Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 689/2016
PDF · 298.64 KB
No categories available
II. ÚS 689/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. novembra 2016
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza prerokoval návrh primátora mesta Galanta Petra
Pašku, Agátová 2511/24, Galanta, zastúpeného Advokátskou kanceláriou InLaw s. r. o.,
Záhradnícka 36, Bratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Tomáš Horský,
na preskúmanie rozhodnutia Mestského zastupiteľstva mesta Galanta č. 2/2016 z 22. júna
2016 vydaného v konaní podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného
záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov a takto
rozhodol:
1. Rozhodnutie Mestského zastupiteľstva mesta Galanta č. 2/2016 z 22. júna 2016
z r u š u j e .
2. Mesto Galanta j e p o v i n n é uhradiť Petrovi Paškovi trovy konania v sume
363,79 eur (slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť centov) na účet jeho právnej
zástupkyne Advokátskej kancelárie InLaw s. r. o., Záhradnícka 36, Bratislava, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 2. augusta
2016 doručený návrh primátora mesta Galanta Petra Pašku (ďalej len „navrhovateľ“)
na preskúmanie rozhodnutia Mestského zastupiteľstva mesta Galanta (ďalej aj „mestské
zastupiteľstvo“ alebo „odporca“) č. 2/2016 z 22. júna 2016 (ďalej aj „napadnuté
rozhodnutie“) vydaného v konaní podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane
verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ústavný zákon“).
1.1 Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 689/2016-13 z 8. septembra 2016 prijal návrh
na ďalšie konanie.
2. Z návrhu a z jeho príloh vyplýva, že navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi
vo funkcii primátora mesta Galanta bola napadnutým rozhodnutím mestského zastupiteľstva
uložená podľa čl. 9 ods. 8 písm. a) ústavného zákona sankcia straty mandátu primátora
mesta Galanta pre porušenie čl. 4 ods. 1 a 2 písm. a) ústavného zákona.
2.1 Vo výroku napadnutého rozhodnutia sa o. i. uvádza: „Proti primátorovi mesta
Galanta Petrovi Paškovi, , bytom , sa už
v predchádzajúcom rozhodnutí č. 1/2016 zo dňa 18. februára 2016 právoplatne rozhodlo, že
porušil čl. 4 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 písm. a/ ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane
verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a v nadväznosti na uvedené
skutočnosti mu bola uložená pokuta podľa čl. 9 ods. 10 písm. e) ústavného zákona
č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov
v znení neskorších predpisov, vo výške dvanásťnásobku jeho mesačného platu, t. j. vo výške
24 750,34 EUR, slovom: dvadsaťštyritisícsedemstopäťdesiat eur 34/centov. Primátor mesta
Galanta, Peter Paška, v nadväznosti na vydané Rozhodnutie MsZ č. 1/2016 zo dňa
18. februára 2016, využil svoje právo v súlade s čl. 10 ods. 2 citovaného zákona č. 357/2004
Z. z. a v zákonnej lehote podal návrh na ústavný súd SR, s požiadavkou o preskúmanie
daného rozhodnutia č. 1/2016 zo dňa 18. februára 2016. (viď. Príloha - Rozhodnutie
č. 1/2016 Mestského zastupiteľstva v Galante zo dňa 18. februára 2016 v zmysle článku čl.
9 ods. 1 písm. b) Ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri
výkone funkcií verejných funkcionárov). Ústavný súd uznesením č. II. ÚS 400/2016-16 zo
dňa 12. mája 2016 rozhodol o prijatí návrhu Petra Pašku na ďalšie konanie.“
2.2 V odôvodnení napadnutého rozhodnutia mestské zastupiteľstvo uviedlo: «Dňa
19. apríla 2016 na zasadnutí MsZ Galanta, navrhol poslanec MsZ János Marsall,
Mestskému zastupiteľstvu v Galante začatie konania vo veci možného porušenia ústavného
zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných
funkcionárov zo strany primátora mesta Petra Pašku, ktorý sa ho mal dopustiť, tým, že
podpísal zmluvu o dielo so spoločnosťou ZÁHRADNÍCTVO GREEN, s.r.o., kpt Nálepku
1597, 924 01 Galanta, „Na výsadbu drevín v meste Galanta dňa 9. septembra 2015 (viď.
príloha Zmluva o dielo č. 183/2015) i napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že sám je
v uvedenej spoločnosti spoločníkom.“ (viď. príloha výpis z Obchodného registra SR).
