Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 689/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. novembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza prerokoval návrh primátora mesta Galanta Petra

Pašku, Agátová 2511/24, Galanta, zastúpeného Advokátskou kanceláriou InLaw s. r. o.,

Záhradnícka 36, Bratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Tomáš Horský,

na preskúmanie rozhodnutia Mestského zastupiteľstva mesta Galanta č. 2/2016 z 22. júna

2016 vydaného v konaní podľa ústavného o ochrane verejného

záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov a takto

rozhodol:

1. Rozhodnutie Mestského zastupiteľstva mesta Galanta č. 2/2016 z 22. júna 2016

z r u š u j e .

2. Mesto Galanta j e p o v i n n é uhradiť Petrovi Paškovi trovy konania v sume

363,79 eur (slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť centov) na účet jeho právnej

zástupkyne Advokátskej kancelárie InLaw s. r. o., Záhradnícka 36, Bratislava, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 2. augusta

2016 doručený návrh primátora mesta Galanta Petra Pašku (ďalej len „navrhovateľ“)

na preskúmanie rozhodnutia Mestského zastupiteľstva mesta Galanta (ďalej aj „mestské

zastupiteľstvo“ alebo „odporca“) č. 2/2016 z 22. júna 2016 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutie“) vydaného v konaní podľa ústavného o ochrane

verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „ústavný zákon“).

1.1 Ústavný súd uznesením č. k. -13 z 8. septembra 2016 prijal návrh

na ďalšie konanie.

2. Z návrhu a z jeho príloh vyplýva, že navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi

vo funkcii primátora mesta Galanta bola napadnutým rozhodnutím mestského zastupiteľstva

uložená podľa čl. 9 ods. 8 písm. a) ústavného zákona sankcia straty mandátu primátora

mesta Galanta pre porušenie čl. 4 ods. 1 a 2 písm. a) ústavného zákona.

2.1 Vo výroku napadnutého rozhodnutia sa o. i. uvádza: „Proti primátorovi mesta

Galanta Petrovi Paškovi, , bytom , sa už

v predchádzajúcom rozhodnutí č. 1/2016 zo dňa 18. februára 2016 právoplatne rozhodlo, že

porušil a ústavného o ochrane

verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a v nadväznosti na uvedené

skutočnosti mu bola uložená pokuta podľa čl. 9 ods. 10 písm. e) ústavného zákona

č. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov

v znení neskorších predpisov, vo výške dvanásťnásobku jeho mesačného platu, t. j. vo výške

24 750,34 EUR, slovom: dvadsaťštyritisícsedemstopäťdesiat eur 34/centov. Primátor mesta

Galanta, Peter Paška, v nadväznosti na vydané Rozhodnutie MsZ č. 1/2016 zo dňa

18. februára 2016, využil svoje právo v súlade s citovaného

Z. z. a v zákonnej lehote podal návrh na ústavný súd SR, s požiadavkou o preskúmanie

daného rozhodnutia č. 1/2016 zo dňa 18. februára 2016. (viď. Príloha - Rozhodnutie

č. 1/2016 Mestského zastupiteľstva v Galante zo dňa 18. februára 2016 v zmysle článku čl.

9 ods. 1 písm. b) Ústavného o ochrane verejného záujmu pri

výkone funkcií verejných funkcionárov). Ústavný súd uznesením č. -16 zo

dňa 12. mája 2016 rozhodol o prijatí návrhu Petra Pašku na ďalšie konanie.“

2.2 V odôvodnení napadnutého rozhodnutia mestské zastupiteľstvo uviedlo: «Dňa

19. apríla 2016 na zasadnutí MsZ Galanta, navrhol poslanec MsZ János Marsall,

Mestskému zastupiteľstvu v Galante začatie konania vo veci možného porušenia ústavného

o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných

funkcionárov zo strany primátora mesta Petra Pašku, ktorý sa ho mal dopustiť, tým, že

podpísal zmluvu o dielo so spoločnosťou ZÁHRADNÍCTVO GREEN, s.r.o., kpt Nálepku

1597, 924 01 Galanta, „Na výsadbu drevín v meste Galanta dňa 9. septembra 2015 (viď.

príloha Zmluva o dielo č. 183/2015) i napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že sám je

v uvedenej spoločnosti spoločníkom.“ (viď. príloha výpis z Obchodného registra SR).

Útvar hlavného kontrolóra mesta Galanta predložil na zasadnutí MsZ Galanta dňa

31. marca 2016 „Správu o výsledkoch následnej finančnej kontroly čerpania finančných

prostriedkov schválených mestským zastupiteľstvom pre účely zatrávnenia cintorína

Ul. Hodská, Galanta“ a tiež aj zápisnicu zo záverečného prerokovania o výsledkoch

následnej finančnej kontroly čerpania finančných prostriedkov schválených mestským

zastupiteľstvom pre účely zatrávnenia cintorína Ul. Hodská, konaného dňa 17.03.2016.

