Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 52/2017
PDF · 81.77 KB
No categories available
I. ÚS 52/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. januára 2017
predbežne prerokoval sťažnosť , bytom u zákonnej zástupkyne
, , zastúpenej advokátom
, , vo veci namietaného porušenie jej základných práv
podľa čl. 19 ods. 1 a čl. 41 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 8 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa
postupom vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, prokurátora Úradu
špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
23. decembra 2016 doručená sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie v záhlaví označených svojich základných práv
postupom tam uvedených štátnych orgánov, ktoré jej neumožňujú navštíviť otca vo výkone
väzby. Zároveň sa domáhala vyslovenia povinnosti vyšetrovateľovi povoliť návštevu,
zaplatenie sumy 30 000 € z titulu finančného zadosťučinenia a náhrady trov právneho
zastúpenia solidárne od všetkých označených orgánov verejnej moci.
2. Skôr, ako mohol ústavný súd pristúpiť k vecnému prejednaniu sťažnosti, musel
posúdiť splnenie procesných predpokladov konania a dospel k záveru, že na prejednanie
návrhu nie je ústavný súd príslušný.
3. Sťažovateľka napáda postup orgánov činných v trestnom konaní a Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré jej neumožňujú navštíviť svojho otca vo výkone
väzby, v ktorej sa nachádza pre obzvlášť závažnú trestnú činnosť. Samotné negatívne
stanovisko týchto orgánov k jej žiadostiam však nezasahujú a nie sú ani spôsobilé zasiahnuť
a už vôbec nie porušiť sťažovateľkine práva, tak ako to v podanej sťažnosti prezentoval jej
advokát.
4. Napadnuté neidentifikovateľné negatívne odpovede na žiadosti sťažovateľky samy
osebe predstavujú iba jedny z mnohých čiastočných postupov orgánov činných v trestnom
konaní, ktorými nemôže byť zasahované do práv obvineného či jeho maloletej dcéry. Tieto
čiastkové kroky nepredstavujú rozhodnutie ani iný zásah v zmysle čl. 127 ústavy a § 49
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), takže ústavnému súdu neprislúcha ich
jednotlivo preskúmavať, a tým skôr potom nie je v jeho právomoci vysloviť orgánom
činným v trestnom konaní povinnosť povoliť sťažovateľke návštevu otca vo výkone väzby.
5. Z uvedených dôvodov bol teda návrh odmietnutý podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
6. V tomto prípade ide opäť o jeden z prípadov zneužívania podávania vopred
prima facie neprejednateľných sťažností na ústavný súd, hoci advokátsky primus by tomu
mal zabrániť, a to buď pre neznalosť elementárnych procesných pravidiel alebo pre snahu
advokáta o získanie odmeny bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, čo treba
považovať za porušenie zákonných a etických povinností advokáta.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. januára 2017