Útvar hlavného kontrolóra mesta Galanta predložil na zasadnutí MsZ Galanta dňa
31. marca 2016 „Správu o výsledkoch následnej finančnej kontroly čerpania finančných
prostriedkov schválených mestským zastupiteľstvom pre účely zatrávnenia cintorína
Ul. Hodská, Galanta“ a tiež aj zápisnicu zo záverečného prerokovania o výsledkoch
následnej finančnej kontroly čerpania finančných prostriedkov schválených mestským
zastupiteľstvom pre účely zatrávnenia cintorína Ul. Hodská, konaného dňa 17.03.2016.
V uvedených dokumentoch (viď. príloha správa + zápisnica) hlavný kontrolór mesta
Galanta, MVDr. Gábor Pallya poukazuje na možné porušenie ústavného zákona
č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov
v znení neskorších predpisov.
Na základe uvedených skutočností Mestské zastupiteľstvo v Galante schválením
uznesenia č. 263/Z-2016 zo dňa 19. apríla 2016 začalo konanie podľa čl. 9 ods. 1 písm. b)
vo veci možného porušenia ustanovení čl. 4 ods. 2, písm. a) ústavného zákona č. 357/2004
Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení
neskorších predpisov, zo strany Petra Pašku - primátora mesta Galanta - vo veci
„Verejného obstarávania na výsadbu drevín v meste Galanta“ (viď. prílohu uznesenie MsZ
Galanta č. 263/Z-2016).
Dňa 19. mája 2016 sa uskutočnilo 18. zasadnutie MsZ v Galante, ktoré sa skladalo
z dvoch častí a na ktorom na neverejnej časti rokovania, poslanci MsZ v súlade s uznesením
č. 263/Z-2016 zo dňa 19. apríla 2016, si vypočuli svedkov v súvislosti s predmetným
konaním (viď. príloha - „zápisnica“). Neverejnú časť rokovania MsZ Galanta uviedol
poslanec MsZ Mgr. László Biró, schválený MsZ Galanta na vedenie rokovania počas
neprítomnosti primátora. Primátor - Peter Paška sa odmietol tejto časti rokovania zúčastniť
a opustil rokovaciu miestnosť.
K uvedenému konaniu boli doložené listinné dôkazy (viď. príloha) a taktiež boli
vypočutí svedkovia pre dané konanie:
Mgr. Maršali János - poslanec MsZ Galanta
MVDr. Pallya Gábor - hlavný kontrolór mesta Galanta
Ing. Kopasová Zuzana - vedúca oddelenia rozvoja mesta
Galambosová Lucia - zástupkyňa prednostu MsÚ Galanta
Výpovede svedkov sú uvedené v „Zápisnici z neverejnej časti rokovania MsZ
Galanta“ (viď. príloha).
K uvedenému verejnému obstarávaniu a následne k podpisu Zmluvy o dielo
č. 183/2015 medzi štatutárnym zástupcom mesta Galanta, Petrom Paškom a zhotoviteľom
ZÁHRADNÍCTVO GREEN, s.r.o. (v ktorej je spoločníkom primátor Galanty Peter Paška),
je nutné podotknúť že sa v danom prípade zo strany P. Pašku jedná nielen o možné
porušenie ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone
funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov, v čl. 4, ods.2, písm. a), ale
taktiež aj o potencionálny konflikt záujmov medzi verejným obstarávateľom (v danom
konaní medzi mestom Galanta, zastúpeným štatutárnym orgánom, Petrom Paškom
a uchádzačom).
V nadväznosti na „Výkladové stanovisko č. 3/2015“ Úradu pre verejné obstarávanie
zo dňa 6.5.2016 (viď. príloha). V uvedenom stanovisku sa konštatuje, že: „Subjekt
uskutočňujúci verejné obstarávanie je povinný prijať primerané opatrenia a uskutočniť
nápravu, ak identifikuje konflikt záujmov. Takými opatreniami sú najmä vylúčenie
zainteresovanej osoby z procesu prípravy alebo realizácie verejného obstarávania alebo
úprava jej povinnosti a zodpovednosti s cieľom zabrániť pretrvávaniu konfliktu záujmov.
Subjekt uskutočňujúci verejné obstarávanie je povinný sa v súlade s princípom
transparentnosti uvedeným v § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní riadne
preskúmateľne vysporiadať so zistenými skutočnosťami, ktoré zakladajú možný konflikt
záujmov, a to v závislosti od okolností, resp. štádia, v ktorom sa predmetné verejné
obstarávanie nachádza. V prípade výkonu dohľadu Úradom pre verejné obstarávanie podľa
zákona o verejnom obstarávaní znáša dôkazné bremeno subjekt uskutočňujúci verejné
obstarávanie“.