V uvedených dokumentoch (viď. príloha správa + zápisnica) hlavný kontrolór mesta

Galanta, MVDr. Gábor Pallya poukazuje na možné porušenie ústavného zákona

č. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov

v znení neskorších predpisov.

Na základe uvedených skutočností Mestské zastupiteľstvo v Galante schválením

uznesenia č. 263/Z-2016 zo dňa 19. apríla 2016 začalo konanie podľa čl. 9 ods. 1 písm. b)

vo veci možného porušenia ustanovení , písm. a) ústavného

Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení

neskorších predpisov, zo strany Petra Pašku - primátora mesta Galanta - vo veci

„Verejného obstarávania na výsadbu drevín v meste Galanta“ (viď. prílohu uznesenie MsZ

Galanta č. 263/Z-2016).

Dňa 19. mája 2016 sa uskutočnilo 18. zasadnutie MsZ v Galante, ktoré sa skladalo

z dvoch častí a na ktorom na neverejnej časti rokovania, poslanci MsZ v súlade s uznesením

č. 263/Z-2016 zo dňa 19. apríla 2016, si vypočuli svedkov v súvislosti s predmetným

konaním (viď. príloha - „zápisnica“). Neverejnú časť rokovania MsZ Galanta uviedol

poslanec MsZ Mgr. László Biró, schválený MsZ Galanta na vedenie rokovania počas

neprítomnosti primátora. Primátor - Peter Paška sa odmietol tejto časti rokovania zúčastniť

a opustil rokovaciu miestnosť.

K uvedenému konaniu boli doložené listinné dôkazy (viď. príloha) a taktiež boli

vypočutí svedkovia pre dané konanie:

Mgr. Maršali János - poslanec MsZ Galanta

MVDr. Pallya Gábor - hlavný kontrolór mesta Galanta

Ing. Kopasová Zuzana - vedúca oddelenia rozvoja mesta

Galambosová Lucia - zástupkyňa prednostu MsÚ Galanta

Výpovede svedkov sú uvedené v „Zápisnici z neverejnej časti rokovania MsZ

Galanta“ (viď. príloha).

K uvedenému verejnému obstarávaniu a následne k podpisu Zmluvy o dielo

č. 183/2015 medzi štatutárnym zástupcom mesta Galanta, Petrom Paškom a zhotoviteľom

ZÁHRADNÍCTVO GREEN, s.r.o. (v ktorej je spoločníkom primátor Galanty Peter Paška),

je nutné podotknúť že sa v danom prípade zo strany P. Pašku jedná nielen o možné

porušenie ústavného o ochrane verejného záujmu pri výkone

funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov, v čl. 4, ods.2, písm. a), ale

taktiež aj o potencionálny konflikt záujmov medzi verejným obstarávateľom (v danom

konaní medzi mestom Galanta, zastúpeným štatutárnym orgánom, Petrom Paškom

a uchádzačom).

V nadväznosti na „Výkladové stanovisko č. 3/2015“ Úradu pre verejné obstarávanie

zo dňa 6.5.2016 (viď. príloha). V uvedenom stanovisku sa konštatuje, že: „Subjekt

uskutočňujúci verejné obstarávanie je povinný prijať primerané opatrenia a uskutočniť

nápravu, ak identifikuje konflikt záujmov. Takými opatreniami sú najmä vylúčenie

zainteresovanej osoby z procesu prípravy alebo realizácie verejného obstarávania alebo

úprava jej povinnosti a zodpovednosti s cieľom zabrániť pretrvávaniu konfliktu záujmov.

Subjekt uskutočňujúci verejné obstarávanie je povinný sa v súlade s princípom

transparentnosti uvedeným v § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní riadne

preskúmateľne vysporiadať so zistenými skutočnosťami, ktoré zakladajú možný konflikt

záujmov, a to v závislosti od okolností, resp. štádia, v ktorom sa predmetné verejné

obstarávanie nachádza. V prípade výkonu dohľadu Úradom pre verejné obstarávanie podľa

zákona o verejnom obstarávaní znáša dôkazné bremeno subjekt uskutočňujúci verejné

obstarávanie“.

