Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 38/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. januára 2017

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti – ,

, zastúpenej advokátkou JUDr. Magdou Poliačikovou,

Národná 17, Žilina, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a podľa Listiny základných práv a slobôd a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom

pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti – , o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

9. decembra 2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti –

, (ďalej aj „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie základného práva podľa (ďalej

len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ).

2. Sťažovateľka opisuje skutkový stav takto:

„Dňa 13. 08. 2013 som podal na Okresný súd Nitra žalobu a zaplatenie

251.698,09 EUR s príslušenstvom.

Toto konanie sa vedie na Okresnom súde Nitra pod č. k. .

Súd bol vo veci nečinný, a preto sme ho podaním zo dňa 26. 05. 2014 požiadali

vo veci konať a rozhodnúť.

Následne nám dňa 16. 06. 2014 bola doručená výzva na zaplatenie súdneho poplatku

v sume 15.101,50 EUR, pričom podaním zo dňa 23. 06. 2014 som požiadal o oslobodenie

od súdnych poplatkov.

Opätovne som žiadal súd o oslobodenie od súdnych poplatkov podaním zo dňa

23. 09. 2014 a 09. 01.2015.

Súd však uznesením zo dňa 15. 12. 2014, doručené 15. 01.2015 (1 mesiac!) zamietol

môj návrh na oslobodenie súdnych poplatkov, pričom proti tomuto uzneseniu som

v zákonnej dobe podal odvolanie.

Súd mi vyrubil súdny poplatok po uplynutí 10tich mesiacov od podania návrhu

a o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov rozhodol 6 mesiacov od podania tejto

žiadosti.

Z dôvodu prieťahov v konaní som dňa 23. 01. 2015 podal sťažnosť predsedovi súdu,

ktorý mi obratom oznámil, že bolo rozhodnuté o nepriznaní oslobodenia od súdnych

poplatkov a vo veci sa bude ďalej konať.

Dňa 30. 10. 2015 Krajský súd v Trnave (správne má byť Krajský súd v Nitre, pozn.)

uznesením zrušil uznesenie Okresného súdu Trnava o nepriznaní

oslobodenia od súdnych poplatkov a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Následne Okresný súd Trnava (správne má byť Okresný súd Nitra, pozn.) mi

dňa 06. 07. 2016 doručil uznesenie zo dňa 21. 03. 2016, ktorým mi priznal oslobodenie

od súdnych poplatkov.“

3. Sťažovateľka je na základe uvedeného toho názoru, že okresný súd porušil jej

základné „právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde v Nitre, č. k. ,

nakoľko súdne konanie sa vedie už viac ako 3 roky a za tento čas súd neurobil ani jeden

úkon vo veci samej. Dva úkony procesného charakteru ohľadom súdnych poplatkov za tri

roky je prejavom mimoriadnej neefektívnosti súdneho konania.“.

4. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol tak, že vysloví

porušenie jej základného práva podľa a podľa listiny,

ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. (konanie však bolo medzičasom prevedené do registra Cb

a je vedené pod sp. zn. ). Ďalej okresnému súdu prikáže v napadnutom

konaní konať bez zbytočných prieťahov a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie

v sume 10 000 €, ako aj trovy právneho zastúpenia.

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o Ústavnom súde Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa

a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

7. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

8. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

9. Sťažovateľka namieta porušenie základného práva podľa

a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

). Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že k porušeniu označených

práv postupom všeobecného súdu môže v konaní pred všeobecnými súdmi dôjsť len

v prípade, ak postupu súdu nebráni zákonná prekážka. Jednou z takýchto prekážok

je aj nezaplatenie súdneho poplatku.

10. Podľa (ako aj podľa listiny) každý má právo, aby

sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

11. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

12. Ústavný súd uznesením č. k. -10 z 25. novembra 2015

predchádzajúcu sťažnosť sťažovateľky z 9. novembra 2015 odmietol z dôvodu, že v tom

čase zistené skutočnosti nepostačovali na prijatie záveru, že by dovtedy zistené ojedinelé

prieťahy v konaní vedenom na okresnom súde vo veci sp. zn. vo väzbe

na celkovú doterajšiu dĺžku konania dosahovali ústavne relevantnú intenzitu.

13. Sťažovateľka po roku podala ďalšiu sťažnosť adresovanú ústavnému súdu,

pričom postup okresného súdu v označenej veci po vrátení veci z krajského súdu

(28. januára 2016) bol, ako to vyplýva zo spisu okresného súdu, ktorý si ústavný súd

v rámci prípravy predbežného prerokovania veci vyžiadal, nasledovný:

- 2. februára 2016 okresný súd zaslal sťažovateľke uznesenie krajského súdu

sp. zn. z 30. októbra 2015, ktorým bolo zrušené uznesenie okresného súdu

o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku, a vyzval odporcu na vyjadrenie

k žalobnému návrhu (vyjadrenie odporcu doručené 2. marca 2016),

- 21. marca 2016 okresný súd rozhodol o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov,

- 19. septembra 2016 bol spis prevedený do registra Cb,

- 5. decembra 2016 bol nariadený termín pojednávania na 21. február 2017.

