Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 35/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-50

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. januára 2017 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,

Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Lajosa

Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika o návrhu

Okresného súdu Košice I, zastúpeného sudkyňou ,

na začatie konania podľa a Slovenskej

republiky a podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov o súlade

o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov s

Slovenskej republiky takto

rozhodol:

Návrh Okresného súdu Košice I z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 29. apríla 2013

doručený návrh Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“ alebo „navrhovateľ“),

zastúpeného sudkyňou , na začatie konania podľa

a (ďalej len „“)

a podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) o súlade

ods. 5 o elektronických komunikáciách v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) s .

Okresný súd vo svojom návrhu uvádza:

„V prejednávanej veci okresného súdu (sp. zn. , pozn.) žalobkyňa...

sa žalobou podanou na Okresnom súde Košice I proti žalovanému: ,

so sídlom , domáha zaplatenia primeranej náhrady

za nútené obmedzenie vlastníckeho práva z dôvodu, že žalovaný ako podnik v zmysle zákona

o elektronických komunikáciách zriadil, resp. postavil vedenie verejnej siete na

jej nehnuteľnosti − t. j. bola na jej pozemku žalovaným zrealizovaná telekomunikačná

líniová stavba.

Podľa udania žalobkyne o uskutočnení tejto stavby nebola žalovaným vopred

upovedomená a o tejto stavbe sa dozvedela náhodou približne tri až štyri mesiace

po jej zrealizovaní.

Žalovaný v konaní, ktoré sa vedie pred Okresným súdom Košice I namieta

opodstatnenosť podania žaloby o zaplatenie jednorazovej náhrady za obmedzenie

vlastníckeho práva dotknutého pozemku, a to okrem iného z dôvodu,

že žalobkyňa neuplatnila svoj nárok na jednorazovú náhradu u žalovaného včas, teda

v prekluzívnej 1-ročnej lehote, ktorá začína plynúť dňom vzniku núteného obmedzenia

vlastníckeho práva.

Žalovaný ďalej v prebiehajúcom súdnom konaní argumentuje tým, že doposiaľ

sa dotknutý pozemok nevyužíval na žiadne účely, a teda ani postavením vedenia verejnej

siete na jej nehnuteľnosti nedošlo k obmedzeniu žalobkyne v obvyklom užívaní

nehnuteľnosti, čo je ďalšou podmienkou stanovenou zákonom na vznik práva na primeranú

jednorazovú náhradu.“

Okresný súd svoj návrh odôvodnil takto:

„ zakotvuje právo vlastniť majetok ako jedno

zo základných ľudských práv a slobôd, ktorého medze možno upraviť len za podmienok

ustanovených touto a len zákonom. Pre narušenie vlastníckeho práva jeho

obmedzením stanovuje taxatívne podmienky, medzi ktoré patrí aj právo na primeranú

náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva.

Z toho vyplýva, že zákon môže upraviť spôsob obmedzenia vlastníckeho práva

jednotlivca, avšak musí pri tom rešpektovať podmienky stanovené , a teda

aj podmienku poskytnutia primeranej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva.

Ustanovenie o elektronických komunikáciách

limituje možnosť vlastníka uplatniť si jednorazovú primeranú náhradu za nútené

obmedzenie užívania nehnuteľnosti lehotou jedného roka od vykonania tohto zásahu.

Uplynutím tejto lehoty toto právo vlastníka nehnuteľnosti zaniká, a teda ide o lehotu

prekluzívnu. Zánik práva vlastníka na uplatnenie práva na jednorazovú náhradu pritom

podľa uvedeného zákona zaniká bez ohľadu na to, či sa vlastník nehnuteľnosti o vykonanom

zásahu dozvedel.

Podľa ustanovenia o elektronických

komunikáciách, podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť, je povinný pri výkone práv podľa

odseku 1 počínať si tak, aby nespôsobil škodu na nehnuteľnostiach alebo porastoch,

a ak sa jej nedá vyhnúť, aby ju obmedzil na najmenšiu možnú mieru. O začatí výkonu práva

je povinný upovedomiť vlastníka alebo užívateľa dotknutej nehnuteľnosti najmenej 15 dní

vopred. Z dôvodu havárie, výkonu práv podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb alebo

poruchy na vedení môže podnik vstúpiť na cudziu nehnuteľnosť aj bez predchádzajúceho

upovedomenia; v takom prípade upovedomí vlastníka alebo užívateľa bezodkladne.

Toto ustanovenie, ani nasledujúce ustanovenia nestanovujú podniku za nesplnenie

tejto povinnosti žiadnu sankciu, čo je však vážnejšie, nesplnenie tejto povinnosti nemá

žiaden vplyv na začatie a pokračovanie plynutia prekluzívnej lehoty, uplynutím ktorej právo

vlastníka na primeranú náhradu za zásah do jeho vlastníckeho práva zaniká.

