Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 794/2016

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. novembra

2016 predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpenej prof. JUDr. Jánom Kľučkom CSc., advokátska kancelária, Ku potoku 757/4,

Košice, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. novembra

2015 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej prof. JUDr. Jánom Kľučkom, advokátska kancelária,

Ku potoku 757/4, Košice, vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania

vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kde 4. februára 2013

podala okresnému súdu návrh na začatie konania.

Sťažovateľka dôvodí, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi,

a to z dôvodu nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného súdu.

Podľa sťažovateľky nečinnosťou a neefektívnym postupom je konanie okresného

súdu poznačené od začiatku konania až do podania sťažnosti ústavnému súdu a dôvody

zbytočných prieťahov v konaní vidí najmä v neprimeraných časových intervaloch medzi

nariadenými pojednávaniami a v neprimerane dlhom postupe okresného súdu v rámci

dokazovania.

Sťažovateľka považuje uvedený stav za porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľka dodáva, že ochranu svojich práv uplatnila prostredníctvom sťažnosti

na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi okresného súdu, ktorá bola z jeho strany

posúdená ako nedôvodná.

Sťažovateľka na základe uvedenej argumentácie navrhuje, aby ústavný súd nálezom

vyslovil porušenie jej základného práva podľa a jej práva podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ,

prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, priznal jej náhradu trov

právneho zastúpenia a tiež primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu sú pri posudzovaní otázky, či v súdnom

konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru, zohľadňované tri základné kritéria,

ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka

súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa pritom považuje aj

povaha prerokúvanej veci.

Ústavný súd preskúmal obsah spisového materiálu týkajúceho sa sťažovateľkou

namietaného konania, z ktorého zistil tieto relevantné skutočnosti:

Predmetom posudzovaného konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov a uvedené konanie možno zaradiť medzi štandardnú agendu rozhodovacej

činnosti všeobecných súdov. V konkrétnom prípade sťažovateľky treba poukázať na

prítomnosť cudzieho prvku v konaní, keďže je odporca štátnym občanom Francúzskej

republiky, a aj keď sa v aktuálnom čase prebiehajúceho namietaného konania zdržiaval

v Slovenskej republike, uvedená okolnosť sa v dôkaznom procese zisťovania skutkového

stavu prejavila potrebou cezhraničnej spolupráce.

Pokiaľ ide o postup okresného súdu pri prerokovávaní veci sťažovateľky, preskúmal

ústavný súd plynulosť konania, ako aj charakter jednotlivých realizovaných úkonov.

Ústavný súd zistil, že sťažovateľka podala okresnému súdu návrh na vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov 5. februára 2013. Po podaní predmetného

návrhu okresný súd plynule konal, keď vykonával procesné úkony i úkony technického

charakteru smerujúce k realizácii pojednávania.

V rámci prvého termínu pojednávania 24. októbra 2013, ktorého sa z pracovných

dôvodov nezúčastnili sťažovateľka a odporca, právny zástupca odporcu požiadal

o odročenie pojednávania pre účely pokusu o uzavretie mimosúdnej dohody medzi

účastníkmi konania, o výsledku ktorého sa zaviazali účastníci konania okresný súd

informovať ku koncu roka 2013. Pojednávanie bolo z uvedeného dôvodu odročené

na neurčito. Sťažovateľka následne okresnému súdu 4. novembra 2013 oznámila, že

k uzavretiu dohody nedošlo.

Ďalší termín pojednávania vykonal okresný súd 21. januára 2014, pojednávanie bolo

odročené na neurčito pre účely doplnenia dokazovania. V nadväznosti na to nasledoval

plynulý postup okresného súdu, a síce výzvy okresného súdu adresované účastníkom

konania, ktorí reagovali predložením vzájomných vyjadrení.

Po naplánovanom, avšak nezrealizovanom úkone súdu − výsluchu odporcu, ktorý sa

ho nezúčastnil z pracovných dôvodov, právny zástupca 25. júna 2015 opätovne žiadal

o poskytnutie lehoty pre účely pokusu o uzavretie mimosúdnej dohody medzi účastníkmi,

ktorá však uzavretá nebola, o čom informovala sťažovateľka okresný súd 29. júna 2015.

Na základe dôkaznej iniciatívy sťažovateľky pristúpil okresný súd k úkonu

dožiadania o vykonanie dôkazu adresovaného francúzskym justičným orgánom, čomu

predchádzalo pribratie prekladateľa 11. septembra 2015. Po vypracovaní potrebného

prekladu 23. októbra 2015 okresný súd bezodkladne pristúpil k zaslaniu „Žiadosti

o vykonanie dôkazu“. Vybavené dožiadanie bolo okresnému súdu doručené 9. augusta

2016, na čo okresný súd pristúpil 15. augusta 2016 k zabezpečeniu jeho prekladu

do slovenského jazyka pribratým prekladateľom. V čase predloženia spisového materiálu

ústavnému súdu (8. novembra 2016) pre účely posúdenia sťažnosti sťažovateľa nebol ešte

preklad vyhotovený.

Na základe preskúmania spisového materiálu týkajúceho sa namietaného konania

ústavný súd konštatuje, že okresný súd dosiaľ postupoval pri prerokovaní veci sťažovateľky

plynule, v nadväznosti na aktuálnu situáciu okresný súd reagoval zodpovedajúcimi

procesnými úkonmi či úkonmi technického charakteru a po neúspešných pokusoch

účastníkov konania o uzavretie mimosúdnej dohody vždy plynule pokračoval v konaní.

Proces dokazovania bol síce v špecifikovanej etape konania (od októbra 2015 do augusta

2016) spomalený, túto skutočnosť však nemožno pripísať na vrub okresnému súdu, pretože

ďalší jeho postup bol závislý od zabezpečenia vykonania dôkazu cestou právneho styku

s cudzinou, kde nie je okresný súd disponovaný ovplyvniť časový rámec jeho vykonania.

Uvedený aspekt namietaného konania, teda prítomnosť tzv. cudzieho prvku spojeného

s časovou náročnosťou realizácie úkonov cezhraničnej spolupráce, ústavný súd zohľadnil

ako objektívnu okolnosť majúcu negatívny dopad na plynulosť konania, avšak stojacu

mimo zodpovednosť okresného súdu.

Ústavný súd je toho názoru, že chronologický prehľad vykonaných úkonov

namietaného konania, ako aj ich charakter nesignalizujú pasivitu okresného súdu a ani

neefektívnosť jeho postupu, čo vylučuje záver o zbytočných prieťahoch v jeho postupe.

Ústavný súd preto dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je potrebné odmietnuť

ako zjavne neopodstatnenú ( ).

Z týchto dôvodov ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a ďalšími návrhmi sťažovateľky sa už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. novembra 2016