Keďže sa primátor Peter Paška tejto časti rokovania odmietol zúčastniť, bolo

Mestským zastupiteľstvom prijaté uznesenie č. 299/Z-2016, v ktorom bol P. Paška vyzvaný

k písomnému vyjadreniu resp. možnosti vyjadriť sa na najbližšom zasadnutí MsZ k danému

konaniu. Nakoľko písomné vyjadrenie k predmetnému konaniu nepredložil, možnosť

ústneho vyjadrenia bola P. Paškovi umožnená dňa 22.6.2016 na zasadnutí MsZ, na ktorom

je tento bod programu zaradený. Vyjadrenie P. Pašku (viď. zápisnica zo dňa 22. júna 2016,

resp. príloha).

Na základe zistených skutočností, listinných dôkazov ako aj výpovedí svedkov, možno

konštatovať, že primátor mesta Peter Paška uvedeným postupom výrazne uprednostnil

osobný záujem, pred verejným záujmom a zároveň využil svoju verejnú funkciu na získanie

výhod vo svoj prospech (ako spoločník firmy ZÁHRADNÍCTVO GREEN, s.r.o.) ako aj

v prospech blízkych osôb, čím porušil , ods. 2, písm. a) ústavného

Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení

neskorších predpisov.

Vzhľadom ku skutočnosti, že zo strany primátora Petra Pašku v danom prípade došlo

už k druhému porušeniu citovaného o ochrane verejného záujmu

pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov, mestské

zastupiteľstvo rozhodlo tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia...»

3. Navrhovateľ v úvode svojho návrhu uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje

za nepreskúmateľné, vecne nesprávne, arbitrárne a zmätočné, pretože bolo vydané na

základe nesprávneho a neúplne zisteného skutkového stavu veci, nedostatočne vykonaného

dokazovania, a to z týchto dôvodov:

3.1 Napadnuté rozhodnutie navrhovateľ považuje za vecne nesprávne, zmätočné

a nepreskúmateľné, pretože ako sankcia mu bola uložená strata mandátu primátora mesta

Galanta. Ako je podľa navrhovateľa zrejmé zo znenia ústavného zákona, podmienkou

na uplatnenie sankcie vo forme straty mandátu je predchádzajúce právoplatné skončenie

konania, v rámci ktorého bolo právoplatne rozhodnuté, že došlo k porušeniu povinností

ustanovených ústavným zákonom. Ako vyplýva aj zo samotného znenia napadnutého

rozhodnutia, mestské zastupiteľstvo rozhodlo podľa navrhovateľa v rámci rozhodnutia

č. 1/2016 z 18. februára 2016 o tom, že navrhovateľ porušil ustanovenia ústavného zákona,

a udelilo mu za toto porušenie pokutu vo výške dvanásťnásobku platu, avšak voči tomuto

rozhodnutiu navrhovateľ podal návrh na preskúmanie rozhodnutia ústavnému súdu

prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom ku dňu podania tohto návrhu má

navrhovateľ vedomosť z tlačovej informácie ústavného súdu z 26. júla 2016, že rozhodnutie

Mestského zastupiteľstva v Galante č. 1/2016 z 18. februára 2016 bolo zrušené nálezom

ústavného súdu. Samotné podanie návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia má

podľa navrhovateľa odkladný účinok.

3.2 Z výroku napadnutého rozhodnutia ani z jeho odôvodnenia podľa navrhovateľa

nevyplýva, akým spôsobom navrhovateľ uprednostnil vlastný záujem pred verejným

záujmom a aký konkrétny vlastný záujem uprednostnil pred verejným záujmom. Výrok

napadnutého rozhodnutia, ako i samotné napadnuté rozhodnutie podľa navrhovateľa bez

ďalšieho konštatuje, že navrhovateľ uprednostnil osobný záujem. V rámci výroku

napadnutého rozhodnutia je uvedené, že podpisom zmluvy so spoločnosťou

ZÁHRADNÍCTVO GREEN, s. r. o., Kpt. Nálepku 1597, Galanta (ďalej aj „spoločnosť“),

navrhovateľ uprednostnil svoj osobný záujem pred verejným záujmom. Podľa navrhovateľa

je nesporné, že je spoločníkom spoločnosti ZÁHRADNÍCTVO GREEN, s. r. o. Taktiež je

podľa neho nesporné, že bola uzatvorená zmluva o dielo č. 183/2015 medzi spoločnosťou

a mestom Galanta. Navrhovateľ zastáva názor, že bez ďalšieho tieto skutočnosti

nepostačujú na to, aby toto automaticky zakladalo jeho zodpovednosť podľa ústavného

zákona, pričom jeho zodpovednosť je postavená výlučne na tejto hypotéze.