V praxi môžu teda, za tejto právnej úpravy, nastať situácie, kedy podnik bez

upovedomenia vlastníka obmedzí jeho vlastnícke právo k nehnuteľnosti a práve v dôsledku

porušenia jednej povinnosti dôjde k zániku ďalšej povinnosti zasahujúceho, a to povinností

poskytnúť vlastníkovi primeranú náhradu za zásah do jeho vlastníckeho práva.

Podnik teda môže kedykoľvek zriadiť na cudzom pozemku líniovú stavbu verejnej

siete, pričom vlastník dotknutého pozemku sa o zriadení tejto stavby ani nemusí dozvedieť.

Právo vlastníka pozemku na vyplatenie jednorazovej primeranej náhrady za nútené

obmedzenie vlastníckeho práva tým môže zaniknúť ešte pred tým, než si toto právo vôbec

mohol uplatniť u príslušného podniku.

Podľa nášho názoru limitovaním tohto obdobia prekluzívnou lehotou bez nutnosti

upovedomenia vlastníka o zásahu do jeho vlastníckeho práva zákonodarca prekročil

hranice možnosti úpravy obmedzenia vlastníckeho práva, ktoré mu stanovila a toto

ustanovenie porušuje jednu z podmienok zásahov do vlastníckeho práva stanovených

.

Rovnako ako zásah nad mieru povolenú sa javí formulácia namietaného

ustanovenia zákona, ktorá stanovuje, že právo na primeranú náhradu vzniká len v prípade,

ak je vlastník nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práva podniku obmedzený v obvyklom

užívaní pozemku.

Vlastníctvo ako právny inštitút v sebe zahŕňa jednotlivé čiastkové práva, a to právo

danú vec držať, užívať, požívať a brať z nej plody. Jeho obmedzenie limituje tým,

že vlastníctvo nemožno zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými

záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské

zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

Nútené obmedzenie vlastníckeho práva neformuluje ako obmedzenie

v obvyklom užívaní nehnuteľnosti. Je na vlastníkovi danej veci, akým spôsobom vec užíva,

ak tým neporušuje limity stanovené a konkretizované zákonmi Slovenskej republiky.

V praxi môžu nastať prípady, kedy vlastník svoju nehnuteľnosť vôbec nevyužíva a ide

o nezastavanú plochu. Avšak zákon o elektronických komunikáciách poskytuje líniovej

stavbe verejnej siete (pod zemou uloženému telekomunikačnému káblu) ochranné pásmo,

v ktorom je zakázané v zmysle ustanovenia § 68 ods. 6 zákona o elektronických

komunikáciách:

a. umiestňovať stavby, zariadenia a porasty, vykonávať zemné práce, ktoré by mohli

ohroziť vedenie alebo bezpečnú prevádzku siete, a

b. vykonávať prevádzkové činnosti spojené s používaním strojov a zariadení, ktoré

rušia prevádzku sietí, pridružených prostriedkov a služieb.

Teda v rámci ochranného pásma už vlastník pozemku nebude nikdy oprávnený

postaviť stavbu, čo ho zásadne obmedzuje vo výkone jeho vlastníckeho práva a zároveň mu

nebude poskytnutá primeraná náhrada za takéto obmedzenie vlastníctva, keďže v čase

uloženia vedenia pod zemou bol daný pozemok nezastavaný, a teda vlastník nebol konaním

podniku obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti.

Zakotvením ustanovenia, ktoré vymedzuje právo na primeranú náhradu len

v prípade, ak vlastníckeho právo bolo obmedzené spôsobom, ktoré bráni obvyklému

užívaniu nehnuteľnosti je podľa nášho názoru prekročenie možností, ktoré

zákonodarcom dáva a zásahom do práv vlastníka danej veci. Zákonodarca tým zúžil právo

vlastníka na primeranú náhradu, ktoré mu zakotvuje . poskytnutý rámec

predstavuje akékoľvek obmedzenie vlastníckeho práva, a nie len obmedzenie v obvyklom

užívaní nehnuteľností. Týmto ustanovením zákona o elektronických komunikáciách

zákonodarca prekračuje právomocí zverené mu , ktorá mu umožňuje ňou

ustanovené podmienky len konkretizovať, nie rozširovať.

Zákonodarca pri prijatí napadnutých ustanovení zákona o elektronických

komunikáciách preto, v súlade s vyššie uvedeným, prekročil daný rámec ochrany

vlastníckeho práva, čím sa toto ustanovenie, podľa nášho názoru, dostalo do rozporu

s .“

Okresný súd označené konanie prerušil „do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej

republiky o návrhu na preskúmanie súladu ust. § 69 ods. 5, prvá a druhá veta, zákona

č. o elektronických komunikáciách účinnom do 31. 10. 2011 a ust.

ods. 5, prvá a druhá veta, zákona o elektronických komunikáciách s

ods. 1 a “.

V nadväznosti na uvedené okresný súd navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Ustanovenie o elektronických komunikáciách

v platnom znení nie je v súlade s .“

Ústavný súd podľa návrh predbežne prerokoval

a uznesením č. k. -7 z 10. júna 2015 ho podľa § 25 ods. 3 zákona

o ústavnom súde prijal na ďalšie konanie.

