Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 2/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. januára 2017

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingova 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav

Fridrich, PhD., ktorými namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a jeho uzneseniami sp. zn. z 12.

decembra 2014 (), sp. zn. z 8. januára 2015 (Rvp

3312/2015), sp. zn. z 8. januára 2015 () a sp. zn. 5 Cdo

248/2014 z 8. januára 2015 (), a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými

značkami: , , a s p á j a

na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako

neprípustné.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 12. marca 2015

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) a jeho uzneseniami označenými v záhlaví tohto

rozhodnutia (ďalej len „napadnuté konania“ a „napadnuté uznesenia“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobkyne

v konaniach vedených Okresným súdom Trenčín a Okresným súdom Veľký Krtíš (ďalej len

„okresné súdy“), predmetom ktorých je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy

spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom okresných

súdov, ktoré sú teda súčasne súdmi, ktoré sťažovateľke uvedenú škodu a nemajetkovú ujmu

spôsobili. Na základe uvedeného sťažovateľka očakávala, že dôjde k vylúčeniu okresných

súdov a spory budú prikázané inému vecne príslušnému okresnému súdu v obvode

príslušného krajského súdu.

Na základe skutočností uvedených sťažovateľkou v žalobných návrhoch okresné

súdy svojimi rozhodnutiami zaviazali sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku

za vznesené námietky zaujatosti. Na základe odvolaní podaných sťažovateľkou, podstatou

ktorých bolo jej tvrdenie o nepodaní námietky zaujatosti, príslušný krajský súd svojimi

rozhodnutiami potvrdil rozhodnutia okresných súdov ako vecne správne.

Predmetné uznesenia príslušného krajského súdu napadla sťažovateľka dovolaniami,

o ktorých rozhodol najvyšší súd napadnutými uzneseniami tak, že ich odmietol ako

procesne neprípustné. V dovolaniach sťažovateľka namietala, že ako žalobkyňa nepodala

návrh na začatie konania (za nepodanie návrhu považovala nepodanie námietky zaujatosti),

hoci podľa zákona bol potrebný, a preto existuje dovolací dôvod podľa § 237 písm. e)

(ďalej aj „OSP“), súčasne sa jej odňala možnosť konať

pred súdom, čo predstavuje dovolací dôvod podľa , a v jej veciach

rozhodoval vylúčený sudca, čo je dovolacím dôvodom podľa ,

v spojení s .

Sťažovateľka v predostretej argumentácii uviedla, že napadnutými uzneseniami

najvyšší súd porušil ňou označené práva, keď:

1. „interpretoval a aplikoval na zistený skutkový stav

bez existencie relevantných dôvodov nesprávne, v rozpore s právnou doktrínou a ustálenou

justičnou praxou...“;

2. „spojil naplnenie výlučne s ust. a na takto

zvolenom princípe potom odmietol dovolanie sťažovateľa ako procesne neprípustné...“;

3. neprihliadol na skutočnosť, že sťažovateľke sa odňala možnosť konať pred súdom

vzhľadom na „prekvapivé rozhodnutie odvolacieho súdu“, čo je v ustálenej rozhodovacej

praxi najvyššieho súdu považované za zásah do právnej istoty;

4. jeho rozhodnutia trpia nedostatkom riadneho odôvodnenia, keď o merite veci bolo

rozhodnuté odlišne od ustáleného právneho názoru vychádzajúceho z jeho vlastnej

rozhodovacej praxe, čím sa sťažovateľke tiež odňala možnosť konať pred súdom;

5. nevysporiadal sa so skutkovými dôvodmi vylúčenia všetkých sudcov príslušného

okresného súdu v zmysle v súvislosti s tvrdením sťažovateľky, že v jej

veciach rozhodoval vylúčený sudca.

Sťažovateľka vo vzťahu k odôvodneniu napadnutých rozhodnutí a konštatovaniu

najvyššieho súdu, že nemohlo dôjsť k porušeniu práva na zákonného sudcu v jej veciach,

ďalej uviedla, že „trvá na tom, že objektívna námietka porušenia nestrannosti je dôvodná.

Dôvodnosť námietky porušenia nestrannosti je závažne podporená tiež tým, že:

a) pomer sudcu k veci, ktorý má za následok jeho zaujatosť, v danej veci vyplýva aj

z právneho záujmu sudcu na prejednávanej veci, pretože môže byť rozhodnutím súdu

priamo dotknutý vo svojich právach (ust. );

b) vylúčený je sudca aj preto, že získal o veci poznatky iným spôsobom, než

z dokazovania na konaní (priamo výkonom funkcie sudcu na súde, ktorý škodu spôsobil);

c) do úvahy prichádza aj vzťah ekonomickej závislosti (zníženie rozpočtovaných

prostriedkov súdu splnením povinnosti úhrady škody sťažovateľovi).“.