3.3 Ako už navrhovateľ uviedol vo svojom stanovisku na mestskom zastupiteľstve,

samotnému podpisu zmluvy o dielo č. 183/2015 so spoločnosťou predchádzalo konanie

podľa o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“), ktoré

centrálne pre všetky mestské spoločnosti a mesto realizuje, koordinuje a riadi Mestský úrad

v Galante (ďalej aj „mestský úrad“) a kompetentní zamestnanci tohto úradu bez zásahu

navrhovateľa. Zamestnanci mestského úradu si pritom podľa navrhovateľa sami zvolili

metódu a formu verejného obstarávania a riadili celý jeho proces. Zo strany akéhokoľvek

subjektu nebola podľa navrhovateľa vznesená námietka k cene za dielo ani jeho kvalite.

Celé verejné obstarávanie bolo podľa názoru navrhovateľa v súlade s princípmi verejného

obstarávania, t. j. princípy rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie záujemcov

a uchádzačov v záujme zachovania maximálnej transparentnosti. Víťazom verejného

obstarávania vykonaného v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní sa stala dotknutá

spoločnosť, keďže podľa navrhovateľa ponúkla najvýhodnejšiu a najlepšiu cenu, a nie preto,

že navrhovateľ je spoločníkom dotknutej spoločnosti. Cena za dielo bola podľa

navrhovateľa pre mesto Galanta výhodná a samotná zákazka bola efektívna a hospodárna.

3.4 Mestské zastupiteľstvo podľa navrhovateľa jeho výpoveď ani skutočnosti v nej

uvedené nezohľadnilo a ani žiadnym spôsobom nepreverilo, resp. neuviedlo, z akých

dôvodov na jeho výpoveď neprihliadlo. Taktiež je podľa navrhovateľa potrebné uviesť, že

zo samotného znenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutočností

a dôkazov mestské zastupiteľstvo konštatovalo porušenie povinností podľa ústavného

zákona. V prílohách napadnutého rozhodnutia absentujú podľa navrhovateľa akékoľvek

výpovede osôb, ktoré vypovedali ako svedkovia, resp. absentujú akékoľvek skutočnosti, na

základe akých kritérií boli vypočúvaní svedkovia a prečo neboli vypočutí alebo požiadaní

o stanovisko jednak konateľ spoločnosti pán Ing. Szabo, ako i pracovníci mestského úradu,

ktorí zabezpečovali proces verejného obstarávania i na tejto zákazke.

3.5 Navrhovateľ zastáva názor, že mestské zastupiteľstvo ani komisia na ochranu

verejného záujmu nemali záujem na náležitom zistení skutkového stavu a z tohto dôvodu sa

nezaoberali argumentmi a dôkazmi v prospech navrhovateľa, pričom účelom celého konania

je podľa navrhovateľa kriminalizácia jeho osoby.

3.6 Mestské zastupiteľstvo rozhodlo podľa navrhovateľa v rozpore s čl. 9 ods. 5

ústavného zákona, t. j. nerozhodlo v zákonnej lehote 60 dní od začatia konania. Napriek

skutočnosti, že ústavný zákon nespája nedodržanie lehoty s následkom nemožnosti

rozhodnúť vo veci samej, je podľa navrhovateľa určite v rozpore so záujmami konajúceho

orgánu, ktorý svojím rozhodnutím konštatuje porušenie právnych povinností ustanovených

ústavným zákonom, ak tento sám porušuje povinnosti, ktoré mu z ústavného zákona

vyplývajú. Podľa navrhovateľa aj ústavný súd v rámci svojich nálezov uviedol, že je

v záujme dodržiavania princípov právneho štátu a právnej istoty účastníkov konania, aby

boli rozhodnutia vydané v ustanovenej lehote.

4. S poukazom na uvedenú argumentáciu navrhovateľ ústavnému súdu navrhol

napadnuté rozhodnutie zrušiť a priznať mu úhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Vyjadrenie odporcu

5. Na výzvu ústavného súdu sa k návrhu vyjadril odporca, ktorý 12. októbra 2016

doručil písomné stanovisko.

5.1 Podľa odporcu napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky náležitosti ústavného zákona.

Odporca uviedol, že naďalej trvá na tom, že v danom prípade akt podpísania zmluvy o dielo

so spoločnosťou ZÁHRADNÍCTVO GREEN, s. r. o., „Na výsadbu drevín v meste

Galanta“ dňa 9. septembra 2015 i napriek tomu, že osoba navrhovateľa mala vedomosť

o tom, že je v uvedenej spoločnosti spoločníkom, považuje odporca za jednoznačné

uprednostnenie osobného záujmu zo strany navrhovateľa ako primátora mesta Galanta pred

záujmom verejným z dôvodu, že mal z danej zákazky majetkový prospech − čiže záujmy

mesta, resp. občanov mesta podradil pod svoje súkromné, resp. osobné záujmy.