Keďže sa primátor Peter Paška tejto časti rokovania odmietol zúčastniť, bolo
Mestským zastupiteľstvom prijaté uznesenie č. 299/Z-2016, v ktorom bol P. Paška vyzvaný
k písomnému vyjadreniu resp. možnosti vyjadriť sa na najbližšom zasadnutí MsZ k danému
konaniu. Nakoľko písomné vyjadrenie k predmetnému konaniu nepredložil, možnosť
ústneho vyjadrenia bola P. Paškovi umožnená dňa 22.6.2016 na zasadnutí MsZ, na ktorom
je tento bod programu zaradený. Vyjadrenie P. Pašku (viď. zápisnica zo dňa 22. júna 2016,
resp. príloha).
Na základe zistených skutočností, listinných dôkazov ako aj výpovedí svedkov, možno
konštatovať, že primátor mesta Peter Paška uvedeným postupom výrazne uprednostnil
osobný záujem, pred verejným záujmom a zároveň využil svoju verejnú funkciu na získanie
výhod vo svoj prospech (ako spoločník firmy ZÁHRADNÍCTVO GREEN, s.r.o.) ako aj
v prospech blízkych osôb, čím porušil čl. 4, ods. 2, písm. a) ústavného zákona č. 357/2004
Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení
neskorších predpisov.
Vzhľadom ku skutočnosti, že zo strany primátora Petra Pašku v danom prípade došlo
už k druhému porušeniu citovaného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu
pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov, mestské
zastupiteľstvo rozhodlo tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia...»
3. Navrhovateľ v úvode svojho návrhu uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje
za nepreskúmateľné, vecne nesprávne, arbitrárne a zmätočné, pretože bolo vydané na
základe nesprávneho a neúplne zisteného skutkového stavu veci, nedostatočne vykonaného
dokazovania, a to z týchto dôvodov:
3.1 Napadnuté rozhodnutie navrhovateľ považuje za vecne nesprávne, zmätočné
a nepreskúmateľné, pretože ako sankcia mu bola uložená strata mandátu primátora mesta
Galanta. Ako je podľa navrhovateľa zrejmé zo znenia ústavného zákona, podmienkou
na uplatnenie sankcie vo forme straty mandátu je predchádzajúce právoplatné skončenie
konania, v rámci ktorého bolo právoplatne rozhodnuté, že došlo k porušeniu povinností
ustanovených ústavným zákonom. Ako vyplýva aj zo samotného znenia napadnutého
rozhodnutia, mestské zastupiteľstvo rozhodlo podľa navrhovateľa v rámci rozhodnutia
č. 1/2016 z 18. februára 2016 o tom, že navrhovateľ porušil ustanovenia ústavného zákona,
a udelilo mu za toto porušenie pokutu vo výške dvanásťnásobku platu, avšak voči tomuto
rozhodnutiu navrhovateľ podal návrh na preskúmanie rozhodnutia ústavnému súdu
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom ku dňu podania tohto návrhu má
navrhovateľ vedomosť z tlačovej informácie ústavného súdu z 26. júla 2016, že rozhodnutie
Mestského zastupiteľstva v Galante č. 1/2016 z 18. februára 2016 bolo zrušené nálezom
ústavného súdu. Samotné podanie návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia má
podľa navrhovateľa odkladný účinok.
3.2 Z výroku napadnutého rozhodnutia ani z jeho odôvodnenia podľa navrhovateľa
nevyplýva, akým spôsobom navrhovateľ uprednostnil vlastný záujem pred verejným
záujmom a aký konkrétny vlastný záujem uprednostnil pred verejným záujmom. Výrok
napadnutého rozhodnutia, ako i samotné napadnuté rozhodnutie podľa navrhovateľa bez
ďalšieho konštatuje, že navrhovateľ uprednostnil osobný záujem. V rámci výroku
napadnutého rozhodnutia je uvedené, že podpisom zmluvy so spoločnosťou
ZÁHRADNÍCTVO GREEN, s. r. o., Kpt. Nálepku 1597, Galanta (ďalej aj „spoločnosť“),
navrhovateľ uprednostnil svoj osobný záujem pred verejným záujmom. Podľa navrhovateľa
je nesporné, že je spoločníkom spoločnosti ZÁHRADNÍCTVO GREEN, s. r. o. Taktiež je
podľa neho nesporné, že bola uzatvorená zmluva o dielo č. 183/2015 medzi spoločnosťou
a mestom Galanta. Navrhovateľ zastáva názor, že bez ďalšieho tieto skutočnosti
nepostačujú na to, aby toto automaticky zakladalo jeho zodpovednosť podľa ústavného
zákona, pričom jeho zodpovednosť je postavená výlučne na tejto hypotéze.