V rámci ďalšieho konania ústavný súd prioritne posudzoval ústavnú konformitu § 66

ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách, t. j. postupoval v znení navrhovaného

petitu. Už pri prijímaní návrhu na ďalšie konanie nevylúčil, že ak v rámci ústavného

prieskumu zistí nesúlad tohto ustanovenia s označeným článkom , využije

a zahrnie do ústavného prieskumu aj ústavnú konformitu

ods. 5 o elektronických komunikáciách v znení neskorších

predpisov, ktorého použitie reálne prichádza do úvahy v predmetnom konaní vedenom pred

okresným súdom.

Po prijatí návrhu na ďalšie konanie ústavný súd vyzval odporcu [Národnú radu

Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“)] a vedľajšieho účastníka konania [vládu

Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“)], aby sa vyjadrili k návrhu, ako aj k tomu, či trvajú

na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Národná rada prípisom svojho predsedu č. PREDS-550/2015 zo 16. septembra 2015

oznámila, že netrvá na ústnom pojednávaní, a v prílohe doručila ústavnému súdu toto

vyjadrenie:

«Navrhovateľ vo svojom návrhu uvádza, že žalobkyňa sa žalobou podanou

Okresnému súdu Košice I proti žalovanému ( ) domáha zaplatenia

primeranej náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva z dôvodu, že žalovaný

ako podnik podľa zákona o elektronických komunikáciách zriadil vedenie verejnej siete

na jej nehnuteľnosti, t. j. bola na jej pozemku zriadená telekomunikačná líniová stavba.

Žalobkyňa udáva, že nebola žalovaným o tejto stavbe vopred upovedomená. Žalovaný

namieta opodstatnenosť podania žaloby z dôvodu, že nárok na jednorazovú náhradu nebol

podaný včas v zákonnej jednoročnej lehote od vzniku núteného obmedzenia vlastníckeho

práva a že sa dotknutý pozemok doposiaľ nevyužíval na žiadne účely a nemohlo teda dôjsť

k obmedzeniu žalobkyne v jeho obvyklom užívaní. Okresný súd Košice I konanie

do rozhodnutia ústavného súdu o návrhu na preskúmanie súladu navrhovaných ustanovení

s prerušil.

Konanie pred Okresným súdom Košice I začalo na základe žaloby podanej

16. júna 2009, teda za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy, ktorá platila

do 31. októbra 2011. Pôvodne sa teda napáda ustanovenie starého (zrušeného) zákona

o elektronických komunikáciách, a to prvá a druhá veta

o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „

Z. z.“). Ustanovenie je však identické s

zákona o elektronických komunikáciách. Prechodné ustanovenia novej právnej úpravy

ustanovujú použitie doterajších právnych predpisov na konania, ktoré boli začaté

do účinnosti novej právnej úpravy. Vzhľadom na identické znenia uvedených ustanovení

starej a novej právnej úpravy, bude ústavný súd prioritne posudzovať ústavnú konformitu

§ 66 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách. Ak však v tomto konaní konštatuje

nesúlad zákona o elektronických komunikáciách s

Slovenskej republiky, využije a zahrnie do ústavného

prieskumu aj ústavnú konformitu prvá a druhá veta

II.

V odôvodnení navrhovateľa sa uvádza, že dochádza k zásahu do práv nad mieru

ustanovenú .

Porušenie ustanovenia § 66 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách zákon

nespája so žiadnou sankciou, pričom nesplnenie povinnosti podniku upovedomiť vlastníka

o zriadení stavby nemá žiaden vplyv na začatie a pokračovanie plynutia prekluzívnej lehoty,

uplynutím ktorej právo vlastníka na primeranú náhradu zaniká.

Formulácia namietaného ustanovenia upravuje, že právo na primeranú náhradu

vzniká len v prípade, ak je vlastník nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práva podniku

obmedzený v obvyklom užívaní pozemku.

Zakotvením ustanovenia, ktoré vymedzuje právo na primeranú náhradu len

v prípade, ak vlastnícke právo bolo obmedzené spôsobom, ktoré bráni obvyklému užívaniu

nehnuteľnosti je prekročenie možnosti, ktoré zákonodarcom dáva a zásahom do práv

vlastníka danej veci. Zákonodarca tým zúžil právo vlastníka na primeranú náhradu, ktoré

mu zakotvuje . poskytnutý rámec predstavuje akékoľvek obmedzenie

vlastníckeho práva a nie len obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľnosti. Týmto

ustanovením zákona o elektronických komunikáciách zákonodarca prekračuje právomoci

zverené mu , ktorá mu umožňuje ústavné podmienky len konkretizovať, nie

rozširovať.

III.

v ustanovuje štyri podmienky, za splnenia

ktorých je možné vyvlastniť alebo nútene obmedziť vlastnícke právo. Nie len vyvlastnenie,

ale aj nútené obmedzenie vlastníckych práv, je dovolené iba ak sa uskutoční v súlade

so štyrmi kumulatívne určenými podmienkami a teda zásah do vlastníckych práv je možný

iba: v nevyhnutnej miere, ak je vo verejnom záujme, uskutoční sa na základe zákona,

a za primeranú náhradu.