5.2 Odporca ďalej konštatuje, že napadnuté rozhodnutie sa jasne opiera o preukázané

porušenie ústavného zákona a tiež aj zákona o verejnom obstarávaní zo strany navrhovateľa

ako primátora mesta Galanta. Mestské zastupiteľstvo vykonalo konanie a dokazovanie

rešpektujúce všetky požiadavky ústavného zákona a tiež aj analyzovanej praxe ústavného

súdu. Napadnuté rozhodnutie mestského zastupiteľstva je podľa odporcu zrozumiteľné,

jasné a preskúmateľné. Na základe vykonaného dokazovania zo strany mestského

zastupiteľstva bolo podľa odporcu preukázané bez akýchkoľvek pochybností, že

navrhovateľ ako primátor mesta Galanta porušil povinnosť ustanovenú ústavným zákonom.

5.3 K argumentácii navrhovateľa odporca uviedol, že výroky navrhovateľa sú len

jeho subjektívnym názorom. Mestské zastupiteľstvo si v danom prípade plnilo svoju

príslušnými zákonmi stanovenú povinnosť. K samotnej sankcii, ktorá bola napadnutým

rozhodnutím uložená mestským zastupiteľstvom navrhovateľovi, odporca dôvodí, že

mestské zastupiteľstvo nepredpokladalo, že ústavný súd sa stotožní s návrhom navrhovateľa

vo veci preskúmania rozhodnutia mestského zastupiteľstva č. 1/2016, a to i napriek tomu, že

v uvedenom rozhodnutí boli podľa odporcu jasné a preukázateľné dôkazy o falšovaní

prezenčnej listiny zamestnanca a tiež vyplácanie plnej mzdy za nevykonanú prácu

vtedajšiemu zamestnancovi Mestského úradu v Galante zo strany navrhovateľa ako

primátora mesta Galanta.

Replika navrhovateľa

6. Navrhovateľ na výzvu ústavného súdu doručil ústavnému súdu v predĺženej lehote

3. novembra 2016 vyjadrenie k stanovisku odporcu.

6.1 Navrhovateľ uviedol, že stanovisko odporcu je nepostačujúce, keďže v návrhu

poukázal na viaceré závažné procesné aj hmotnoprávne pochybenia.

6.2 Navrhovateľ zopakoval, že v konaní pred komisiou na ochranu verejného záujmu

ani v konaní pred mestským zastupiteľstvom nebolo podrobnejšie zisťované, ako celé

konanie v rámci verejného obstarávania prebiehalo, aké boli jeho podmienky, prečo ho

vykonával Mestský úrad v Galante, a ani to, aká bola v rámci celého tohto procesu úloha

a angažovanosť navrhovateľa.

6.3 Podľa navrhovateľa mestské zastupiteľstvo (ani komisia na ochranu verejného

záujmu) v uvedenom konaní nezisťovalo skutkový stav, vykonávalo len obmedzené dôkazy,

bez uvedenia alebo vysporiadania sa s tým, prečo iné dôkazy nevykonalo. Mestské

zastupiteľstvo (ako i komisia na ochranu verejného záujmu) postupovalo podľa

navrhovateľa bez reálneho záujmu o zistenie presného, úplného a skutočného skutkového

stavu potrebného pre spravodlivé rozhodnutie vo veci samej.

6.4 Podľa navrhovateľa napriek minimálne spornému spôsobu vedenia konania

zo strany mestského zastupiteľstva (resp. komisie na ochranu verejného záujmu) neboli

žiadnym spôsobom v rámci konania vyhodnotené, resp. vyvrátené informácie obsiahnuté

vo výpovedi navrhovateľa, resp. informácie zo svedeckej výpovede. Podľa navrhovateľa

víťazom verejného obstarávania vykonaného v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní

sa stalo ZÁHRADNÍCTVO GREEN, s. r. o., pretože ponúklo najvýhodnejšiu a najlepšiu

cenu, a nie preto, že navrhovateľ je spoločníkom tejto spoločnosti.

6.5 Navrhovateľ v závere doplnil, že sa nemôže stotožniť so záverom prezentovaným

najmä vo vyjadrení mestského zastupiteľstva, ktoré tvrdí, že v uvedenom prípade bol

porušený zákon o verejnom obstarávaní, pričom sa opiera o výkladové stanovisko Úradu

pre verejné obstarávanie. Akékoľvek výkladové stanovisko, ktoré je prezentované na

stránke Úradu pre verejné obstarávanie, nie je podľa navrhovateľa žiadnym spôsobom

právne záväzné, pričom v rámci rozhodovacej činností Úradu pre verejné obstarávanie boli

názory obsiahnuté vo výkladových stanoviskách opakovane vyvracané.