3.3 Ako už navrhovateľ uviedol vo svojom stanovisku na mestskom zastupiteľstve,
samotnému podpisu zmluvy o dielo č. 183/2015 so spoločnosťou predchádzalo konanie
podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“), ktoré
centrálne pre všetky mestské spoločnosti a mesto realizuje, koordinuje a riadi Mestský úrad
v Galante (ďalej aj „mestský úrad“) a kompetentní zamestnanci tohto úradu bez zásahu
navrhovateľa. Zamestnanci mestského úradu si pritom podľa navrhovateľa sami zvolili
metódu a formu verejného obstarávania a riadili celý jeho proces. Zo strany akéhokoľvek
subjektu nebola podľa navrhovateľa vznesená námietka k cene za dielo ani jeho kvalite.
Celé verejné obstarávanie bolo podľa názoru navrhovateľa v súlade s princípmi verejného
obstarávania, t. j. princípy rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie záujemcov
a uchádzačov v záujme zachovania maximálnej transparentnosti. Víťazom verejného
obstarávania vykonaného v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní sa stala dotknutá
spoločnosť, keďže podľa navrhovateľa ponúkla najvýhodnejšiu a najlepšiu cenu, a nie preto,
že navrhovateľ je spoločníkom dotknutej spoločnosti. Cena za dielo bola podľa
navrhovateľa pre mesto Galanta výhodná a samotná zákazka bola efektívna a hospodárna.
3.4 Mestské zastupiteľstvo podľa navrhovateľa jeho výpoveď ani skutočnosti v nej
uvedené nezohľadnilo a ani žiadnym spôsobom nepreverilo, resp. neuviedlo, z akých
dôvodov na jeho výpoveď neprihliadlo. Taktiež je podľa navrhovateľa potrebné uviesť, že
zo samotného znenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutočností
a dôkazov mestské zastupiteľstvo konštatovalo porušenie povinností podľa ústavného
zákona. V prílohách napadnutého rozhodnutia absentujú podľa navrhovateľa akékoľvek
výpovede osôb, ktoré vypovedali ako svedkovia, resp. absentujú akékoľvek skutočnosti, na
základe akých kritérií boli vypočúvaní svedkovia a prečo neboli vypočutí alebo požiadaní
o stanovisko jednak konateľ spoločnosti pán Ing. Szabo, ako i pracovníci mestského úradu,
ktorí zabezpečovali proces verejného obstarávania i na tejto zákazke.
3.5 Navrhovateľ zastáva názor, že mestské zastupiteľstvo ani komisia na ochranu
verejného záujmu nemali záujem na náležitom zistení skutkového stavu a z tohto dôvodu sa
nezaoberali argumentmi a dôkazmi v prospech navrhovateľa, pričom účelom celého konania
je podľa navrhovateľa kriminalizácia jeho osoby.
3.6 Mestské zastupiteľstvo rozhodlo podľa navrhovateľa v rozpore s čl. 9 ods. 5
ústavného zákona, t. j. nerozhodlo v zákonnej lehote 60 dní od začatia konania. Napriek
skutočnosti, že ústavný zákon nespája nedodržanie lehoty s následkom nemožnosti
rozhodnúť vo veci samej, je podľa navrhovateľa určite v rozpore so záujmami konajúceho
orgánu, ktorý svojím rozhodnutím konštatuje porušenie právnych povinností ustanovených
ústavným zákonom, ak tento sám porušuje povinnosti, ktoré mu z ústavného zákona
vyplývajú. Podľa navrhovateľa aj ústavný súd v rámci svojich nálezov uviedol, že je
v záujme dodržiavania princípov právneho štátu a právnej istoty účastníkov konania, aby
boli rozhodnutia vydané v ustanovenej lehote.
4. S poukazom na uvedenú argumentáciu navrhovateľ ústavnému súdu navrhol
napadnuté rozhodnutie zrušiť a priznať mu úhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Vyjadrenie odporcu
5. Na výzvu ústavného súdu sa k návrhu vyjadril odporca, ktorý 12. októbra 2016
doručil písomné stanovisko.
5.1 Podľa odporcu napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky náležitosti ústavného zákona.
Odporca uviedol, že naďalej trvá na tom, že v danom prípade akt podpísania zmluvy o dielo
so spoločnosťou ZÁHRADNÍCTVO GREEN, s. r. o., „Na výsadbu drevín v meste
Galanta“ dňa 9. septembra 2015 i napriek tomu, že osoba navrhovateľa mala vedomosť
o tom, že je v uvedenej spoločnosti spoločníkom, považuje odporca za jednoznačné
uprednostnenie osobného záujmu zo strany navrhovateľa ako primátora mesta Galanta pred
záujmom verejným z dôvodu, že mal z danej zákazky majetkový prospech − čiže záujmy
mesta, resp. občanov mesta podradil pod svoje súkromné, resp. osobné záujmy.
