Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 52/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. januára 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpenej

advokátkou Mgr. Erikou Martiškovou, Dona Sandtnera 13, Pezinok, vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. decembra

2016 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania

vo veci „žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy“, ktorú okresnému súdu

podala 2. februára 2015.

Sťažovateľka uvádza, že konanie prebieha viac ako dvadsať mesiacov, pričom

od výsledku namietaného konania je závislé iné konanie sťažovateľky, a to konanie

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré bolo prerušené až

do prijatia rozhodnutia v namietanom konaní.

Sťažovateľka argumentuje, že „Posledné a jediné pojednávanie vo veci sa

uskutočnilo dňa 06.10.2015, teda 14 mesiacov spätne, pričom ani uvedené pojednávanie

nebolo otvorené, nakoľko sa súd nevysporiadal s procesnou otázkou návrhu na pristúpenie

intervenienta na strane žalobkyne do konania a právny zástupca ani nebol upovedomený

o nemožnosti konania a o tejto skutočnosti sa dozvedel až keď sa dostavil na vytýčené

pojednávanie, hoc bolo zjavné že nebolo možné vo veci pojednávať. Je potrebné podotknúť,

že z dôvodu nekonania, resp. nečinnosti súdu nebolo do dnešného dňa o uvedenej otázke

rozhodnuté, čo tvorí prekážku konania vo veci samej. (o danej otázke rozhoduje ako

odvolací súd Krajský súd v Bratislave) Od vyššie uvedeného dátumu sa už žiadny úkon

vo veci neuskutočnil, a to v dôsledku konania, postupu a pochybení súdu:

- nariadenie prvého pojednávania (dosiaľ jediného) až 8 mesiacov po doručení

žalobného návrhu

- nedoručoval písomnosti v primeranom časovom horizonte (doručenie uznesenie

o zamietnutí návrhu na pristúpenie intervenienta na strane žalobkyne vydaného dňa

09.10.2015 5 mesiacov po jeho vydaní, t. j. 08.03.2016 a doručenie odvolania osoby, ktorá

nebola pripustená ako vedľajší účastník až v auguste 2016, čím požiadavka na vyjadrenie

sa k uvedenému odvolaniu bola doručená žalobkyne takmer 1 rok po vydaní uznesenia

- nevykonával úkony tak, aby sám nebol dôvodom nemožnosti konať ako tomu bolo

v prípade doručenia výzvy na vyjadrenie sa k odvolaniu voči nepripusteniu intervenienta -

bez samotného odvolania, čoho následkom bolo oddialenie ďalšieho konania vo veci

- odoslanie spisového materiálu na rozhodnutie odvolaciemu orgánu koncom

augusta roka 2016, takmer rok po vydaní uznesenia, ktoré je predmetom odvolacieho

konania

- včasným neodstránením procesných prekážok v konaní spôsobuje oddialenie

vydania rozhodnutia vo veci samej.“.

Ďalej sťažovateľka uvádza:

„Listom zo dňa 11.09.2016 právny zástupca sťažovateľky upozornil na prieťahy

v konaní predsedu Okresného súdu Bratislava III a žiadal, aby súd vo veci konal. Predseda

konajúceho súdu v odpovedi na doručenú sťažnosť súhlasil s názorom sťažovateľky a uznal

jej sťažnosť ako dôvodnú, pričom však skonštatoval, že napadnutý postup súdu spôsobila

nesústredená práca asistentky zákonného sudcu, ktorá však na súde už nepracuje, preto nie

je možné voči nikomu vyvodiť zodpovednosť.“

Sťažovateľka na základe uvedenej argumentácie navrhuje, aby ústavný súd vo veci

rozhodol týmto nálezom:

„Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

právo , aby sa jej vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov,

ktoré je zaručené v SR, právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie vo výške

5.000,- Euro a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 303,16 Euro, ktoré je

Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť na účet advokáta Mgr. Eriky Martiškovej,

č. ú.: vedený v a to do dvoch mesiacov

od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z obsahu sťažnosti sťažovateľky, ako aj z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka

ochranu svojich špecifikovaných práv primárne uplatnila prostredníctvom sťažnosti

na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi príslušného súdu, ktorý uznal jej

opodstatnenosť. Predmetnú sťažnosť sťažovateľka podala 11. septembra 2015, pričom

predseda okresného súdu na ňu reagoval 15. novembra 2016. So sťažnosťou namietajúcou

porušenie jej základného práva podľa a práva podľa

dohovoru sa sťažovateľka na ústavný súd obrátila už 23. decembra 2016.

Ústavný súd už viackrát rozhodol, že účelom práva účastníka konania podať pred

všeobecným súdom sťažnosť na prieťahy v konaní [podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)] je poskytnutie príležitosti tomuto súdu,

aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom

alebo svojou nečinnosťou. Ústavný súd preto o sťažnosti, predmetom ktorej je namietané

porušenie základného práva podľa a práva podľa dohovoru ,

koná iba za predpokladu, že sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky

podľa zákona o súdoch ( ), avšak ich využitím

nedosiahol účinnú nápravu namietaného porušenia označených práv.

Ústavný súd považuje podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 3 ods. 7 a § 62

ods. 1 a nasl. zákona o súdoch za účinný prostriedok ochrany základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Účinnosť takéhoto právneho prostriedku

ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona

č. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať

bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť (§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 120 ods. 7 citovaného zákona).

V prípade sťažovateľky, ktorej sťažnosť na prieťahy v konaní posúdil predseda

okresného súdu ako dôvodnú, od realizácie uvedeného prostriedku ochrany až do podania

sťažnosti ústavnému súdu uplynula podľa názoru ústavného súdu krátka doba, ktorá

predsedovi príslušného súdu neposkytuje z časového hľadiska reálny priestor potrebný

pre prijatie efektívnych opatrení v záujme ochrany práv sťažovateľky v namietanom konaní,

ktorého doterajšiu dĺžku navyše nemožno považovať za extrémnu. Za týchto okolností

považuje ústavný súd predmetnú sťažnosť na prieťahy v konaní iba za formálny úkon,

ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda

okresného súdu dostal primeranú lehotu na prijatie opatrení proti sťažovateľkou

namietanému postupu okresného súdu v označenom občianskoprávnom konaní.

Ústavný súd v súvislosti s namietaným postupom okresného súdu, ktorým malo dôjsť

k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa a jej práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená

predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho

prostriedku, ktorý zákon účinne poskytuje sťažovateľke na ochranu jej práv, bolo

bezúspešné a neprinieslo ním sledovaný cieľ.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd nad rámec uvedeného poznamenáva, že sťažovateľke v budúcnosti,

pokiaľ dospeje k presvedčeniu, že v posudzovanom konaní dochádza opätovne k narušeniu

plynulosti postupu okresného súdu zbytočnými prieťahmi, nič nebráni uplatniť opäť

ochranu svojich práv prostredníctvom sťažnosti adresovanej ústavnému súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. januára 2017