III.

7. Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona proti rozhodnutiu orgánu podľa čl. 9 ods. 1

písm. b) až d) môže dotknutý verejný funkcionár do 15 dní od doručenia rozhodnutia,

ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie alebo ktorým bola uložená pokuta,

podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na ústavný súd. Podanie návrhu má odkladný

účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie

o preskúmaní takého rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona.

Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak senát

ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom

o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov alebo s osobitným

predpisom, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté

rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

IV.

8. Predmetom konania pred ústavným súdom je posúdenie námietok navrhovateľa

vznesených proti napadnutému rozhodnutiu mestského zastupiteľstva. Navrhovateľ

artikuluje predovšetkým tieto kľúčové výhrady: (i) Napadnuté rozhodnutie navrhovateľ

považuje za vecne nesprávne, zmätočné a nepreskúmateľné, pretože ako sankcia mu bola

uložená strata mandátu primátora mesta Galanta, hoci proti rozhodnutiu č. 1/2016

z 18. februára 2016, ktoré predchádzalo prijatiu napadnutého rozhodnutia a podľa ktorého

navrhovateľ porušil ustanovenia ústavného zákona a bola mu udelená za toto porušenie

pokuta vo výške dvanásťnásobku platu, podal návrh na preskúmanie rozhodnutia ústavnému

súdu (bod 3.1), (ii) z výroku napadnutého rozhodnutia ani z jeho odôvodnenia podľa

navrhovateľa nevyplýva, akým spôsobom uprednostnil vlastný záujem pred verejným

záujmom a aký konkrétny vlastný záujem uprednostnil pred verejným záujmom (bod 3.2),

(iii) mestské zastupiteľstvo podľa navrhovateľa jeho výpoveď ani skutočnosti v nej uvedené

nezohľadnilo ani žiadnym spôsobom nepreverilo, resp. neuviedlo, z akých dôvodov na jeho

výpoveď neprihliadlo, a navrhovateľ zastáva názor, že mestské zastupiteľstvo ani komisia

na ochranu verejného záujmu nemali záujem na náležitom zistení skutkového stavu

a z tohto dôvodu sa nezaoberali argumentmi a dôkazmi v prospech navrhovateľa (body 3.4

a 3.5)

9. Zmyslom a účelom ústavného zákona je zabezpečiť právny mechanizmus ochrany

verejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci v zamedzení vzniku rozporu

osobných záujmov verejných funkcionárov s uvedeným verejným záujmom v súvislosti

s výkonom svojej funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne

zneužívaniu postavenia s ňou spojeného na osobný prospech. Zmyslom konania vo veci

ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je preveriť plnenie ústavného

zákona.

9.1 Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je

konaním sui generis upraveným ústavným zákonom (konkrétne čl. 9 a nasl. ústavného

zákona), v rámci ktorého príslušný orgán verejnej moci (čl. 9 ods. 1 ústavného zákona)

v konečnom dôsledku rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach

verejných funkcionárov vyplývajúcich im predovšetkým z čl. 4 až čl. 8 ústavného zákona.

9.2 V tomto prípade je bazálnou otázka, aké princípy ovládajú a vzťahujú sa na

konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vedené

príslušným orgán verejnej moci v zmysle ústavného zákona.

9.3 Primárnym (avšak nie výlučným) musí byť zohľadnenie tých ustanovení

ústavného zákona, ktoré upravujú samotné konanie vo veci ochrany verejného záujmu

a zamedzenia rozporu záujmov, a to s cieľom abstrahovať z takto vymedzeného

normatívneho textu ústavného zákona spoločný princíp ovládajúci konanie vo veci ochrany

verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, s ohľadom na gramatický a teleologický

prístup k interpretácii normatívneho textu.

9.4 Podľa čl. 9 ods. 2 písm. b) ústavného zákona orgán, ktorý uskutočňuje konanie

podľa odseku 1 (t. j. aj mestské zastupiteľstvo), začne konanie na základe riadne

odôvodneného podnetu(...) Podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona orgán podľa odseku 1

umožní verejnému funkcionárovi, proti ktorému sa vedie konanie, aby sa vyjadril

k podnetu; ak je to potrebné vykoná ďalšie dokazovanie. Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného

zákona ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť

alebo obmedzenie(...) Podľa čl. 9 ods. 12 ústavného zákona ak sa v konaní nepreukázalo, že

verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť(...)