Ak sa jedna z týchto podmienok nesplní, zásah do vlastníctva nemožno označiť

za také vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckych práv, ktoré je v súlade s

Slovenskej republiky.

Uvedené ústavné ustanovenie predpokladá existenciu zákona, na základe ktorého

možno uskutočniť vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva. Úlohou

zákona v tomto smere je umožniť, aby oprávnený orgán zasiahol do výkonu vlastníckeho

práva vlastníkov za podmienok určených zákonom.

Ústavné predpoklady vyvlastnenia alebo núteného obmedzenia vlastníckeho práva

nespočívajú len v povinnosti zákonom upraviť nevyhnutnú mieru a verejný záujem tohto

zásahu, ale aj povinnosť poskytnúť zaň primeranú náhradu.

Ustanovenie § 66 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách umožňuje

podniku v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať

verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti. Zároveň § 66 ods. 2 zákona

o elektronických komunikáciách ustanovuje, že povinnosti zodpovedajúce týmto

oprávneniam sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Avšak

podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť, je povinný pri výkone týchto práv počínať si tak,

aby nespôsobil škodu na nehnuteľnostiach alebo porastoch, a ak sa jej nedá vyhnúť,

aby ju obmedzil na najmenšiu možnú mieru. O začatí výkonu práva je podnik povinný

upovedomiť vlastníka alebo užívateľa dotknutej nehnuteľnosti najmenej 15 dní vopred.

Z dôvodu havárie, výkonu práv podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb alebo

poruchy na vedení môže podnik vstúpiť na cudziu nehnuteľnosť aj bez predchádzajúceho

upovedomenia; v takom prípade upovedomí vlastníka alebo užívateľa bezodkladne. Zákon

ďalej v tejto súvislosti ustanovuje, že ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti v dôsledku

výkonu práv podniku podľa § 66 ods. 1 obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti,

má právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania

nehnuteľnosti. Nárok na jednorazovú náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v

príslušnom podniku do jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania

nehnuteľnosti, inak toto právo zaniká. Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške

primeranej náhrady nedohodnú, je každý z nich oprávnený podať súdu návrh na

rozhodnutie do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku.

Úmysel zákonodarcu bol pri konštruovaní predmetného ustanovenia naznačený

v dôvodovej správe, podľa ktorého bolo účelom prijať ustanovenia v súlade s príslušnými

ustanoveniami a a vytvoriť tak súladnú

právnu úpravu týkajúcu sa oprávnení a povinností k cudzím nehnuteľnostiam. Podľa

dôvodovej správy k príslušným napádaným ustanoveniam (§ 66 zákona o elektronických

komunikáciách) sa okrem iného uvádza:

„Vzhľadom na skutočnosť, že zriaďovanie, prevádzkovanie a poskytovanie verejných

elektronických komunikácií je verejným záujmom, majú podniky poskytujúce verejnú sieť

pri vykonávaní týchto činností a striktnom dodržaní príslušných ustanovení

Slovenskej republiky (Čl. 20 ods. 4 − obmedzenie vlastníckeho práva) a Občianskeho

zákonníka (§ 151n až 151p − vecné bremeno) oprávnenia a povinnosti k cudzím

nehnuteľnostiam.

Navrhované ustanovenie ukladá podnikom, ktoré majú oprávnenie k cudzím

nehnuteľnostiam a majiteľom vnútorných rozvodov vedení stavieb a priestorov, v ktorých

podnik poskytuje verejné elektronické komunikačné služby povinnosť spoločne využívať

rozvody vo vnútri budov, aby budovanie novej siete alebo rozšírenie siete bolo spravodlivé,

efektívne a šetrné k životnému prostrediu a nezávislé od akejkoľvek povinnosti podniku

s významným vplyvom na trhu poskytovať prístup k svojej elektronickej komunikačnej sieti.

Lepšie spoločné používanie zariadení môže významne zlepšiť hospodársku súťaž

a podnikom znížiť celkové finančné a environmentálne náklady na rozmiestnenie

infraštruktúry elektronických komunikácií, najmä nových prístupových sietí.

Je potrebné zdôrazniť, že pre správne naplnenie litery zákona a následne výkonu

núteného obmedzenia vlastníckeho práva v tomto prípade, musia byť splnené všetky

podmienky ustanovené v § 66 zákona o elektronických komunikáciách týkajúce sa práv

a povinností k cudzím nehnuteľnostiam. To, či boli splnené podmienky, napr. povinnosť

vopred informovať vlastníka nehnuteľnosti o zriadení líniovej stavby, či už v 15-dňovej

zákonnej lehote, prípadne bezodkladne, je otázkou dôkazov, s ktorými sa bude musieť

vysporiadať príslušný súd.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že právna úprava práv a povinností

k cudzím nehnuteľnostiam nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky ojedinelá.

