Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 8/2017
PDF · 115.25 KB
No categories available
II. ÚS 8/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. januára 2017 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,
, t. č. Ústav na výkon väzby , vo veci namietaného porušenia základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením
Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2 T 33/2016 zo 14. októbra 2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. decembra
2016 doručená sťažnosť , Orešany 80, t. č. Ústav na výkon väzby Nitra
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením
Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 T 33/2016 zo 14. októbra
2016. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 6. decembra 2016.
Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že sťažovateľ bol
14. októbra 2016 predvedený na okresný súd. Uznesením okresného súdu sp. zn.
2 T 33/2016 zo 14. októbra 2016 bol z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného
poriadku vzatý do väzby s účinnosťou od 14. októbra 2016 a 16.10 h.
Na sťažovateľa bola podaná 17. marca 2016 obžaloba pre pokračovací zločin krádeže
podľa § 212 ods. 1 a 3 písm. a) ods. 4 písm. b) v spojení s ustanovením § 138 písm. e)
Trestného zákona. Príkaz na jeho zatknutie bol vydaný z dôvodu, že od podania obžaloby
bolo určených niekoľko hlavných pojednávaní, na ktoré sa sťažovateľ nedostavil.
Zo zápisnice o výsluchu sťažovateľa na okresnom súde sp. zn. 2 T 33/2016
zo 14. októbra 2016 vyplýva, že po vyhlásení uznesenia o vzatí do väzby sťažovateľ
vyhlásil, že sa vzdáva práva podať proti uzneseniu okresného súdu sťažnosť.
Sťažovateľ namieta, že jeho výsluchu pred vzatím do väzby sa nezúčastnil
prokurátor, pričom podľa názoru sťažovateľa nebol o úkone ani upovedomený. Sťažovateľ
je preto toho názoru, že boli porušené jeho práva. Uvedenú skutočnosť považuje za
procesnú chybu, na základe ktorej by mal byť bezodkladne prepustený z väzby.
Ďalej považuje za porušenie svojich práv aj to, že v prípade hlavného pojednávania
nariadeného na 6. október 2016 uplynula odberná lehota na prevzatie predvolania
14. októbra 2016. Z tohto dôvodu sa o termíne hlavného pojednávania nedozvedel včas
a nemohol sa ho preto zúčastniť.
Podľa sťažovateľa ďalšia procesná chyba spočíva v tom, že ešte 20. júla 2016 podal
okresnému súdu námietku zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, no do podania
sťažnosti nebolo o tejto námietke rozhodnuté. Napriek tomu okresný súd robil vo veci
procesné úkony, ktoré treba považovať za protizákonné.
Z námietky zaujatosti z 20. júla 2016 doručenej okresnému súdu toho istého dňa
vyplýva, že sťažovateľ sa obáva, že okresný súd bude v jeho veci rozhodovať
nespravodlivo, lebo v minulosti mal na okresnom súde výmenu názorov s jedným zo sudcov
a následne na to bol nespravodlivo odsúdený. Má preto obavu o spravodlivý priebeh
pojednávania a neverí v objektívne rozhodovanie všetkých sudcov okresného súdu.
Napokon sa sťažovateľ domáha toho, aby mu ústavný súd ustanovil právneho
zástupcu – advokáta v tomto konaní.
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„1. Okresný súd v Topoľčanoch rozhodnutím sp. zn. 2T/33/2016 zo dňa 14.10.2016
porušil sťažovateľovi (...) základné právo na súdnu ochranu zaručené
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutie Okresného súdu Topoľčany
sp. zn. 2T//33/2016 zo dňa 14.10.2016, ktorým rozhodol o vzatí sťažovateľa do väzby a celú
vec vracia súdom na ďalšie konanie a rozhodnutie.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi (...)
náhradu trov konania (právneho zastúpenia), ktoré je Okresný súd povinný vyplatiť na účet
jeho právneho zástupcu, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Sťažnosť treba považovať za neprípustnú.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Ako je zrejmé zo zápisnice o výsluchu sťažovateľa zo 14. októbra 2016, sťažovateľ
sa hneď po vyhlásení uznesenia, ktorým bol vzatý do väzby, výslovne vzdal práva podať
proti uzneseniu okresného súdu sťažnosť. Tým došlo k tomu, že nevyužil možnosť brániť sa
vzatiu do väzby použitím riadneho opravného prostriedku (sťažnosti) proti uzneseniu
okresného súdu, hoci šlo o účinný prostriedok ochrany jeho práv. Zakladá to neprípustnosť
sťažnosti v tomto konaní pred ústavným súdom.
Treba napokon uviesť, že sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukazoval), že
sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa,
a preto ani neprichádzal do úvahy prípadný možný postup ústavného súdu podľa § 53 ods. 2
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. januára 2017