9.5 Z citovaných ustanovení ústavného zákona možno spoľahlivo vyvodiť, že

ústavodarca upravením a zdôraznením (v rámci konania vo veci ochrany verejného záujmu

a zamedzenia rozporu záujmov) právnych inštitútov (najmä procesnoprávnych) ako napr.

dokazovanie („ak je to potrebné vykoná ďalšie dokazovanie“), riadne zisťovanie stavu veci

(„ak sa v konaní preukázalo“, resp. „ak sa v konaní nepreukázalo“), povinnosť

podnecovateľa riadne odôvodniť podnet („na základe riadne odôvodneného podnetu“),

zároveň reflektoval princíp uplatňovaný v „štandardných“ procesoch [porov. napr. § 46

a o správnom konaní (správny poriadok) v znení

neskorších predpisov; , a

v znení neskorších predpisov], aby rozhodnutia orgánov verejnej moci

(v tomto prípade mestské zastupiteľstvo) majúcich právomoc rozhodovať v konaní

(reglementovaným právom) o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach

fyzických osôb (v tomto prípade verejných funkcionárov) a právnických osôb boli založené

na správnom a v dostatočnom rozsahu zistenom skutkovom stave veci.

9.6 Sekundárne (avšak nie konečne) je potrebné akcentovať aj ďalšie princípy

demokratického právneho štátu formujúce každé konanie, v rámci ktorého orgán verejnej

moci rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb. Tieto nachádzame v (ďalej len

„ústava“) v čl. 46 a nasl. (právo na súdnu a inú právnu ochranu), v prerokovávanom prípade

konkrétne . V prípade konania vo veci ochrany verejného záujmu

a zamedzenia rozporu záujmov v zmysle ústavného zákona pôjde o princípy spojené

s právom na inú právnu ochranu. Zároveň nemožno opomenúť ustanovenia ústavného

zákona, ktoré ustanovujú podmienky procesného postupu pri ukladaní sankcií (vo forme

peňažnej pokuty alebo vo forme straty mandátu či verejnej funkcie) za nesplnenie alebo

porušenie povinnosti alebo obmedzenia ustanoveného ústavným zákonom alebo zákonom.

9.7 Podľa čl. 9 ods. 8 ústavného zákona rozhodnutím podľa odseku 6 sa vysloví

strata mandátu alebo strata verejnej funkcie, ak

a) sa v predchádzajúcom konaní proti verejnému funkcionárovi právoplatne

rozhodlo, že nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto

ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol

neúplné alebo nepravdivé údaje,

b) verejný funkcionár nepreukázal spôsobom ustanoveným týmto ústavným zákonom

pôvod svojich majetkových prírastkov, najmä ak ide o taký majetkový prírastok, ktorý

verejný funkcionár vzhľadom na svoje príjmy oznámené podľa čl. 7 ods. 1 písm. d)

nemohol dosiahnuť.

9.8 Z citovaného vyplýva, že podmienkou pre uloženie sankcie straty mandátu či

verejnej funkcie je podľa čl. 9 ods. 8 písm. a) ústavného zákona existencia právoplatného

rozhodnutia o tom, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo

obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa

čl. 7 alebo čl. 8 ústavného zákona uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje. Takéto

právoplatné rozhodnutie je však verejný funkcionár oprávnený napadnúť v zmysle čl. 10

ods. 2 až 4 ústavného zákona na ústavnom súde návrhom na preskúmanie takéhoto

rozhodnutia.

9.10 Z konštrukcie ústavných noriem ústavného zákona (t. j. čl. 9 ods. 8 ústavného

zákona) možno vyvodiť, že objektívne právo vyžaduje, aby voči verejnému funkcionárovi,

ktorému má byť uložená sankcia straty mandátu či verejnej funkcie podľa čl. 9 ods. 8

písm. a) ústavného zákona, existovalo pred rozhodovaním o uložení sankcie straty mandátu

či verejnej funkcie za opätovné nesplnenie alebo porušenie povinnosti alebo obmedzenia

ustanovených ústavným zákonom alebo zákonom minimálne jedno právoplatné rozhodnutie

príslušného orgánu verejnej moci, ktoré právoplatne konštatuje, že verejný funkcionár

nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom

alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 ústavného zákona uviedol neúplné

alebo nepravdivé údaje. Z uvedeného vyplýva, že orgán príslušný na vydanie rozhodnutia

o uložení sankcie straty mandátu či verejnej funkcie podľa čl. 9 ods. 8 písm. a) ústavného

zákona (v prípade navrhovateľa mestské zastupiteľstvo) môže takéto rozhodnutie vydať až

potom, ako má nepochybne zistené, že jeho predchádzajúce rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť.