Podobná právna úprava už v našom právnom poriadku existuje. S väčšími alebo menšími

rozdielmi sú práva a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam upravené napríklad zákonom

č. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o energetike“) alebo o tepelnej

energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“).

Právna úprava práv a povinností držiteľa povolenia podľa § 11 zákona o energetike

ustanovuje, obdobne ako je upravené zákonom o elektronických komunikáciách, jednoročnú

objektívnu prekluzívnu lehotu (okrem šesťmesačnej subjektívnej lehoty) na uplatnenie

si primeranej jednorazovej náhrady zodpovedajúcej miere obmedzenia obvyklého užívania

pozemku. Obdobne tiež § 10 zákona o tepelnej energetike upravuje, jednoročnú objektívnu

prekluzívnu lehotu (okrem šesťmesačnej subjektívnej lehoty) na uplatnenie si primeranej

jednorazovej náhrady zodpovedajúcej miere obmedzenia obvyklého užívania pozemku.

Zákon o energetike a aj zákon o tepelnej energetike pritom vylučujú uplatnenie si nároku

na primeranú náhradu za obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľnosti kumulatívne

s nárokom na jednorazovú primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena alebo

s nárokom na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie vlastníka pozemku

v užívaní pozemku v ochrannom pásme.

Rovnako ako zákon o elektronických komunikáciách, aj zákon o energetike a zákon

o tepelnej energetike, podmieňujú nárok na jednorazovú primeranú náhradu za nútené

obmedzenie užívania nehnuteľnosti tým, že je vlastník nehnuteľnosti obmedzený

pri obvyklom užívaní nehnuteľnosti.

Je na Ústavnom súde Slovenskej republiky, aby v súvislosti s podaným návrhom

posúdil ústavnosť napadnutých ustanovení a vydal vo veci rozhodnutie.»

Vláda v zastúpení Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky prípisom

č. 44638/2015/21 zo 17. augusta 2015 zaslala ústavnému súdu svoje stanovisko, v ktorom

navrhla, aby ústavný súd návrhu nevyhovel, a vyjadrila súhlas s upustením od verejného

pojednávania. Vo svojom stanovisku ďalej uviedla:

«Elektronické komunikácie sa spolupodieľajú na vytváraní viac ako 5 % hrubého

domáceho produktu Európskej únie. Využitie elektronických komunikačných služieb

je každodennou rutinnou záležitosťou inštitúcií verejnej správy, podnikateľských subjektov

ako aj širokej verejnosti. Vyspelá infraštruktúra elektronických komunikácií vrátane

širokopásmového prístupu do internetu je podobne ako diaľnice, železnice alebo

energetická rozvodná sieť súčasťou základnej infraštruktúry štátu. Táto infraštruktúra je

základným prostriedkom na získavanie informácií, audiovizuálneho obsahu, ako aj

nástrojom, ktorý prispieva k rozvoju elektronizácie verejných služieb.

Významným predpokladom rozvoja sektora elektronických komunikácií bola

liberalizácia telekomunikačného sektora. Základným kameňom liberalizácie

telekomunikačného trhu v podmienkach Slovenskej republiky bol

o telekomunikáciách (ďalej len „zákon o telekomunikáciách“). Tento zákon vytvoril

podmienky pre vstup nových subjektov do sektora telekomunikácií, čím sa prakticky ukončil

monopol Slovenských telekomunikácií. Jedným z významných predpokladov liberalizácie

bolo stanovenie pravidiel pre budovanie nových sietí. Zákon o telekomunikáciách v § 46

stanovil oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam. Jedným zo zavedených

pravidiel bolo aj stanovenie lehoty, počas ktorej si mohol vlastník nehnuteľnosti uplatniť

právo na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti spôsobené

v dôsledku výkonu práv prevádzkovateľa telekomunikačného zariadenia a verejnej

telekomunikačnej siete. Táto lehota bola zákonom o telekomunikáciách stanovená na jeden

rok odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti. Takto stanovená lehota

vychádzala jednak z charakteru stavieb elektronických komunikačných sietí

(telekomunikačných sietí), ktoré sú líniovými stavbami, a teda ich výstavba prebieha

súčasne na pozemkoch viacerých vlastníkov, a mala tiež za cieľ obmedziť špekulatívne

konanie vlastníkov pozemkov v prípade absencie lehoty na uplatnenie práva na primeranú

náhradu, napríklad v prípade preklasifikovania pozemku z ornej pôdy na stavebný pozemok.