5.2 Odporca ďalej konštatuje, že napadnuté rozhodnutie sa jasne opiera o preukázané
porušenie ústavného zákona a tiež aj zákona o verejnom obstarávaní zo strany navrhovateľa
ako primátora mesta Galanta. Mestské zastupiteľstvo vykonalo konanie a dokazovanie
rešpektujúce všetky požiadavky ústavného zákona a tiež aj analyzovanej praxe ústavného
súdu. Napadnuté rozhodnutie mestského zastupiteľstva je podľa odporcu zrozumiteľné,
jasné a preskúmateľné. Na základe vykonaného dokazovania zo strany mestského
zastupiteľstva bolo podľa odporcu preukázané bez akýchkoľvek pochybností, že
navrhovateľ ako primátor mesta Galanta porušil povinnosť ustanovenú ústavným zákonom.
5.3 K argumentácii navrhovateľa odporca uviedol, že výroky navrhovateľa sú len
jeho subjektívnym názorom. Mestské zastupiteľstvo si v danom prípade plnilo svoju
príslušnými zákonmi stanovenú povinnosť. K samotnej sankcii, ktorá bola napadnutým
rozhodnutím uložená mestským zastupiteľstvom navrhovateľovi, odporca dôvodí, že
mestské zastupiteľstvo nepredpokladalo, že ústavný súd sa stotožní s návrhom navrhovateľa
vo veci preskúmania rozhodnutia mestského zastupiteľstva č. 1/2016, a to i napriek tomu, že
v uvedenom rozhodnutí boli podľa odporcu jasné a preukázateľné dôkazy o falšovaní
prezenčnej listiny zamestnanca a tiež vyplácanie plnej mzdy za nevykonanú prácu
vtedajšiemu zamestnancovi Mestského úradu v Galante zo strany navrhovateľa ako
primátora mesta Galanta.
Replika navrhovateľa
6. Navrhovateľ na výzvu ústavného súdu doručil ústavnému súdu v predĺženej lehote
3. novembra 2016 vyjadrenie k stanovisku odporcu.
6.1 Navrhovateľ uviedol, že stanovisko odporcu je nepostačujúce, keďže v návrhu
poukázal na viaceré závažné procesné aj hmotnoprávne pochybenia.
6.2 Navrhovateľ zopakoval, že v konaní pred komisiou na ochranu verejného záujmu
ani v konaní pred mestským zastupiteľstvom nebolo podrobnejšie zisťované, ako celé
konanie v rámci verejného obstarávania prebiehalo, aké boli jeho podmienky, prečo ho
vykonával Mestský úrad v Galante, a ani to, aká bola v rámci celého tohto procesu úloha
a angažovanosť navrhovateľa.
6.3 Podľa navrhovateľa mestské zastupiteľstvo (ani komisia na ochranu verejného
záujmu) v uvedenom konaní nezisťovalo skutkový stav, vykonávalo len obmedzené dôkazy,
bez uvedenia alebo vysporiadania sa s tým, prečo iné dôkazy nevykonalo. Mestské
zastupiteľstvo (ako i komisia na ochranu verejného záujmu) postupovalo podľa
navrhovateľa bez reálneho záujmu o zistenie presného, úplného a skutočného skutkového
stavu potrebného pre spravodlivé rozhodnutie vo veci samej.
6.4 Podľa navrhovateľa napriek minimálne spornému spôsobu vedenia konania
zo strany mestského zastupiteľstva (resp. komisie na ochranu verejného záujmu) neboli
žiadnym spôsobom v rámci konania vyhodnotené, resp. vyvrátené informácie obsiahnuté
vo výpovedi navrhovateľa, resp. informácie zo svedeckej výpovede. Podľa navrhovateľa
víťazom verejného obstarávania vykonaného v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní
sa stalo ZÁHRADNÍCTVO GREEN, s. r. o., pretože ponúklo najvýhodnejšiu a najlepšiu
cenu, a nie preto, že navrhovateľ je spoločníkom tejto spoločnosti.
6.5 Navrhovateľ v závere doplnil, že sa nemôže stotožniť so záverom prezentovaným
najmä vo vyjadrení mestského zastupiteľstva, ktoré tvrdí, že v uvedenom prípade bol
porušený zákon o verejnom obstarávaní, pričom sa opiera o výkladové stanovisko Úradu
pre verejné obstarávanie. Akékoľvek výkladové stanovisko, ktoré je prezentované na
stránke Úradu pre verejné obstarávanie, nie je podľa navrhovateľa žiadnym spôsobom
právne záväzné, pričom v rámci rozhodovacej činností Úradu pre verejné obstarávanie boli
názory obsiahnuté vo výkladových stanoviskách opakovane vyvracané.
