Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 879/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. novembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, , Česká republika, vo veci namietaného porušenia jej

základných práv podľa čl. 16 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 21 ods. 1, čl. 22 ods. 1 a 2, čl. 32

a a 3 oznámením Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky, kancelárie ministra vnútra Slovenskej republiky č. KM-OPS1-P-177/2015

z 29. decembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci

namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 16 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 21 ods. 1,

a 2, , a a 3 (ďalej len „“)

oznámením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, kancelárie ministra vnútra Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) č. KM-OPS1-P-177/2015 z 29. decembra 2015

(ďalej len „napadnuté oznámenie“).

2. Zo sťažnosti a z príloh vyplýva, že ministerstvo vnútra napadnutým oznámením

nevyhovelo podaniu sťažovateľky označenému ako „návrh na primerané odškodnenie

z dôvodov porušenia ľudských práv, ujmy na zdraví, majetkovej a nemajetkovej ujmy“, ktoré

bolo podľa obsahu posúdené ako žiadosť o náhradu škody podľa

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov

(ďalej len „ Z. z“).

3. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha priznania finančného zadosťučinenia

z dôvodu ňou namietaného porušenia jej základných práv a slobôd nečinnosťou orgánmi

činnými v trestnom konaní, ktorú podľa jej slov neodstránilo ani ministerstvo vnútra,

riadneho vyšetrenia veci odpojenia sťažovateľky od dodávok elektrickej energie

a deložovania z bytu, odpovede na otázky týkajúce sa konania príslušného (sťažovateľkou

bližšie neoznačeného) súdu, o ktorom sa sťažovateľka domnieva, že nie je v súlade

s . Zo sťažnosti vyplýva, že podľa názoru sťažovateľky boli splnené podmienky na

priznanie náhrady škody, ktorá jej mala byť spôsobená pri výkone verejnej moci orgánmi

činnými v trestnom konaní v súvislosti s:

a) bezdôvodným prerušením dodávky elektriny do domácnosti sťažovateľky

v období od 10. 11. 2011 do 6. 3. 2012, pričom sťažovateľka uvádza, že na základe jej

oznámenia vyšetrovateľ Policajného zboru začal vo veci vyšetrovanie pod ČVS: ORP-

4533/KV-KE-2011, avšak následne 1. decembra 2011 došlo v danej veci povereným

príslušníkom Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice  sídlisko KVP k rozhodnutiu

o odmietnutí veci, keďže nebol daný dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa

. Proti rozhodnutiu o odmietnutí veci podala sťažovateľka

sťažnosť, ktorá bola prokurátorom Okresnej prokuratúry Košice II zamietnutá ako

nedôvodná;

b) nezákonným a protiprávnym vyprataním jej bytu č. 10 nachádzajúceho sa

v , kde mal súdny exekútor JUDr. Andrej Dembický podľa

sťažovateľky riadiť postup privolanej policajnej hliadky.

4. Sťažovateľka navrhla vydať nález, ktorým ústavný súd skonštatuje porušenie ňou

označených ústavných práv napadnutým oznámením ministerstva vnútra, prikáže

ministerstvu vnútra nestranne a nezaujate prešetriť predmetnú vec, prizná jej finančné

zadosťučinenie vo výške 3 000 000 eur a prikáže ministerstvu vnútra zabezpečiť

sťažovateľke vhodný náhradný byt.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

III.

6. Ústavný súd bez potreby bližšieho rozboru napadnutého oznámenia ministerstva

vnútra alebo uvádzania doktrinálnych záverov k označeným ústavným právam sťažovateľky

konštatuje, že napadnuté oznámenie ministerstva vnútra bolo sťažovateľke doručené

5. februára 2016.

6.1 Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

6.2 Ak sťažovateľka zamýšľala brojiť priamo proti napadnutému oznámeniu

ministerstva vnútra sťažnosťou podľa podanou ústavnému súdu, bola

oprávnená tak urobiť najneskôr 5. apríla 2016. Sťažnosť bola podaná osobne ústavnému

súdu až 11. mája 2016. Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť nebola podaná v lehote

predpokladanej na podanie sťažnosti.

6.3 Ústavný súd preto sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 3

pre oneskorenosť.

7. Ako obiter dictum ústavný súd v súvislosti s predmetnou sťažnosťou poukazuje na

ustanovenie prvú vetu o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, podľa ktorého „ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo

uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný

orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa

poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde“.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. novembra 2016