
práv inej osoby ako tej, ktorá sťažnosť ústavnému súdu podala ústava a ani zákon
o ústavnom súde neumožňujú. Zároveň nie je možný postup, pri ktorom by ústavný súd
vyslovil porušenie práv, bez toho, aby sa sťažovateľ v petite sťažnosti takéhoto rozhodnutia
výslovne domáhal.
14. Ústavný súd zároveň konštatuje, že z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn.
28 Rob 144/2013 zistil, že ako fyzická osoba nie je ani účastníkom tohto
súdneho konania, a teda k porušeniu jeho práv v tomto konaní nemohlo ani reálne dôjsť.
15. V závere považuje ústavný súd za potrebné uviesť, že nie je možné ani uvažovať
o tom, že pri označení osoby uvedenej v petite sťažnosti, ktorej práva mali byť postupom
okresného súdu porušené, došlo iba k chybe v písaní, keď sťažovateľka v petite sťažnosti
uviedla neúplne označenie svojho obchodného mena. Ústavný súd v tejto súvislosti
poukazuje na to, že označenie osoby v petite sťažnosti nie je jediný údaj, z ktorého sa dá
vyvodiť, že sťažovateľka skutočne žiadala vysloviť porušenie označených práv
ako fyzickej osoby, a nie sťažovateľky ako právnickej osoby. Zo sťažnosti vyplýva,
že dôvodom priznania finančného zadosťučinenia má byť vysoký vek osoby – 84 rokov,
ktorej práva boli porušené, a skutočnosť, že ide o dôchodcu. Zároveň v žiadosti
o anonymizáciu údajov žiada o nezverejňovanie mena a priezviska, teda nie obchodného
mena, akoby by to malo byť, ak by išlo o obchodnú spoločnosť.
16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona ústavnom súde ako podanú
zjavne neoprávnenou osobou.
17. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi
sťažovateľky nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. októbra 2016