III.
7. Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona proti rozhodnutiu orgánu podľa čl. 9 ods. 1
písm. b) až d) môže dotknutý verejný funkcionár do 15 dní od doručenia rozhodnutia,
ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie alebo ktorým bola uložená pokuta,
podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na ústavný súd. Podanie návrhu má odkladný
účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie
o preskúmaní takého rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona.
Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.
Podľa § 73b ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak senát
ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom
o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov alebo s osobitným
predpisom, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté
rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.
IV.
8. Predmetom konania pred ústavným súdom je posúdenie námietok navrhovateľa
vznesených proti napadnutému rozhodnutiu mestského zastupiteľstva. Navrhovateľ
artikuluje predovšetkým tieto kľúčové výhrady: (i) Napadnuté rozhodnutie navrhovateľ
považuje za vecne nesprávne, zmätočné a nepreskúmateľné, pretože ako sankcia mu bola
uložená strata mandátu primátora mesta Galanta, hoci proti rozhodnutiu č. 1/2016
z 18. februára 2016, ktoré predchádzalo prijatiu napadnutého rozhodnutia a podľa ktorého
navrhovateľ porušil ustanovenia ústavného zákona a bola mu udelená za toto porušenie
pokuta vo výške dvanásťnásobku platu, podal návrh na preskúmanie rozhodnutia ústavnému
súdu (bod 3.1), (ii) z výroku napadnutého rozhodnutia ani z jeho odôvodnenia podľa
navrhovateľa nevyplýva, akým spôsobom uprednostnil vlastný záujem pred verejným
záujmom a aký konkrétny vlastný záujem uprednostnil pred verejným záujmom (bod 3.2),
(iii) mestské zastupiteľstvo podľa navrhovateľa jeho výpoveď ani skutočnosti v nej uvedené
nezohľadnilo ani žiadnym spôsobom nepreverilo, resp. neuviedlo, z akých dôvodov na jeho
výpoveď neprihliadlo, a navrhovateľ zastáva názor, že mestské zastupiteľstvo ani komisia
na ochranu verejného záujmu nemali záujem na náležitom zistení skutkového stavu
a z tohto dôvodu sa nezaoberali argumentmi a dôkazmi v prospech navrhovateľa (body 3.4
a 3.5)
9. Zmyslom a účelom ústavného zákona je zabezpečiť právny mechanizmus ochrany
verejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci v zamedzení vzniku rozporu
osobných záujmov verejných funkcionárov s uvedeným verejným záujmom v súvislosti
s výkonom svojej funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne
zneužívaniu postavenia s ňou spojeného na osobný prospech. Zmyslom konania vo veci
ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je preveriť plnenie ústavného
zákona.
9.1 Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je
konaním sui generis upraveným ústavným zákonom (konkrétne čl. 9 a nasl. ústavného
zákona), v rámci ktorého príslušný orgán verejnej moci (čl. 9 ods. 1 ústavného zákona)
v konečnom dôsledku rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
verejných funkcionárov vyplývajúcich im predovšetkým z čl. 4 až čl. 8 ústavného zákona.
9.2 V tomto prípade je bazálnou otázka, aké princípy ovládajú a vzťahujú sa na
konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vedené
príslušným orgán verejnej moci v zmysle ústavného zákona.
9.3 Primárnym (avšak nie výlučným) musí byť zohľadnenie tých ustanovení
ústavného zákona, ktoré upravujú samotné konanie vo veci ochrany verejného záujmu
a zamedzenia rozporu záujmov, a to s cieľom abstrahovať z takto vymedzeného
normatívneho textu ústavného zákona spoločný princíp ovládajúci konanie vo veci ochrany
verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, s ohľadom na gramatický a teleologický
prístup k interpretácii normatívneho textu.
9.4 Podľa čl. 9 ods. 2 písm. b) ústavného zákona orgán, ktorý uskutočňuje konanie
podľa odseku 1 (t. j. aj mestské zastupiteľstvo), začne konanie na základe riadne
odôvodneného podnetu(...) Podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona orgán podľa odseku 1
umožní verejnému funkcionárovi, proti ktorému sa vedie konanie, aby sa vyjadril
k podnetu; ak je to potrebné vykoná ďalšie dokazovanie. Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného
zákona ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť
alebo obmedzenie(...) Podľa čl. 9 ods. 12 ústavného zákona ak sa v konaní nepreukázalo, že
verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť(...)