14. Sťažovateľka vytýka okresnému súdu, že jej „vyrubil súdny poplatok po uplynutí

šiestich mesiacov od podania návrhu a o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov

rozhodol 6 mesiacov od podania tejto žiadosti... súdne konanie sa vedie už viac ako 2 roky

a za tento čas súd neurobil ani jeden úkon vo veci samej. Dva úkony procesného charakteru

ohľadom súdnych poplatkov za dva roky je prejavom mimoriadnej neefektívnosti súdneho

konania...“.

15. K uvedenému ústavný súd uvádza, že v sporovom konaní je zaplatenie súdneho

poplatku vecnou podmienkou konania. Súdny poplatok je splatný podaním žaloby a netreba

čakať na výzvu konajúceho súdu. Táto skutočnosť vyplýva zo zákona Slovenskej národnej

rady č. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, a to z

písm. a), podľa ktorého poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, a z § 8, podľa

ktorého je súdny poplatok splatný vznikom poplatkovej povinnosti. Následkom nezaplatenia

súdneho poplatku podľa § 10 ods. 1 uvedeného zákona je výzva konajúceho súdu

na zaplatenie súdneho poplatku, obsahom ktorej je aj poučenie o dôsledkoch jeho

nezaplatenia, ktorým je zastavenie konania. V danom prípade okresný súd vyzval

sťažovateľku na splnenie poplatkovej povinnosti s následným zastavením konania.

Sťažovateľka však podala žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku, ktorú však mohla

podľa názoru ústavného súdu pripojiť k žalobnému návrhu podanému okresnému súdu

14. augusta 2013. Okresný súd s konečnou platnosťou rozhodol o žiadosti sťažovateľky

o oslobodenie od súdneho poplatku 21. marca 2016 (pričom najprv nevyhovel jej žiadosti,

ale po zrušení a vrátení veci krajským súdom ju oslobodil od súdneho poplatku).

16. V danom prípade preskúmaním účelnosti a časovej postupnosti procesných

úkonov okresného súdu v napadnutom konaní, tak ako vyplývajú zo spisu okresného súdu,

dospel ústavný súd k záveru, že na tom, že okresný súd dosiaľ vec meritórne neprerokoval,

má svoj podiel viny nielen okresný súd, ale aj samotná sťažovateľka.

17. Na doterajšom predĺžení konania má podľa zistenia ústavného súdu svoj podiel

nepochybne aj okresný súd, ktorému trvalo viac ako rok a trištvrť, kým právoplatne

rozhodol uznesením z 21. marca 2016 o žiadosti sťažovateľky o oslobodenie od súdnych

poplatkov doručenej okresnému súdu 25. júna 2014, ktorej včasnejšie podanie možno

pripočítať na ťarchu sťažovateľky, avšak aj okresný súd pri promptnejšom a efektívnejšom

organizovaní svojho procesného postupu, ako aj postupu a úkonov účastníkov konania

(skoršia výzva na zaplatenie súdneho poplatku, pozn.) mohol podstatne ovplyvniť plynulosť

napadnutého konania, a tak prispieť k skoršiemu vyriešeniu sporu, o vyriešenie ktorého sa

účastníci konania na okresný súd obrátili.

18. Ústavný súd už aj v minulosti zaujal stanovisko (napr. ), keď uviedol,

že pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v (obdobne aj pojem

v „primeranej lehote“ obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 dohovoru) je pojem autonómny, ktorý

nemožno vykladať a aplikovať automaticky len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty

na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu, ale tento pojem

je potrebné vykladať a skúmať ad hoc, zohľadniac všetky rozhodujúce okolnosti danej veci.

19. Vzhľadom na uvedené zistenia, pri ktorých ústavný súd vychádzal zo skutočností

vyplývajúcich so spisu okresného súdu, možno dospieť k záveru, že kumuláciou pochybení

na strane okresného súdu a tiež aj na strane sťažovateľky ako účastníčky konania iniciujúcej

spor došlo k spomaleniu konania, a to v miere zodpovedajúcej, resp. korešpondujúcej

s týmito ich pochybeniami, ktoré musí sťažovateľka ako účastníčka konania aj strpieť.

Vzhľadom na konkrétne okolnosti tejto veci zistené obdobie nečinnosti nie je takej

intenzity, že by bolo spôsobilé v ústavnoprávnej rovine signalizovať porušenie čl. 48 ods. 2

a dohovoru. Vzhľadom na to ústavný súd odmietol sťažnosť

sťažovateľky podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

20. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu neprichádzalo už do úvahy,

aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky uvedených v sťažnosti.

21. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom ustanovených náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade,

že postupom okresného súdu bude aj naďalej dochádzať k zbytočným prieťahom, predložila

ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. januára 2017