Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 1/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. januára 2017

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav

Fridrich, PhD., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a podľa Charty základných práv Európskej únie a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. Er 516/2003, eventuálne

postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako

neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. januára 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa (ďalej len „“)

a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. Er 516/2003 (ďalej aj „napadnuté konanie okresného súdu“), eventuálne

postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie krajského súdu“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmluvy o úvere sťažovateľka

poskytla dlžníkovi úver, pričom poskytnuté peňažné prostriedky bol dlžník povinný vrátiť

podľa podmienok dohodnutých v úverovej zmluve. Na zabezpečenie úveru dlžník priamo

v úverovej zmluve splnomocnil sťažovateľkou menovite uvedenú tretiu osobu, ktorá

v prípade, ak dlžník svoje povinnosti z úverovej zmluvy nesplní, mala oprávnenie podpísať

v mene dlžníka notársku zápisnicu o uznaní dlhu dlžníkom, ktorá mala mať povahu

exekučného titulu.

Z dôvodu, že dlžník svoj záväzok vyplývajúci mu z úverovej zmluvy dobrovoľne

neplnil, tento sa proti sťažovateľke stal splatným a v nadväznosti na uvedené sťažovateľka

na podklade exekučného titulu (notárskej zápisnice) iniciovala začatie exekučného konania.

Po tom, ako okresný súd v začatom exekučnom konaní poveril sťažovateľkou

zvoleného súdneho exekútora vykonaním exekúcie, okresný súd svojím rozhodnutím

v napadnutom konaní exekúciu vyhlásil za neprípustnú.

Na základe odvolania sťažovateľky bolo rozhodnutie okresného súdu

o neprípustnosti exekúcie potvrdené rozhodnutím krajského súdu v napadnutom konaní ako

vecne správne.

Sťažovateľka v sťažnosti podanej ústavnému súdu v obšírnej argumentácii namieta,

že postupom okresného súdu, eventuálne krajského súdu boli porušené ňou označené

základné práva podľa a charty a právo podľa dohovoru, pričom k ich porušeniu malo

dôjsť predovšetkým tým, že všeobecné súdy nerozhodli o jej návrhu „na prerušenie

konania postupom podľa ust. a Zmluvy o fungovaní EÚ“

a neuviedli „dôvody, pre ktoré sa návrhom na prerušenie konania...“ nezaoberali.

Sťažovateľka ďalej namieta, že okresný súd, ako aj krajský súd vec nesprávne právne

posúdili z hľadiska vnútroštátnej právnej úpravy v interakcii s výkladovými pravidlami

uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernica Rady“), pretože sa podľa nej žiadnym

spôsobom nevysporiadali s tým, prečo udelenie splnomocnenia dlžníkom tretej osobe

v úverovej zmluve na spísanie notárskej zápisnice o uznaní dlhu považovali za neprijateľnú

podmienku, a v tomto smere podľa nej súdy nerešpektovali ani jej návrh na prerušenie

konania na účely predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie

(ďalej len „Súdny dvor“) na podanie výkladu pojmu „nekalá zmluvná podmienka“

v kontexte danej veci.

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti navrhuje, aby ústavný

súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a podľa charty a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu,

eventuálne krajského súdu v príslušnom napadnutom konaní, zruší uznesenie krajského

súdu sp. zn. z 25. júna 2014 a vec mu vráti na ďalšie konanie a zároveň

jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Súčasťou sťažnosti je aj návrh na odklad vykonateľnosti uznesenia krajského súdu

sp. zn. z 25. júna 2014 podaný podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení ňou označených práv

zaručených , chartou a dohovorom postupom okresného súdu, eventuálne krajského

súdu v príslušnom napadnutom konaní.

Ústavný súd v súvislosti s prípravou na predbežné prerokovanie sťažnosti zistil,

že uznesením sp. zn. zo 7. júla 2016 rozhodol okrem iných aj o sťažnosti

sťažovateľky vedenej pod sp. zn. , ktorou žiadala o vydanie rozhodnutia,

ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 , práva podľa dohovoru, práva podľa Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“), práva podľa charty, ako aj porušenie a dohovoru

postupom okresného súdu a jeho uznesením sp. zn. Er 516/2003 z 28. marca 2012

a postupom krajského súdu a jeho uznesením sp. zn. z 25. júna 2014,

zrušil uvedené uznesenie okresného súdu i uznesenie krajského súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie okresného súdu o vyhlásení exekúcie vedenej v prospech sťažovateľky

za neprípustnú, a priznal jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Porovnaním sťažnosti vedenej pod sp. zn. so sťažnosťou vedenou

pod sp. zn. ústavný súd zistil, že sťažovateľka nimi namieta postup

okresného súdu a krajského súdu v totožnom súdnom (exekučnom) konaní a žiada v nich

vysloviť porušenie tých istých základných práv (podľa ,

dohovoru a čl. 47 charty), zrušiť uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 25. júna 2014 a priznať jej finančné zadosťučinenie a úhradu trov konania. Na tomto

závere nič nemení ani skutočnosť, že sťažnosť vedená pod sp. zn. obsahuje

rozsiahlejšiu argumentáciu, ako aj formuláciu petitu než sťažnosť vedená pod sp. zn.

, keďže obsahuje návrh na vyslovenie porušenia základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a , práv podľa dohovoru a podľa dodatkového

protokolu, práva podľa charty a tiež porušenia a dohovoru

postupom a uznesením okresného súdu sp. zn. Er 516/2003 z 28. marca 2012 a postupom

a uznesením krajského súdu sp. zn. z 25. júna 2014, ako aj návrh

na zrušenie totožného rozhodnutia krajského súdu, priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia a úhrady trov konania, čoho sa sťažovateľka domáhala aj v sťažnosti

vedenej pod sp. zn. .

Z uvedeného teda nespochybniteľne vyplýva, že sťažnosť sťažovateľky vedená

pod sp. zn. sa týka veci, o ktorej už ústavný súd rozhodol uznesením

sp. zn. zo 7. júla 2016. Uvedené zistenie odôvodňuje odmietnutie tejto

sťažnosti ako neprípustnej podľa , keďže došlo

k naplneniu dôvodu neprípustnosti zakotveného v .

Vzhľadom na zistenie neprípustnosti sťažnosti a jej celkové odmietnutie podľa § 25

ods. 2 sa ústavný súd argumentáciou obsiahnutou v sťažnosti

bližšie nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. januára 2017