9.5 Z citovaných ustanovení ústavného zákona možno spoľahlivo vyvodiť, že
ústavodarca upravením a zdôraznením (v rámci konania vo veci ochrany verejného záujmu
a zamedzenia rozporu záujmov) právnych inštitútov (najmä procesnoprávnych) ako napr.
dokazovanie („ak je to potrebné vykoná ďalšie dokazovanie“), riadne zisťovanie stavu veci
(„ak sa v konaní preukázalo“, resp. „ak sa v konaní nepreukázalo“), povinnosť
podnecovateľa riadne odôvodniť podnet („na základe riadne odôvodneného podnetu“),
zároveň reflektoval princíp uplatňovaný v „štandardných“ procesoch [porov. napr. § 46
a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov; § 119 ods. 1, § 168 ods. 1 a § 176 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z.
Trestný poriadok v znení neskorších predpisov], aby rozhodnutia orgánov verejnej moci
(v tomto prípade mestské zastupiteľstvo) majúcich právomoc rozhodovať v konaní
(reglementovaným právom) o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
fyzických osôb (v tomto prípade verejných funkcionárov) a právnických osôb boli založené
na správnom a v dostatočnom rozsahu zistenom skutkovom stave veci.
9.6 Sekundárne (avšak nie konečne) je potrebné akcentovať aj ďalšie princípy
demokratického právneho štátu formujúce každé konanie, v rámci ktorého orgán verejnej
moci rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb. Tieto nachádzame v Ústave Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) v čl. 46 a nasl. (právo na súdnu a inú právnu ochranu), v prerokovávanom prípade
konkrétne čl. 46 ods. 1 ústavy. V prípade konania vo veci ochrany verejného záujmu
a zamedzenia rozporu záujmov v zmysle ústavného zákona pôjde o princípy spojené
s právom na inú právnu ochranu. Zároveň nemožno opomenúť ustanovenia ústavného
zákona, ktoré ustanovujú podmienky procesného postupu pri ukladaní sankcií (vo forme
peňažnej pokuty alebo vo forme straty mandátu či verejnej funkcie) za nesplnenie alebo
porušenie povinnosti alebo obmedzenia ustanoveného ústavným zákonom alebo zákonom.
9.7 Podľa čl. 9 ods. 8 ústavného zákona rozhodnutím podľa odseku 6 sa vysloví
strata mandátu alebo strata verejnej funkcie, ak
a) sa v predchádzajúcom konaní proti verejnému funkcionárovi právoplatne
rozhodlo, že nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto
ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol
neúplné alebo nepravdivé údaje,
b) verejný funkcionár nepreukázal spôsobom ustanoveným týmto ústavným zákonom
pôvod svojich majetkových prírastkov, najmä ak ide o taký majetkový prírastok, ktorý
verejný funkcionár vzhľadom na svoje príjmy oznámené podľa čl. 7 ods. 1 písm. d)
nemohol dosiahnuť.
9.8 Z citovaného vyplýva, že podmienkou pre uloženie sankcie straty mandátu či
verejnej funkcie je podľa čl. 9 ods. 8 písm. a) ústavného zákona existencia právoplatného
rozhodnutia o tom, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo
obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa
čl. 7 alebo čl. 8 ústavného zákona uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje. Takéto
právoplatné rozhodnutie je však verejný funkcionár oprávnený napadnúť v zmysle čl. 10
ods. 2 až 4 ústavného zákona na ústavnom súde návrhom na preskúmanie takéhoto
rozhodnutia.
9.10 Z konštrukcie ústavných noriem ústavného zákona (t. j. čl. 9 ods. 8 ústavného
zákona) možno vyvodiť, že objektívne právo vyžaduje, aby voči verejnému funkcionárovi,
ktorému má byť uložená sankcia straty mandátu či verejnej funkcie podľa čl. 9 ods. 8
písm. a) ústavného zákona, existovalo pred rozhodovaním o uložení sankcie straty mandátu
či verejnej funkcie za opätovné nesplnenie alebo porušenie povinnosti alebo obmedzenia
ustanovených ústavným zákonom alebo zákonom minimálne jedno právoplatné rozhodnutie
príslušného orgánu verejnej moci, ktoré právoplatne konštatuje, že verejný funkcionár
nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom
alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 ústavného zákona uviedol neúplné
alebo nepravdivé údaje. Z uvedeného vyplýva, že orgán príslušný na vydanie rozhodnutia
o uložení sankcie straty mandátu či verejnej funkcie podľa čl. 9 ods. 8 písm. a) ústavného
zákona (v prípade navrhovateľa mestské zastupiteľstvo) môže takéto rozhodnutie vydať až
potom, ako má nepochybne zistené, že jeho predchádzajúce rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť.
