Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 646/2016
PDF · 130.01 KB
No categories available
I. ÚS 646/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. októbra 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpenej Advokátskou kanceláriou VAĽO & PARTNERS s. r. o., Konštantínova 3,
Prešov, v mene ktorej konajú JUDr. Konštantín Vaľo a Mgr. Dominik Vaľo, vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd výrokom o trovách konania
v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7 Co 298/2015 z 25. februára 2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. mája 2016
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala
porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na rovnosť účastníkov v konaní
zaručeného v čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
výrokom o trovách konania v rozsudku Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)
sp. zn. 7 Co 298/2015 z 25. februára 2016 (ďalej aj „namietaný rozsudok krajského súdu“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že žalobou podanou Okresnému súdu Prešov
(ďalej len „okresný súd“) sa v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 344/2014 žalobca voči
sťažovateľke ako svojej bývalej manželke domáhal zaplatenia sumy 24 800 € s prísl.
Okresný súd rozsudkom z 22. mája 2015 zaviazal sťažovateľku zaplatiť žalobcovi
sumu 14 800 € s prísl. a v časti konanie o zaplatenie 10 000 € zastavil. Súčasne
sťažovateľku zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 884,70 € za zaplatený
súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia v sume 2 230,08 €. Z dôvodu odvolania
podaného sťažovateľkou 28. júna 2015 (v spise na č. l. 105, doplnenie 23. februára 2016,
č. l. 119 až 120) proti výroku o povinnosti zaplatiť sumu 14 800 € a trovy konania
a uzneseniu okresného súdu z 19. marca 2015, ktorým priznal sťažovateľke oslobodenie
od súdnych poplatkov nad sumu 100 € za podaný odpor proti platobnému rozkazu (v spise
na č. l. 90), krajský súd rozsudkom sp. zn. 7 Co 298/2015, 7 Co 299/2015
z 25. februára 2016 označený rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil
s výnimkou výroku o zastavení konania vo vzťahu k sume 10 000 €, stotožniac sa v celom
rozsahu s odôvodnením okresného súdu, a súčasne potvrdil aj uznesenie okresného súdu
z 19. marca 2015.
3. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľka, zastúpená kvalifikovaným
právnym zástupcom, namieta nesprávnosť výroku rozsudku krajského súdu o trovách
konania (pozri bod 2), nezákonnosť a nespravodlivosť jeho záverov aj v súvislosti s iným
sporom medzi ňou a žalobcom o zrušenie podielového spoluvlastníctva, ktorý vyvolal práve
jej bývalý manžel, a vzhľadom na správanie žalobcu nesúhlasí s priebehom a výsledkom
súvisiaceho sporu a so zaplatením trov konania v namietanom konaní, pretože na jej strane
„nepochybne boli dôvody hodné osobitného zreteľa a na postup podľa § 150 OSP“.
4. Súvisiaci spor o zrušenie podielového spoluvlastníctva (rozsudok krajského súdu
sp. zn. 15 Co 189/2015 z 10. februára 2016 vo výroku o trovách bol predmetom konania
pred ústavným súdom už v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 425/2016 a sťažnosť
sťažovateľky bola odmietnutá ako zjavne neopodstatnená, pozn.) a táto vec podľa
sťažovateľky signalizujú, že súdy „konali nerovnoprávne a diskriminačne“. Okrem toho
namieta, že výrok rozsudku o trovách v tejto veci je tiež v rozpore s dobrými mravmi
a princípom spravodlivosti (poukazuje na majetnosť žalobcu, jeho správanie na jednej
strane a jej zlú majetkovú a sociálnu situáciu na druhej strane). Sťažovateľka vo svojej
sťažnosti žiada, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti nálezom rozhodol, že základné
práva sťažovateľky „podľa čl. 46 ods. 1. čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, ako aj právo podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru“ výrokom namietaného rozsudku o náhrade trov konania porušené boli,
zrušil namietaný rozsudok v časti výroku o náhrade trov konania a vec vrátil krajskému
súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Domáha sa aj priznania úhrady trov právneho
zastúpenia.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Ústavný súd skúmal sťažnosť z viacerých hľadísk a z vyžiadaného spisu
okresného súdu zistil, že sťažovateľka takmer súčasne so sťažnosťou ústavnému súdu
podala proti namietanému rozsudku krajského súdu 9. mája 2016 aj dovolanie (č. l. 146 až
150 v spise) a prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala Najvyšší súd Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“), aby potvrdil porušenie jej práv „postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 344/2014, ako aj rozsudkom krajského súdu sp. zn.
7 Co/298/2015, a to nespravodlivým výrokom o náhrade trov konania, nerešpektujúcim
8. Dňa 7. septembra 2016 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby v lehote 10 dní
zaplatila súdny poplatok za dovolanie v sume 100 € (č. l. 174).
9. Z princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomoci
ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ochranu pred ústavným súdom
nemožno využiť súčasne alebo pred inými prostriedkami nápravy, ktoré má sťažovateľ
k dispozícii, ale že sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých
prípustných právnych možností nápravy naďalej dochádza k porušovaniu základných práv
alebo slobôd sťažovateľa (m. m. IV. ÚS 21/02).
10. Vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy vylučuje
právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o uplatnených námietkach
porušenia označených základných práv, ak je zrejmé, že sťažovateľka svoje námietky
uplatnila v sťažnosti podanej ústavnému súdu, ako aj v dovolaní podanom najvyššiemu
súdu, pričom v čase rozhodovania ústavného súdu nie je dovolacie konanie skončené.
Sťažnosť musela byť preto odmietnutá pre jej predčasnosť, keďže o ochrane označených
práv, ktorých porušenie sťažovateľka namieta, bude vo vzťahu ku krajskému súdu
rozhodovať najvyšší súd ako súd dovolací (pozri body 7 a 8). Ústava ani zákon o ústavnom
súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi
ochrany porušených základných práv a slobôd.
11. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne
nezaoberal, ale podľa zásady rationae temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť
podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
12. Nad rámec ústavný súd uvádza, že v prípade procesného rozhodnutia najvyššieho
súdu o dovolaní bude sťažovateľke lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu považovaná
za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu
(porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský
a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, a jeho body 51, 53, 54).
13. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení namietaného
rozsudku krajského súdu v časti výroku o náhrade trov konania, ako aj rozhodnutie
o priznaní úhrady trov právneho zastúpenia sťažovateľke je viazané na vyslovenie porušenia
jej práv alebo slobôd (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o týchto častiach
sťažnosti už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. októbra 2016