V tejto súvislosti sťažovateľka ďalej argumentovala, že príslušný krajský súd

nedostatočne vyhodnotil dôvody vylúčenia sudcov príslušného okresného súdu, pokiaľ ide

o ich pomer k účastníkom konania z hľadiska objektívnej stránky zaujatosti, keďže

podľa sťažovateľky «„ekonomická závislosť“ okresného súdu (ako právnickej osoby,

ktorého personálnu zložku tvoria aj sudcovia vykonávajúci súdnictvo) spočívajúca

v náhrade škody a nemajetkovej ujmy» zakladá pomer týchto sudcov k sťažovateľke ako

účastníkovi konania, čo je dôvodom ich vylúčenia z prerokovania a rozhodovania daných

vecí. Najvyšší súd tento postup príslušného krajského súdu podľa sťažovateľky neskúmal

a v napadnutých uzneseniach ani žiadnym spôsobom nevysvetlil.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví porušenie jej základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a napadnutými uzneseniami najvyššieho súdu, zruší

napadnuté uznesenia a veci mu vráti na ďalšie konanie a prizná jej primerané finančné

zadosťučinenie, ako aj náhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1

a práva zaručeného dohovoru postupom najvyššieho súdu v napadnutých

konaniach a jeho napadnutými uzneseniami.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak

a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane

ustanovenia alebo .

Podľa (ďalej len

„CSP“) v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré

sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak boli také

konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca,

u ktorého sa začalo konanie skôr.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod spisovými

značkami , , a a sp. zn. ,

z ktorých vyplýva ich právna a skutková súvislosť, a prihliadajúc na totožnosť v osobe

sťažovateľky a najvyššieho súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný

súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto

uznesenia.

2. K namietanému porušeniu označených práv postupom a uzneseniami

najvyššieho súdu

Ústavný súd v súvislosti s prípravou na predbežné prerokovanie sťažností zistil,

že uznesením sp. zn. z 28. júna 2016 rozhodol o skutkovo a právne

zhodných sťažnostiach sťažovateľky, pričom ich spojil na spoločné konanie a odmietol ako

zjavne neopodstatnené. Medzi uvedenými sťažnosťami boli aj sťažnosti vedené pod sp. zn.

a sp. zn. , ktorými sťažovateľka žiadala o vydanie

rozhodnutia, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jej základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a dohovoru postupom najvyššieho súdu a jeho uzneseniami sp. zn.

z 12. decembra 2014 () a sp. zn.

z 8. januára 2015 (), zrušil uvedené uznesenia najvyššieho súdu, veci mu

vrátil na ďalšie konanie a sťažovateľke priznal primerané finančné zadosťučinenie, ako aj

náhradu trov konania.

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Porovnaním sťažnosti vedenej pod sp. zn. so sťažnosťou vedenou

pod sp. zn. , ako aj porovnaním sťažností vedených pod spisovými značkami

, a sp. zn. so sťažnosťou vedenou pod sp. zn.

ústavný súd zistil, že nimi sťažovateľka namieta postupy najvyššieho súdu

v totožných konaniach (sp. zn. a sp. zn. ) a totožné

uznesenia najvyššieho súdu (sp. zn. z 12. decembra 2014 a sp. zn.

z 8. januára 2015) a žiada v nich vysloviť porušenie tých istých základných

práv, zrušiť uvedené uznesenia najvyššieho súdu, priznať finančné zadosťučinenie a priznať

náhradu trov konania.

Z uvedeného teda nespochybniteľne vyplýva, že sťažnosti sťažovateľky vedené

pod sp. zn. , , a sp. zn. sa

týkajú vecí, o ktorých už ústavný súd rozhodol uznesením sp. zn.

z 28. júna 2016. Uvedené zistenie odôvodňuje odmietnutie týchto sťažností ako

neprípustných podľa , keďže došlo k naplneniu dôvodu

neprípustnosti zakotveného v .

Ústavný súd sa vzhľadom na zistenie neprípustnosti sťažností a ich celkové

odmietnutie podľa argumentáciu obsiahnutou

v sťažnostiach bližšie nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. januára 2017