10. Aplikujúc právny záver vyslovený v predchádzajúcich bodoch, je nepochybné, že

v čase rozhodovania mestského zastupiteľstva o napadnutom rozhodnutí bolo prvé

rozhodnutie mestského zastupiteľstva č. 1/2016 z 18. februára 2016 predmetom prieskumu

pred ústavným súdom pod sp. zn. . Navyše zo samotného napadnutého

rozhodnutia vyplýva, že mestské zastupiteľstvo malo vedomosť o tomto konaní pred

ústavným súdom. Mestské zastupiteľstvo tak mohlo a malo vedieť, že v prípade, že ústavný

súd zruší nálezom rozhodnutie mestského zastupiteľstva č. 1/2016 z 18. februára 2016,

nebude mať mestské zastupiteľstvo ústavný základ [čl. 9 ods. 8 písm. a) ústavného zákona]

na to, aby druhým rozhodnutím o nesplnení alebo porušení povinnosti alebo obmedzenia

ustanovených ústavným zákonom alebo zákonom v zmysle čl. 9 ods. 6 ústavného zákona

navrhovateľom uložilo navrhovateľovi sankciu straty mandátu či verejnej funkcie podľa

čl. 9 ods. 8 písm. a) ústavného zákona.

10.1 Napriek tomu mestské zastupiteľstvo neprerušilo konanie č. 2/2016 vedené proti

navrhovateľovi, ale napadnutým rozhodnutím rozhodlo o uložení porušení ústavných

noriem ústavného zákona navrhovateľom a o uložení sankcie straty mandátu primátora

mesta Galanta pre porušenie čl. 4 ods. 1 a 2 písm. a) ústavného zákona. Následne ústavný

súd nálezom sp. zn. z 21. júla 2016 zrušil rozhodnutie mestského

zastupiteľstva č. 1/2016 z 18. februára 2016. Podmienka, že uloženie sankcie straty mandátu

či verejnej funkcie podľa čl. 9 ods. 8 písm. a) ústavného zákona vyžaduje, aby voči

verejnému funkcionárovi, ktorému bola uložená sankcia straty mandátu či verejnej funkcie

podľa čl. 9 ods. 8 písm. a) ústavného zákona, existovalo minimálne jedno právoplatné

rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci o porušení ústavných noriem ústavného

zákona (pozri už uvedené), vo veci navrhovateľa zjavne nie je splnená, keďže po zrušení

rozhodnutia mestského zastupiteľstva č. 1/2016 z 18. februára 2016 ústavným súdom

nálezom sp. zn. z 21. júla 2016 neexistuje (resp. z napadnutého rozhodnutia

nevyplýva, že by existovalo) žiadne právoplatné rozhodnutie predchádzajúce napadnutému

rozhodnutiu, ktoré by konštatovalo, že navrhovateľ ako verejný funkcionár (primátor mesta

Galanta) nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným

zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 ústavného zákona

uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje.

10.2 Na tomto základe ústavný súd bez toho, aby sa zaoberal meritórnymi dôvodmi,

ktoré viedli k prijatiu napadnutého rozhodnutia mestského zastupiteľstva, zrušil napadnuté

rozhodnutie mestského zastupiteľstva z dôvodov už uvedených.

V.

11. Ústavný súd napokon rozhodol podľa

aj o úhrade trov konania navrhovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním advokátskou kanceláriou v konaní pred ústavným súdom (bod 2 výroku).

11.1 Ústavný súd konštatuje, že predmet sporu pred ústavným súdom nie je možné

oceniť peniazmi. Ústavný súd vo veci navrhovateľa viedol jedno konanie na základe

jedného návrhu podaného navrhovateľom a pri priznaní úhrady trov právneho zastúpenia

vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

11.2 Ústavný súd priznal navrhovateľovi úhradu trov právneho zastúpenia za 2

úkony právnej služby v roku 2016 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu).

Ústavný súd nepriznal úhradu trov právneho zastúpenia za repliku navrhovateľa, keďže

v nej neboli uvedené nové (oproti návrhu) skutočnosti, ktoré by prispeli k ďalšiemu

objasneniu veci.

11.3 Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2015 (§ 1

ods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky 858 eur

(z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 143 eur a jedna stotina

v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 8,58 eur).

11.4 Ústavný súd priznal úhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľovi za 2

úkony právnej služby v roku 2016 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky v sume 286 eur (2 x 143

eur) a 2 x režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky spolu v sume 17,16 eur (2 x 8,58

eur). Podľa zoznamu daňových subjektov registrovaných pre DPH vedeného Finančným

riaditeľstvom Slovenskej republiky je advokátska kancelária zastupujúca navrhovateľa

daňovým subjektom registrovaným pre DPH. Ústavný súd priznal navrhovateľovi úhradu

trov právneho zastúpenia spolu v sume 363,79 eur (303,16 eur + 20 % DPH).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2016