Pôvodné ustanovenia zákona o telekomunikáciách týkajúce sa práv a povinností

k cudzím nehnuteľnostiam boli v takmer nezmenenej podobe premietnuté aj do zákona

č. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov účinného do

31. 10. 2011 a o elektronických komunikáciách v znení neskorších

predpisov. Tieto ustanovenia majú aj v dnešnej dobe mimoriadny význam z hľadiska

budovania nových a modernizácie existujúcich elektronických komunikačných sietí v záujme

naplnenia cieľov stanovených na úrovni Európskej únie a premietnutých do strategických

dokumentov schválených vládou Slovenskej republiky v oblasti kvality a dostupnosti

elektronických komunikačných služieb.

o elektronických komunikáciách v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) v § 66 ods. 5 stanovuje

ročnú prekluzívnu lehotu na uplatnenie nároku na jednorazovú primeranú náhradu za

nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti, pričom táto lehota začína plynúť dňom vzniku

núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti. Podľa § 66 ods. 3 druhej vety zákona o

elektronických komunikáciách je podnik o začatí výkonu práva povinný upovedomiť

vlastníka alebo užívateľa dotknutej nehnuteľnosti najmenej 15 dní vopred. Výkonom práva

sa podľa § 66 ods. 1 písm. b) rozumie vstup v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním,

opravami a údržbou vedení na cudziu nehnuteľnosť.

Zákon o elektronických komunikáciách teda dáva vlastníkovi nehnuteľnosti

dostatočný časový priestor na uplatnenie si nároku na jednorazovú náhradu, pričom takáto

právna úprava nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky ojedinelá. Pri stanovení

prekluzívnej lehoty zákonodarca vychádzal z nasledujúcich predpokladov:

• budovanie a modernizácia elektronických komunikačných sietí je jeden z kľúčových

predpokladov hospodárskeho a kultúrneho rozvoja spoločnosti založenej na moderných

technológiách,

• podnik má podľa § 66 ods. 3 druhej vety zákona o elektronických komunikáciách

povinnosť najmenej 15 dní vopred upovedomiť vlastníka alebo užívateľa dotknutej

nehnuteľnosti o začatí výkonu práva,

• nesplnenie povinnosti podľa § 66 ods. 3 druhej vety je podľa § 73 ods. 1 písm. d)

zákona o elektronických komunikáciách sankcionovateľné pokutou do výšky 150 000 eur,

• právo na jednorazovú primeranú úhradu je možné uplatniť, ak je vlastník

obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti.

Kombinácia vyššie uvedených štyroch predpokladov poskytuje podľa nášho názoru

vlastníkovi alebo užívateľovi dotknutej nehnuteľnosti dostatočnú právnu ochranu jeho

vlastníctva v súlade s . Podnik je v prvom rade povinný

zo zákona vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti v dostatočnom predstihu (lehota nesmie

byť kratšia ako 15 dní pred začatím výkonu práva) informovať o tom, že na danej

nehnuteľnosti bude realizovať činnosti podľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona o elektronických

komunikáciách, v rámci ktorých bude vstupovať na danú nehnuteľnosť. Táto povinnosť je

uložená všetkým podnikom bez výnimky a jej nesplnenie je podľa § 73 ods. 1 písm. d)

zákona o elektronických komunikáciách sankcionovateľné až do výšky 150 000 eur.

Uvedená výška pokuty je podľa nášho názoru dostatočne odradzujúca na to, aby si podnik

splnil povinnosť informovať vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti o začatí výkonu práva.

Je potrebné tiež zdôrazniť, že vzhľadom na charakter výstavby líniových stavieb, ktorých

výstavba sa realizuje súčasne alebo postupne na pozemkoch viacerých vlastníkov, je takáto

sankcia uplatniteľná v každom individuálnom prípade, kedy podnik nesplní povinnosť podľa

§ 66 ods. 3 druhej vety zákona o elektronických komunikáciách.

Ak by však podnik nerešpektoval informačnú povinnosť podľa § 66 ods. 3 druhej vety

zákona o elektronických komunikáciách, a to ani napriek hroziacej sankcii a obmedzil

by vlastníka v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, vznikla by zodpovednosť podniku za škodu

podľa všeobecnej právnej úpravy o náhrade škody. Ak by podnik porušením informačnej

povinnosti spôsobil, že vlastník nehnuteľnosti si nebude môcť včas uplatniť nárok

na náhradu, došlo by z pohľadu vlastníka k majetkovej ujme, za ktorú by podnik zodpovedal

v rámci zodpovednosti za spôsobenú škodu. To znamená, že ak by si vlastník v dôsledku

uplynutia jednoročnej prekluzívnej lehoty nemohol uplatniť jednorazovú náhradu podľa

§ 66 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách, môže využiť inštitút náhrady škody.

Navyše, nárok na náhradu škody podľa ustanovení neprekluduje,

ale sa len premlčuje, a aj to v značne dlhších lehotách (tri roky pri neúmyselnom porušení

povinnosti a 10 rokov pri úmyselnom porušení povinnosti).

V súvislosti s obmedzením v obvyklom užívaní nehnuteľnosti zákon o elektronických

komunikáciách nešpecifikuje, že ide o obmedzenie užívania nehnuteľnosti v takej podobe,

v akej bola táto nehnuteľnosť užívaná v čase zriadenia siete. Predmetné ustanovenie zákona

teda v žiadnom prípade nie je v rozpore , pretože obvyklým

užívaním je možné chápať akékoľvek užívanie danej nehnuteľnosti, ktoré je v súlade

s platným právnym poriadkom v čase vzniku obmedzenia. Podľa nášho názoru je teda

možné požadovať kompenzáciu takmer vždy. Výnimkou by mohli byť situácie, kedy by

podnik zriadil elektronickú komunikačnú sieť v ochrannom pásme už existujúcej inej

líniovej stavby nachádzajúcej sa na danom pozemku.»

