Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 646/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. októbra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou VAĽO & PARTNERS s. r. o., Konštantínova 3,

Prešov, v mene ktorej konajú JUDr. Konštantín Vaľo a Mgr. Dominik Vaľo, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3

a práva na spravodlivý súdny proces podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd výrokom o trovách konania

v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 25. februára 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. mája 2016

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na rovnosť účastníkov v konaní

zaručeného v a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

výrokom o trovách konania v rozsudku Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 25. februára 2016 (ďalej aj „namietaný rozsudok krajského súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že žalobou podanou Okresnému súdu Prešov

(ďalej len „okresný súd“) sa v konaní vedenom pod sp. zn. žalobca voči

sťažovateľke ako svojej bývalej manželke domáhal zaplatenia sumy 24 800 € s prísl.

Okresný súd rozsudkom z 22. mája 2015 zaviazal sťažovateľku zaplatiť žalobcovi

sumu 14 800 € s prísl. a v časti konanie o zaplatenie 10 000 € zastavil. Súčasne

sťažovateľku zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 884,70 € za zaplatený

súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia v sume 2 230,08 €. Z dôvodu odvolania

podaného sťažovateľkou 28. júna 2015 (v spise na č. l. 105, doplnenie  23. februára 2016,

č. l. 119 až 120) proti výroku o povinnosti zaplatiť sumu 14 800 € a trovy konania

a uzneseniu okresného súdu z 19. marca 2015, ktorým priznal sťažovateľke oslobodenie

od súdnych poplatkov nad sumu 100 € za podaný odpor proti platobnému rozkazu (v spise

na č. l. 90), krajský súd rozsudkom sp. zn. ,

z 25. februára 2016 označený rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil

s výnimkou výroku o zastavení konania vo vzťahu k sume 10 000 €, stotožniac sa v celom

rozsahu s odôvodnením okresného súdu, a súčasne potvrdil aj uznesenie okresného súdu

z 19. marca 2015.

3. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľka, zastúpená kvalifikovaným

právnym zástupcom, namieta nesprávnosť výroku rozsudku krajského súdu o trovách

konania (pozri bod 2), nezákonnosť a nespravodlivosť jeho záverov aj v súvislosti s iným

sporom medzi ňou a žalobcom o zrušenie podielového spoluvlastníctva, ktorý vyvolal práve

jej bývalý manžel, a vzhľadom na správanie žalobcu nesúhlasí s priebehom a výsledkom

súvisiaceho sporu a so zaplatením trov konania v namietanom konaní, pretože na jej strane

„nepochybne boli dôvody hodné osobitného zreteľa a na postup podľa “.

4. Súvisiaci spor o zrušenie podielového spoluvlastníctva (rozsudok krajského súdu

sp. zn. z 10. februára 2016 vo výroku o trovách bol predmetom konania

pred ústavným súdom už v konaní vedenom pod sp. zn. a sťažnosť

sťažovateľky bola odmietnutá ako zjavne neopodstatnená, pozn.) a táto vec podľa

sťažovateľky signalizujú, že súdy „konali nerovnoprávne a diskriminačne“. Okrem toho

namieta, že výrok rozsudku o trovách v tejto veci je tiež v rozpore s dobrými mravmi

a princípom spravodlivosti (poukazuje na majetnosť žalobcu, jeho správanie na jednej

strane a jej zlú majetkovú a sociálnu situáciu na druhej strane). Sťažovateľka vo svojej

sťažnosti žiada, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti nálezom rozhodol, že základné

práva sťažovateľky „podľa . SR, ako aj právo podľa

ods. 1 Dohovoru“ výrokom namietaného rozsudku o náhrade trov konania porušené boli,

zrušil namietaný rozsudok v časti výroku o náhrade trov konania a vec vrátil krajskému

súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Domáha sa aj priznania úhrady trov právneho

zastúpenia.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Ústavný súd skúmal sťažnosť z viacerých hľadísk a z vyžiadaného spisu

okresného súdu zistil, že sťažovateľka takmer súčasne so sťažnosťou ústavnému súdu

podala proti namietanému rozsudku krajského súdu 9. mája 2016 aj dovolanie (č. l. 146 až

150 v spise) a prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala Najvyšší súd Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“), aby potvrdil porušenie jej práv „postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj rozsudkom krajského súdu sp. zn.

, a to nespravodlivým výrokom o náhrade trov konania, nerešpektujúcim

“.

8. Dňa 7. septembra 2016 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby v lehote 10 dní

zaplatila súdny poplatok za dovolanie v sume 100 € (č. l. 174).

9. Z princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomoci

ústavného súdu podľa vyplýva, že ochranu pred ústavným súdom

nemožno využiť súčasne alebo pred inými prostriedkami nápravy, ktoré má sťažovateľ

k dispozícii, ale že sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých

prípustných právnych možností nápravy naďalej dochádza k porušovaniu základných práv

alebo slobôd sťažovateľa (m. m. ).

10. Vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z vylučuje

právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o uplatnených námietkach

porušenia označených základných práv, ak je zrejmé, že sťažovateľka svoje námietky

uplatnila v sťažnosti podanej ústavnému súdu, ako aj v dovolaní podanom najvyššiemu

súdu, pričom v čase rozhodovania ústavného súdu nie je dovolacie konanie skončené.

Sťažnosť musela byť preto odmietnutá pre jej predčasnosť, keďže o ochrane označených

práv, ktorých porušenie sťažovateľka namieta, bude vo vzťahu ku krajskému súdu

rozhodovať najvyšší súd ako súd dovolací (pozri body 7 a 8). ani zákon o ústavnom

súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi

ochrany porušených základných práv a slobôd.

11. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, ale podľa zásady rationae temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť

podľa v spojení s .

12. Nad rámec ústavný súd uvádza, že v prípade procesného rozhodnutia najvyššieho

súdu o dovolaní bude sťažovateľke lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu považovaná

za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu

(porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský

a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, a jeho body 51, 53, 54).

13. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení namietaného

rozsudku krajského súdu v časti výroku o náhrade trov konania, ako aj rozhodnutie

o priznaní úhrady trov právneho zastúpenia sťažovateľke je viazané na vyslovenie porušenia

jej práv alebo slobôd ( prvá veta ), ústavný súd o týchto častiach

sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. októbra 2016