Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 69/2017
PDF · 83.54 KB
No categories available
I. ÚS 69/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. februára 2017
predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného advokátom
JUDr. Petrom Folprechtom, advokátska kancelária, Prague Anděl Business Centre s. r. o.,
Nádražní 344/23, Praha 5 (adresa doručovania: ,
), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva
garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 14 Medzinárodného paktu
o občianskych a politických právach č. 120/1976 Zb. uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7 Nc 8/2016 z 24. augusta 2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
1. Sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný
súd“) 5. decembra 2016 sa (ďalej len „sťažovateľ“) domáhal zrušenia
v záhlaví označeného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší
súd“) z dôvodu tvrdeného porušenia jeho práv definovaných v uvedených článkoch
a z dôvodu nevylúčenia sudcov
z prejednávania jeho veci.
2. Sťažovateľ najvyššiemu súdu vytkol, že nevylúčil všetkých sudcov, ktorí by mohli
konať a rozhodovať v jeho veci a ktorí sú v dennom pracovnom styku s
a , ktorí sú zase v dobrom vzťahu s jeho protistranou.
3. Bližší obsah napadnutého rozhodnutia, ako i priebeh konania, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, netreba podrobnejšie rekapitulovať, lebo sú účastníkom konania i ústavnému
súdu dostatočne známe.
4. Formálne udržateľná sťažnosť bola podaná včas osobou oprávnenou a riadne
zastúpenou. Na jej meritórne prerokovanie je však ústavný súd príslušný iba za splnenia aj
ostatných podmienok konania.
5. Ústavný súd preto posúdil obsah sťažnosti a dospel k záveru, že táto predstavuje
zjavne neopodstatnený návrh v zmysle § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“). Toto ustanovenie v záujme racionality a efektivity konania
pred ústavným súdom dáva tomuto súdu právomoc posúdiť „prijateľnosť“ návrhu ešte
pred tým, ako dospeje k záveru, že o návrhu rozhodne meritórne nálezom, pričom ide
o špecifickú a relatívne samostatnú časť konania, ktorá nemá charakter konania
kontradiktórneho, keď ústavný súd môže obvykle rozhodnúť bez ďalšieho, len na základe
obsahu napadnutého súdneho rozhodnutia a údajov obsiahnutých v samotnej ústavnej
sťažnosti. Ak potom smeruje sťažnosť proti rozhodnutiu všeobecného súdu, považuje ju
ústavný súd za zjavne neopodstatnenú vtedy, ak napadnuté rozhodnutie nie je vzhľadom
na svoju povahu, namietaným nedostatkom či vadám konania, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, spôsobilé porušiť základné práva a slobody sťažovateľa, t. j. keď sťažnosti
chýba ústavnoprávna dimenzia.
6. Právomoc ústavného súdu je založená výlučne na prieskum rozhodnutia z hľadiska
dodržania ústavnosti, t. j. či v konaní, resp. v rozhodnutí ho završujúcom neboli porušené
ústavnými predpismi chránené práva a slobody účastníka tohto konania, či konanie bolo
vedené v súlade s ústavnými princípmi, či postupom a rozhodnutím všeobecného súdu
nebolo zasiahnuté do ústavou zaručených práv sťažovateľa a či ho možno ako celok
považovať za spravodlivé.
7. Námietky, ktoré viedli sťažovateľa k záveru, že bolo porušené jeho právo
na spravodlivý proces a účinný opravný prostriedok, sa týkali predovšetkým otázky
potencionálneho vzťahu nevylúčených sudcov krajského súdu ku kolegom sudcom
, ktorí ich mali proti sťažovateľovi negatívne
ovplyvňovať. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že rozhodnutie nadriadeného súdu
o námietke zaujatosti voči sudcom namietaného súdu spadá výlučne do právomoci tohto
všeobecného súdu a polemika s jeho postupom tak zásadne – aspoň v tomto prípade – nemá
ústavnoprávny rozmer.
8. Navyše, právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces je právom
výsledkovým, preto sa ho možno dovolávať až po skončení konania (II. ÚS 155/08
či rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Komanický v. Slovenská
republika zo 4. 6. 2002). Článok 6 ods. 1 dohovoru sa ani netýka konania o námietke
zaujatosti, aj keď toto konanie by mohlo mať vplyv na konanie vo veci samej (rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Mianowicz v. Nemecko z 19. 5. 2009 a iné.).
9. Ústavný súd preto uzatvára, že konanie pred najvyšším súdom, ktorého výsledok
sťažovateľ napáda, možno pre tento prípad akceptovať. Vzhľadom na to odmietol sťažnosť
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. februára 2017