Ústavný súd prípisom z 22. novembra 2016 (doručeným navrhovateľovi

23. novembra 2016) požiadal navrhovateľa, aby sa do 2. decembra 2016 v prípade,

ak to považuje za potrebné, vyjadril k stanoviskám národnej rady a vlády, a súčasne aby

oznámil, či trvá na tom, aby sa v jeho veci konalo verejné pojednávanie.

Okresný súd prípisom č. z 29. novembra 2016 doručeným

ústavnému súdu 5. decembra 2016 oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil

od ústneho pojednávania.

V nadväznosti na vyjadrenie účastníkov konania ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2

upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Platná právna úprava

Článok 20

(1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má

rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom

ochranu nepožíva.

(2) Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto

, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva

a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických

osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo

právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.

(3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore

so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie

poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru

ustanovenú zákonom.

(4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba

v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

(5) Iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok

nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie

nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku,

mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon.

Zákon o elektronických komunikáciách

§ 66

Práva a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam

(1) Podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme

a) zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej

nehnuteľnosti,

b) vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou

vedení na cudziu nehnuteľnosť,

c) vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať

a okliesňovať stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia,

ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku.

(2) Povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a) sú vecnými

bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do

katastra nehnuteľností podá podnik.

(3) Podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť, je povinný pri výkone práv podľa odseku 1

počínať si tak, aby nespôsobil škodu na nehnuteľnostiach alebo porastoch, a ak sa jej nedá

vyhnúť, aby ju obmedzil na najmenšiu možnú mieru. O začatí výkonu práva je povinný

upovedomiť vlastníka alebo užívateľa dotknutej nehnuteľnosti najmenej 15 dní vopred.

Z dôvodu havárie, výkonu práv podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb alebo

poruchy na vedení môže podnik vstúpiť na cudziu nehnuteľnosť aj bez predchádzajúceho

upovedomenia; v takom prípade upovedomí vlastníka alebo užívateľa bezodkladne.

(4) Po skončení nevyhnutných prác je podnik povinný uviesť nehnuteľnosti

do predošlého stavu, a ak to nie je možné vzhľadom na povahu vykonaných prác, do stavu

zodpovedajúceho predchádzajúcemu účelu alebo využívaniu nehnuteľnosti. Ak to nie je

možné alebo ak je výsledný stav nehnuteľnosti horší ako jej pôvodný stav alebo ak vznikla

škoda na porastoch, je povinný vyplatiť vlastníkovi nehnuteľnosti jednorazovú primeranú

náhradu zodpovedajúcu miere obmedzenia využívania nehnuteľnosti. Nárok na jednorazovú

náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku do jedného roka odo

dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, inak toto právo zaniká.

Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej náhrady nedohodnú, každý

z nich môže podať súdu návrh na rozhodnutie do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia

si nároku v príslušnom podniku.

(5) Ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv podniku

podľa odseku 1 obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na jednorazovú

primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Nárok na jednorazovú

náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku do jedného roka

odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, inak toto právo zaniká.

Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej náhrady nedohodnú, je každý

z nich oprávnený podať súdu návrh na rozhodnutie do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia

si nároku v príslušnom podniku.

(6) Dokladom potrebným na územné konanie a na stavebné konanie je vyjadrenie

dotknutých podnikov o existencii podzemných alebo nadzemných vedení, rádiových trás

v mieste stavby a o možnosti rušenia rádiového prenosu.

(7) Do projektu stavby sa musí zakresliť priebeh všetkých vedení v mieste stavby.

Za splnenie tejto povinnosti zodpovedá projektant.

(8) Podnik je povinný viesť evidenciu o vedeniach a na požiadanie do 15 dní

poskytnúť vyjadrenie a ďalšie potrebné údaje na splnenie povinnosti podľa odseku 6.

(9) Vydávanie územných rozhodnutí na umiestnenie vedení alebo stavebných

povolení na vedenia orgánmi verejnej správy nesmie byť v konflikte záujmov, ak tieto

orgány vykonávajú aj činnosti súvisiace s vlastníctvom alebo prevádzkovaním verejných

sietí alebo verejných služieb alebo sú vlastníkom dotknutých nehnuteľností.

(10) Preložkou vedenia je premiestnenie niektorých jeho prvkov alebo zmena jeho

trasy. Preložkou vedenia sa rozumie aj vybudovanie nového vedenia, ktoré funkčne nahradí

pôvodné vedenie. Preložku vedenia, ktorú nevyvolal vlastník alebo prevádzkovateľ

dotknutého vedenia, možno vykonať len po dohode a za podmienok dohodnutých

s podnikom. Náklady takejto preložky uhrádza osoba, ktorá potrebu preložky vyvolala,

ak sa nedohodlo inak. Ak zároveň dôjde k modernizácii vedenia, náklady na modernizáciu

uhrádza podnik, ak sa nedohodlo inak.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, a poukázala na to vo svojom

vyjadrení aj národná rada, že «právna úprava práv a povinností k cudzím nehnuteľnostiam

nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky ojedinelá. Podobná právna úprava

už v našom právnom poriadku existuje. S väčšími alebo menšími rozdielmi sú práva

a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam upravené napríklad

o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o energetike“) alebo o tepelnej energetike v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“).

