Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 117/2017
PDF · 151.83 KB
No categories available
II. ÚS 117/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. februára 2017
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej
(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť
, vo veci namietaného
porušenia čl. 12, čl. 13, čl. 16, čl. 19, čl. 20, čl. 21, čl. 22, čl. 32, čl. 46, čl. 47 a čl. 48
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod
sp. zn. EX 3213/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júna 2016
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta
porušenie čl. 12, čl. 13, čl. 16, čl. 19, čl. 20, čl. 21, čl. 22, čl. 32, čl. 46, čl. 47 a čl. 48
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice II
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. EX 3213/2011 (ďalej len
„napadnuté konanie okresného súdu“).
Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že exekučné konanie vedené na okresnom súde pod
č. EX 107/08-17Za začalo na návrh oprávneného –
27. februára 2008. Exekučným titulom bol rozsudok okresného súdu č. k.
29 C 387/96-911 zo 17. decembra 1996. Konanie na okresnom súde začalo návrhom
exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Sťažovateľka uvádza, že okresný
súd neskúmal dôvodnosť tohto návrhu, sťažovateľku nepoučil o jej právach a ani neskúmal,
či jej bol pridelený vhodný náhradný byt. Napriek tomu okresný súd vydal poverenie
na vykonanie exekúcie č. 5803* 052 506 z 11. marca 2008 pre exekútora
.
Sťažovateľka podala návrh na zastavenie exekúcie, obsahom ktorého bola
aj námietka premlčania. Okresný súd jej návrh na zastavenie exekučného konania zamietol.
Sťažovateľka sa proti jeho rozhodnutiu „odvolala“. Okresný súd uznesením č. k.
39 Er 439/08-52 z 2. júna 2008 „exekúciu zastavil, povolil odklad exekúcie“ a o jej
námietke premlčania nerozhodol. Sťažovateľka následne doručila okresnému súdu návrh na
opravu odôvodnenia uznesenia č. k. 39 Er 439/08-52 z 2. júna 2008.
Sťažovateľka ďalej uvádza, že z uznesenia okresného súdu č. k. 39 Er 439/08-52
z 2. júna 2008, z uznesenia okresného súdu č. k. 39 Er 439/2008-98 z 8. apríla 2010
a z „oznámenia“ okresného súdu z 9. februára 2012 jednoznačne vyplýva, že okresný súd
„exekúciu zastavil, povolil odklad exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti Uznesenia
z 2. 6. 2008. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 3. 2010, to znamená,
že exekúcia na základe exekučného titulu č. k. 29 C 387/96 zo dňa 17. 12. 1996... bola
trvale zastavená a nie je možné ju obnoviť. Účinky úkonov, ktoré boli vykonané pred
právoplatnosťou rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie, ostávajú zachované. Navrátenie
do predošlého stavu je vylúčené.“.
Sťažovateľka uvádza, že z obsahu uznesenia okresného súdu č. k. 39 Er 439/2008-98
z 8. apríla 2010 okrem iného vyplýva, že uznesením Mestského zastupiteľstva v Košiciach
č. 630 z 30. a 31. októbra 2008 bol zrušený a povinnosti vyplývajúce z exekučných
titulov prešli na zriaďovateľa – mesto Košice. Sťažovateľka uvádza, že k zastaveniu
exekúcie došlo zavinením oprávneného – a jej okresný súd nepriznal uplatnené
trovy konania.
Podľa sťažovateľky ju potreboval vyhodiť z predmetného bytu, a preto zvolil
nezákonnú cestu. Aby bolo možné pokračovať v exekúcii, bol pozmenený exekučný titul
č. k. 29 C 387/96-911 zo 17. decembra 1996 na sp. zn. 29 C 387/96 zo 7. novembra 2011
a exekútorovi bolo vydané poverenie na vykonanie
exekúcie č. 5803 126 086* z 29. decembra 2011, pričom exekútor následne vykonával
exekúciu podľa pôvodného exekučného titulu. Sťažovateľka bola o začatí exekúcie
upovedomená 24. januára 2012 prípisom sp. zn. 35 Er 3236/2011. Uvádza, že exekútor
následne vykonal exekúciu vyprataním bytu 17. júna 2015.
Sťažovateľka namieta, že okresný súd ju pred vydaním poverenia nekontaktoval,
nepoučil ju o jej právach, nový exekučný titul nevidela a ani o ňom nemala vedomosť.
Exekútorovi 26. januára 2012 vzniesla námietky proti exekúcii, bytovej náhrade a trovám
exekúcie. Okresnému súdu 7. februára 2012 doručila návrh na zastavenie exekúcie
vyprataním bytu, no číslo exekučného konania vtedy nepoznala. Uvádza, že okresný súd jej
prípisom z 9. februára 2012 oznámil, že exekučné konanie vedené pod sp. zn.
39 Er 439/2008 bolo zastavené. Sťažovateľka namieta, že okresný súd ju neinformoval
o tom, že konanie bolo právoplatne skončené 20. marca 2010, a nedozvedela sa ani to, že
exekúcia v tej istej veci nie je prípustná.
Sťažovateľka zdôrazňuje, že dátum exekučného titulu bol účelovo pozmenený, aby
druhý exekútor dostal poverenie na vykonanie exekúcie. Namieta, že tento exekútor jej dal
príkaz − uložil povinnosť − vypratať byt, ktorý oprávnene užívala, pritom v deň doručenia
upovedomenia nemala povinnosť byt vypratať. Namieta, že uznesenie okresného súdu č. k.
