Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 770/2016
PDF · 107.39 KB
No categories available
I. ÚS 770/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. februára 2017
v senáte zloženom z predsedu senátu Milana Ľalíka (sudca spravodajca), sudkyne Marianny
Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť
, v zastúpení advokátkou Mgr. Gabrielou Horalovou, Mylnerovka
5, Praha 6, Česká republika, vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prerokovanie záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. Er 4608/2001 a takto
rozhodol:
1. Základné právo podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom
pod sp. zn. Er 4608/2001 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.
Er 4608/2001 k o n a ť bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume
300 € (slovom tristo eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý zaplatiť mu
v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť
trovy konania v sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť centov)
na účet Mgr. Gabriely Horalovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
19. septembra 2016 doručená sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľ“) na prieťahy v označenom exekučnom konaní (v ktorom vystupuje ako
povinný) pred Okresným súdom Košice II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. Er 4608/01
začatom 9. januára 2001. Podľa neho ide o nadmernú dĺžku konania, ktorá je v rozpore
s čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).
2. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal vysloviť porušenie v záhlaví označených základných
práv, prikázať okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznať mu finančné
zadosťučinenie v sume 5 000 € a nahradiť trovy konania v sume 363,79 €.
3. Okresný súd vo svojom vyjadrení zo 14. októbra 2016 uviedol, že 9. januára 2001
mu bola doručená žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej rozhodol
1. februára 2002 tak, že vydal poverenie pre súdneho exekútora na výkon exekúcie
rozhodnutia starostu mestskej časti Košice-Juh z 21. októbra 1999, ktorým bola
sťažovateľovi uložená pokuta 10 000 Sk; odvtedy nemal dôvod vo veci konať.
4. Účastníci konania zhodne vyhlásili, že súhlasia s upustením od ústneho
pojednávania.
5. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo, aby jeho záležitosť bola prejednaná
v primeranej lehote. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)
k tomuto právu je veľmi bohatá a vychádza z nej aj rozhodovacia činnosť ústavného súdu.
Vo vzťahu k prejednávanému prípadu sú podstatné tieto princípy.
6. Pri rozhodovaní o rešpektovaní požiadavky primeranej lehoty ako jedného
z aspektov práva na spravodlivý proces zakotveného v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6
ods. 1 dohovoru je potrebné zvažovať na jednej strane záujem sťažovateľa na rýchlom
vybavení veci a na strane druhej všeobecný záujem na riadnom výkone spravodlivosti.
7. Otázku primeranosti dĺžky konania je nutné posúdiť vždy v rámci konkrétnych
okolností daného prípadu, pričom sa berú do úvahy hlavne počet stupňov súdnej sústavy,
ktoré sa prípadom zaoberali, zložitosť veci, správanie sťažovateľa, postup štátnych orgánov
a význam konania pre sťažovateľa.
8. Všeobecne je štát povinný usporiadať svoj justičný systém tak, aby súdy mohli
každému zaručiť právo, aby o jeho záležitostiach týkajúcich sa práv a záväzkov bolo
právoplatne rozhodnuté v primeranej lehote.
9. Iba prieťahy pričítateľné štátu môžu viesť ku konštatovaniu prekročenia
primeranej lehoty. Aj v právnom štáte, v ktorom platí dispozičná zásada pre postup
účastníka konania, nezbavuje súd (ani exekučný súd) povinnosti zaistiť urýchlené
prejednanie a najmä skončenie veci.
10. Vzhľadom na extrémnu dĺžku exekučného konania – od 9. januára 2001 doteraz –
ústavný súd nepovažoval vôbec za významné uvedené kritéria podrobne skúmať a zaoberať
sa nimi, pretože ani právne či skutkovo náročnejší spor nesmie trvať takú dobu.
11. Treba však konštatovať, že aj účastníci konania, ktorí sa vôbec nezaujímali
o osud exekučnej veci, spôsobili neprimeranú dĺžku konania. Avšak ani exekučný okresný
súd neurobil všetko, čo bolo od neho možné rozumne očakávať, aby nadmernej dĺžke
konania zabránil, aj keď si je ústavný súd vedomý chronického preťaženia tohto súdu
vo všeobecnosti. V slobodnej spoločnosti je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby ich
hájili a starali sa o ne (vigilantilus iura).
12. Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti ústavný súd rozhodol, že exekučné
konanie nebolo vykonané v primeranej lehote, a bolo tak porušené právo sťažovateľa podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru; preto prikázal okresnému súdu konať
bez zbytočných prieťahov [čl. 127 ods. 1 a 2 ústavy a § 56 ods. 1 a 3 písm. a) zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].
13. V súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd priznal sťažovateľovi primerané
finančné zadosťučinenie v sume 300 €. Túto sumu mu vyplatí okresný súd v lehote
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Pri určení tejto sumy ústavný súd
vychádzal z hodnoty predmetu exekučného konania (približne 333 €), ako aj z toho,
že sťažovateľ sa vlastnou nezodpovednosťou (tým, že dobrovoľne nezaplatil vymáhanú
istinu ani po nariadení exekúcie) stal účastníkom dlhoročného exekučného konania ako
povinný. Bolo by v rozpore s elementárnou spravodlivosťou, aby na tomto neplnení
si svojich povinností povinného proti oprávnenému (mestskej časti), od okresného súdu
požadoval sumu 5 000 €.
14. Ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov konania (§ 36 ods. 2 zákona
o ústavnom súde) z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok
v sume 363,79 €. Táto suma zodpovedá nároku na úhradu za dva úkony právnej služby
v roku 2016. Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne
sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) tiež v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. februára 2017