10. Aplikujúc právny záver vyslovený v predchádzajúcich bodoch, je nepochybné, že
v čase rozhodovania mestského zastupiteľstva o napadnutom rozhodnutí bolo prvé
rozhodnutie mestského zastupiteľstva č. 1/2016 z 18. februára 2016 predmetom prieskumu
pred ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 400/2016. Navyše zo samotného napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že mestské zastupiteľstvo malo vedomosť o tomto konaní pred
ústavným súdom. Mestské zastupiteľstvo tak mohlo a malo vedieť, že v prípade, že ústavný
súd zruší nálezom rozhodnutie mestského zastupiteľstva č. 1/2016 z 18. februára 2016,
nebude mať mestské zastupiteľstvo ústavný základ [čl. 9 ods. 8 písm. a) ústavného zákona]
na to, aby druhým rozhodnutím o nesplnení alebo porušení povinnosti alebo obmedzenia
ustanovených ústavným zákonom alebo zákonom v zmysle čl. 9 ods. 6 ústavného zákona
navrhovateľom uložilo navrhovateľovi sankciu straty mandátu či verejnej funkcie podľa
čl. 9 ods. 8 písm. a) ústavného zákona.
10.1 Napriek tomu mestské zastupiteľstvo neprerušilo konanie č. 2/2016 vedené proti
navrhovateľovi, ale napadnutým rozhodnutím rozhodlo o uložení porušení ústavných
noriem ústavného zákona navrhovateľom a o uložení sankcie straty mandátu primátora
mesta Galanta pre porušenie čl. 4 ods. 1 a 2 písm. a) ústavného zákona. Následne ústavný
súd nálezom sp. zn. II. ÚS 400/2016 z 21. júla 2016 zrušil rozhodnutie mestského
zastupiteľstva č. 1/2016 z 18. februára 2016. Podmienka, že uloženie sankcie straty mandátu
či verejnej funkcie podľa čl. 9 ods. 8 písm. a) ústavného zákona vyžaduje, aby voči
verejnému funkcionárovi, ktorému bola uložená sankcia straty mandátu či verejnej funkcie
podľa čl. 9 ods. 8 písm. a) ústavného zákona, existovalo minimálne jedno právoplatné
rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci o porušení ústavných noriem ústavného
zákona (pozri už uvedené), vo veci navrhovateľa zjavne nie je splnená, keďže po zrušení
rozhodnutia mestského zastupiteľstva č. 1/2016 z 18. februára 2016 ústavným súdom
nálezom sp. zn. II. ÚS 400/2016 z 21. júla 2016 neexistuje (resp. z napadnutého rozhodnutia
nevyplýva, že by existovalo) žiadne právoplatné rozhodnutie predchádzajúce napadnutému
rozhodnutiu, ktoré by konštatovalo, že navrhovateľ ako verejný funkcionár (primátor mesta
Galanta) nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným
zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 ústavného zákona
uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje.
10.2 Na tomto základe ústavný súd bez toho, aby sa zaoberal meritórnymi dôvodmi,
ktoré viedli k prijatiu napadnutého rozhodnutia mestského zastupiteľstva, zrušil napadnuté
rozhodnutie mestského zastupiteľstva z dôvodov už uvedených.
V.
11. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde
aj o úhrade trov konania navrhovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym
zastupovaním advokátskou kanceláriou v konaní pred ústavným súdom (bod 2 výroku).
11.1 Ústavný súd konštatuje, že predmet sporu pred ústavným súdom nie je možné
oceniť peniazmi. Ústavný súd vo veci navrhovateľa viedol jedno konanie na základe
jedného návrhu podaného navrhovateľom a pri priznaní úhrady trov právneho zastúpenia
vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
11.2 Ústavný súd priznal navrhovateľovi úhradu trov právneho zastúpenia za 2
úkony právnej služby v roku 2016 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu).
Ústavný súd nepriznal úhradu trov právneho zastúpenia za repliku navrhovateľa, keďže
v nej neboli uvedené nové (oproti návrhu) skutočnosti, ktoré by prispeli k ďalšiemu
objasneniu veci.
11.3 Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2015 (§ 1
ods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky 858 eur
(z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 143 eur a jedna stotina
v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 8,58 eur).
11.4 Ústavný súd priznal úhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľovi za 2
úkony právnej služby v roku 2016 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky v sume 286 eur (2 x 143
eur) a 2 x režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky spolu v sume 17,16 eur (2 x 8,58
eur). Podľa zoznamu daňových subjektov registrovaných pre DPH vedeného Finančným
riaditeľstvom Slovenskej republiky je advokátska kancelária zastupujúca navrhovateľa
daňovým subjektom registrovaným pre DPH. Ústavný súd priznal navrhovateľovi úhradu
trov právneho zastúpenia spolu v sume 363,79 eur (303,16 eur + 20 % DPH).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. novembra 2016