Právna úprava práv a povinností držiteľa povolenia podľa § 11 zákona o energetike

ustanovuje, obdobne ako je upravené zákonom o elektronických komunikáciách, jednoročnú

objektívnu prekluzívnu lehotu (okrem šesťmesačnej subjektívnej lehoty) na uplatnenie si

primeranej jednorazovej náhrady zodpovedajúcej miere obmedzenia obvyklého užívania

pozemku. Obdobne tiež § 10 zákona o tepelnej energetike upravuje, jednoročnú objektívnu

prekluzívnu lehotu (okrem šesťmesačnej subjektívnej lehoty) na uplatnenie si primeranej

jednorazovej náhrady zodpovedajúcej miere obmedzenia obvyklého užívania pozemku.

Zákon o energetike a aj zákon o tepelnej energetike pritom vylučujú uplatnenie si nároku

na primeranú náhradu za obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľnosti kumulatívne

s nárokom na jednorazovú primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena alebo

s nárokom na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie vlastníka pozemku

v užívaní pozemku v ochrannom pásme.

Rovnako ako zákon o elektronických komunikáciách (tento zrušil zákon

č. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov

s porovnateľnou právnou úpravou, pozn.), aj zákon o energetike (tento zrušil zákon

č. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

s porovnateľnou právnou úpravou, pozn.) a zákon o tepelnej energetike (z roku 2004,

pozn.), podmieňujú nárok na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie

užívania nehnuteľnosti tým, že je vlastník nehnuteľnosti obmedzený pri obvyklom užívaní

nehnuteľnosti.».

Predmetom posúdenia ústavnosti porovnateľnej právnej úpravy ústavným súdom bol

o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov. Ústavný súd

svojím nálezom č. k. -105 z 12. októbra 2016 (uverejneným v Zbierke

) rozhodol, že «Ustanovenia

druhá, tretia a štvrtá veta, § 10 ods. 9, § 10 ods. 10 prvá a tretia veta a § 10 ods. 12 prvá,

druhá a štvrtá veta o tepelnej energetike v znení neskorších

predpisov v rozsahu, v akom sa v týchto ustanoveniach používa slovo „jednorazová“ v

slovnom spojení „primeraná jednorazová náhrada“, nie sú v súlade s

Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd», t. j. prijal všeobecne záväzný právny názor k ústavnosti len tej časti

napadnutých ustanovení, ktorá sa týkala „primeranej jednorazovej náhrady“.

Keďže v ostatnom období sa ústavný súd podrobne zaoberal otázkami ochrany

vlastníckeho práva vo veci sp. zn. , kde v náleze z 12. októbra 2016

podrobne analyzoval pramene medzinárodného práva, case-law Európskeho súdu

pre ľudské práva (časť III.B odôvodnenia nálezu), ako aj ústavnú ochranu vlastníctva (časť

IV. odôvodnenia nálezu), nemá dôvod odkloniť sa od tejto analýzy, a preto na ňu

v súvislosti s posudzovaním súladu § 66 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách

s v tomto náleze priamo odkazuje.

Sudkyňa spravodajkyňa navrhla, aby ústavný súd návrhu okresného súdu nevyhovel.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje v pléne vo veciach uvedených

v čl. 125 ods. 1 písm. a). Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou

všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne.

Podľa sa ústavný súd skladá z trinástich sudcov.

V zmysle v spojení s ustanovením

je ústavný súd spôsobilý v pléne konať a uznášať sa, ak je na rokovaní a rozhodovaní

prítomných aspoň sedem sudcov.

Podľa ústavný súd je spôsobilý v pléne konať

a uznášať sa, ak je na rokovaní a rozhodovaní prítomných aspoň sedem sudcov.

Podľa plénum ústavného súdu sa uznáša

nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh

sa zamietne.

V danom prípade na rokovaní a rozhodovaní pléna ústavného súdu boli prítomní

desiati sudcovia. Za návrh malo hlasovať minimálne 7 sudcov, inak je potrebné považovať

návrh za zamietnutý. Na tomto rokovaní pléna sudkyňa spravodajkyňa oboznámila

prítomných s obsahom návrhu a s okolnosťami podstatnými pre rozhodnutie pléna

ústavného súdu.

Pri hlasovaní o návrhu sudkyne spravodajkyne nebola dosiahnutá nadpolovičná

väčšina hlasov všetkých sudcov.

Vzhľadom na uvedené bol návrh podľa druhej a tretej vety a

ods. 3 zamietnutý z procesných dôvodov.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené o výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. januára 2017