Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 53/2017
PDF · 87.38 KB
No categories available
I. ÚS 53/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. januára 2017
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti ,
, zastúpenej advokátom ,
, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 218/2006 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti , o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
30. decembra 2016 doručená sťažnosť spoločnosti (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 C 218/2006.
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v právnom postavení žalobcu v konaní
o zaplatenie sumy 2 332, 53 € s prísl. je stále v právnej neistote, pretože okresný súd síce už
16. mája 2016 rozhodol, ale nie právoplatne, lebo proti žalobu namietajúcemu rozsudku podal 21.
novembra 2016 odvolanie, takže konanie trvá už takmer 10 rokov.
3. Sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie
konštatoval porušenie ním označených práv (bod 1) postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 2 C 218/2006, okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných
prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 E, ako aj úhradu
trov konania.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
5. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
2
6. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie.
7. Podľa svojej ustálenej judikatúry (napr. II. ÚS 12/01, IV. ÚS 61/03,
IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48
ods. 2 ústavy v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany
porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v danom prípade
okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď bola sťažnosť doručená ústavnému
súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva,
ústavný súd sťažnosť v zásade odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
8. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je totiž
to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci
do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočností, že táto sťažnosť
zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo
zásahu do základných práv, a v prípade že už k zásahu došlo, aby v porušovaní týchto práv
ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
9. S prihliadnutím na uvedené možno konštatovať, že v čase doručenia sťažnosti
ústavnému súdu okresný súd nemohol podniknúť žiadne kroky na odstránenie stavu právnej
neistoty sťažovateľa v napadnutom konaní, keďže v tom čase už bolo o návrhu sťažovateľa
rozhodnuté, takže okresný súd v čase podania ústavnej sťažnosti v napadnutom konaní už
nemohol porušovať základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to
sťažovateľ tvrdil v sťažnosti.
10. Keďže sa napriek tomu na ústavný súd sťažovateľ obrátil so svojou sťažnosťou
v čase, keď porušenie označeného základného práva na všeobecnom súde, ktorý označil
za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo
spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu
zaručenému v čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 6/03), ústavný súd musel jeho
sťažnosť odmietnuť pre zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. januára 2017
4