39 Er 439/2008-98 z 8. apríla 2010 nie je podpísané, preto je spochybniteľné. Obdobne
podpísaný nie je ani prípis okresného súdu z 9. februára 2012, ktorého obsahom bolo
oznámenie o tom, že exekúcia vedená pod sp. zn. 39 Er 439/2008 bola zastavená. Namieta,
že okresný súd jej neposkytol súdnu ani právnu ochranu. Obrátila sa preto na Okresnú
prokuratúru Košice II, ktorej 16. júna 2015 doručila podnet na začatie trestného stíhania
„pre podvod a vyhrážania a požiadala o právnu a policajnú ochranu pred možným
násilím“, no potrebnej ochrany sa nedomohla.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka zastáva názor, že boli porušené jej označené
základné práva podľa ústavy napriek tomu, že jej konanie bolo pred začatím exekučného
konania aktívne a ústretové. Mala v úmysle vypratať byt a odovzdať ho dobrovoľne po
pridelení vhodného náhradného bytu, a to aj napriek tomu, že táto jej povinnosť na
vypratanie bytu už bola premlčaná.
Žiada preto, aby ústavný súd vydal tento nález:
„- právo v zmysle čl. 12 na rovnosť v právach a v dôstojnosti, bolo porušené,
právo v zmysle čl. 13 na ukladanie povinnosti pri zachovaní základných práv
a slobôd, bolo porušené,
- právo v zmysle čl. 16 na nedotknuteľnosť súkromia osoby, ľudské zaobchádzanie,
bolo porušené,
- právo v zmysle čl. 19..., bolo porušené,
- právo v zmysle čl. 20..., bolo porušené,
- právo v zmysle čl. 21..., bolo porušené,
- právo v zmysle čl. 22..., bolo porušené,
- právo v zmysle čl. 23..., bolo porušené,
- právo v zmysle čl. 32..., bolo porušené,
- právo v zmysle čl. 46..., bolo porušené,
- právo v zmysle čl. 47..., bolo porušené,
- právo v zmysle čl. 48..., bolo porušené.
Ústavný súd SR prikazuje Okresného súdu Košice II zrušiť protiprávne,
protizákonné, neprípustné a protiústavné exekučné konanie EX 3213/2011 LP na základe
poverenie Okresného súdu Košice II č. 5803 126 086* zo dňa 29. 12. 2011, č. k.
35 Er/3236/2011 na základe exekučného titulu – rozsudok č. k. 29 C 387/96 zo dňa
07. 11. 2011 resp. 17. 12. 1996.
Sťažovateľovi: , sa priznáva primerané finančné
zadosťučinenie v sume 700 000 € za majetkovú a nemajetkovú ujmu, ujmu na zdraví a ujmu
na právach ako následok neprípustnej exekúcie vyprataním bytu uskutočnenej dňa
17. 6. 2015, ktoré je povinný zaplatiť Okresný súd Košice II bezodkladne po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.“
Dňa 27. októbra 2016 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľky označené
ako „Výzva na poskytnutie zálohy na odškodnenie“, ktorou žiadala poskytnúť zálohu
300 000 € z dôvodu, že ústavnému súdu doručila v období od 2. marca 2016 do 8. júna 2016
sťažnosti, o ktorých nebolo dosiaľ rozhodnuté, a teda primerané finančné zadosťučinenie
jej nebolo dosiaľ poskytnuté napriek tomu, že všetky jej v tomto podaní označené sťažnosti,
ktoré podala ústavnému súdu, sú dôvodné, podporené listinnými dôkazmi.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy musí obsahovať všeobecné náležitosti uvedené
v § 20 zákona o ústavnom súde, ako aj osobitné náležitosti uvedené v § 50 zákona
o ústavnom súde v spojení s požiadavkami na návrh na rozhodnutie (petit) vyplývajúcimi
z § 56 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto môže prijať na ďalšie konanie len taký
návrh na začatie konania, ktorý obsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom o ústavnom
súde.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie čl. 12, čl. 13
a základných práv podľa čl. 16, čl. 19, čl. 20, čl. 21, čl. 22, čl. 32, čl. 46, čl. 47 a čl. 48
ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. EX 3213/2011.
Ústavný súd po posúdení obsahu sťažnosti zistil, že aj napriek tomu, že sťažovateľka
sa na ústavný súd obrátila so svojimi podaniami už niekoľkokrát, pričom ústavný súd ju už
viackrát upovedomil o tom, aké náležitosti musí obsahovať kvalifikovaný návrh, aby bol
spôsobilý iniciovať konanie pred ústavným súdom, opätovne jej sťažnosť v predloženom
znení neobsahovala zákonom ustanovené náležitosti. V tomto konkrétnom prípade nebola
splnená podmienka povinného právneho zastúpenia.
Ústavný súd preto vyzval sťažovateľku na doplnenie jej sťažnosti, teda aby
ústavnému súdu predložila splnomocnenie udelené konkrétnemu advokátovi alebo aby
preukázala, že Centru právnej pomoci podala písomnú žiadosť o poskytnutie právnej
pomoci a určenie advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, s upozornením,
že v prípade, ak nesplní podmienky uvedené vo výzve, ústavný súd môže postupovať podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Dňa 8. februára 2017 sťažovateľka reagovala na výzvu podaním, ktorým ústavnému
súdu oznámila, aby začal konanie aj bez návrhu na začatie konania, pretože keďže nemá
dôveru v advokátov, nikomu plnú moc neudelí.
Napriek tomu, že sťažovateľka reagovala na výzvu ústavného súdu, avšak odmietla
splniť zákonom o ústavnom súde predpísané náležitosti sťažnosti, ústavný súd odmietol jej
sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 od. 2 zákona o ústavnom súde pre
nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. februára 2017