Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 168/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. marca 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

TECHNOSOL, s. r. o. v likvidácii, Námestie SNP 1, Trnava, zastúpenej likvidátorkou

, , vo veci namietaného porušenia bližšie

neoznačených základných práv postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením z 26. októbra 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti TECHNOSOL, s. r. o. v likvidácii, o d m i e t a

ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. januára

2017 elektronicky a 13. februára 2017 poštou doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti

TECHNOSOL, s. r. o. v likvidácii, Námestie SNP 1, Trnava (ďalej len „sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia bližšie neoznačených základných práv postupom Krajského

súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 26. októbra 2016. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 8. februára

2017.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že na základe žaloby

(ďalej len „žalobca“) proti sťažovateľke ako žalovanej rozsudkom

Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) č. k. -376 z 5. mája 2010

bola sťažovateľka zaviazaná zaplatiť žalobcovi 131 765,78 €. Rozsudkom krajského súdu

č. k. -522 z 27. októbra 2011 bol rozsudok okresného súdu potvrdený.

Sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu dovolanie a hoci bola vyzvaná na

zaplatenie súdneho poplatku z dovolania vo výške 36 472 €, tento neuhradila. Namiesto

toho doručila žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov. Uznesením okresného súdu č. k.

-722 z 28. februára 2013 v spojení s uznesením krajského súdu č. k.

-742 z 11. februára 2014 oslobodenie od súdnych poplatkov nebolo

sťažovateľke priznané.

Sťažovateľka súdny poplatok neuhradila ani po opakovanej výzve. Namiesto toho

doručila opätovne novú žiadosť o oslobodenie od platenia súdneho poplatku za dovolanie

s tým, že vstúpila 7. októbra 2006 do likvidácie z dôvodu nezákonných vstupov do jej

účtovnej evidencie živnostníčkou .

Uznesením okresného súdu č. k. -842 zo 14. apríla 2016 bolo

dovolacie konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavené.

Uznesením krajského súdu č. k. -959 z 26. októbra 2016 bolo

uznesenie okresného súdu o zastavení dovolacieho konania potvrdené. Písomné

vyhotovenie uznesenia krajského súdu spolu so spisom bolo z krajského súdu okresnému

súdu vrátené 28. novembra 2016.

Podľa názoru sťažovateľky rôznymi machináciami a podvodmi jej bola spôsobená

škoda a naopak, žalobca sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. Získal nehnuteľnosť

zhodnotenú o viac ako 300 000 €, čo je trojnásobok ceny, ktorú za ňu zaplatil. Ďalší jeho

zisk spočíval v mesačnom nájomnom platenom od 15. júla 2006. Všeobecné súdy svojím

konaním napomohli podľa názoru sťažovateľky žalobcovi dosiahnuť nezákonný zisk

vo výške asi 700 000 € až 1 000 000 €, pričom sťažovateľke spôsobili škodu 508 610 €.

Sťažovateľka v ďalšom podrobne uvádza skutkové okolnosti, z ktorých uvedené závery

podľa nej vyplývajú.

Sťažovateľka tvrdí, že v dôsledku uznesenia krajského súdu, ktorým bolo potvrdené

zastavenie dovolacieho konania okresným súdom, nie je možné konať o jej dovolaní proti

právoplatnému rozsudku krajského súdu, čo bráni odstráneniu zjavných nesprávností, ktoré

sa vyskytli v konaní okresného súdu aj krajského súdu vo veci samej.

Ďalej sťažovateľka nesúhlasí s názorom krajského súdu, podľa ktorého ak sa chce

domáhať ochrany svojho práva v dovolacom konaní, potom mala v rámci svojej

podnikateľskej činnosti vyhradiť prostriedky potrebné na tento účel. Podľa sťažovateľky je

v tejto súvislosti podstatné, že v októbri 2006 vstúpila do likvidácie práve v dôsledku

vrátenia požičaných finančných zdrojov od podnikateľa a tiež v dôsledku

absolútne neplatnej nájomnej zmluvy, v ktorej bol predmet nájmu nedostatočne

identifikovaný, ako to vyplýva z právoplatného súdneho rozhodnutia v skoršom konaní.

V závere sťažovateľka (zrejme likvidátorka, pozn.) ako občianka Slovenskej

republiky ďakuje ústavnému súdu a dúfa, že jeho rozhodnutie bude spravodlivé a bude

vychádzať zo skutočností s prihliadnutím na opakované porušovanie zákonov Slovenskej

republiky.

Podľa zistenia ústavného súdu uznesenie krajského súdu č. k. -959

z 26. októbra 2016 sa stalo právoplatným 2. decembra 2016. Sťažovateľka nepodala proti

tomuto uzneseniu dovolanie.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za neprípustnú.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa (ďalej aj „“) dovolanie je

prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces.

Z obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že podľa názoru sťažovateľky jej bol odopretý

prístup k súdnej ochrane v rámci dovolacieho konania v rozpore so zákonom. Správne totiž

jej malo byť priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v dovolacom konaní, pretože

v dôsledku protizákonných konaní, ktorých sa stala obeťou, vznikla situácia, keď musela

vstúpiť do likvidácie a keď objektívne nemá prostriedky, z ktorých by zákonom predpísaný

súdny poplatok z dovolania uhradila. Možno preto konštatovať, že sťažovateľka namieta

porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa , a to na tom

základe, že nesprávnym postupom všeobecných súdov jej mal byť odopretý prístup

k Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v rámci dovolacieho konania.

Na základe uvedeného treba konštatovať, že podľa sťažovateľky nesprávnym

procesným postupom okresného súdu a krajského súdu jej malo byť znemožnené, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na

spravodlivý proces [ ].

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka mohla domáhať ochrany svojich práv

dovolaním, ktorého prípustnosť vyplýva z citovaného ustanovenia .

Treba k tomu poznamenať, že v danom prípade síce nejde o rozhodnutie odvolacieho súdu

vo veci samej, ale nepochybne ide o rozhodnutie, ktorým sa dovolacie konanie končí jeho

zastavením pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Keďže sťažovateľka podľa zistenia ústavného súdu dovolanie nepodala, nevyčerpala

tým mimoriadny opravný prostriedok, ktorý jej zákon na ochranu jej základných práv

účinne poskytuje a na ktorého použitie bola oprávnená v zmysle Civilného sporového

poriadku. Z uvedeného dôvodu treba považovať jej sťažnosť za neprípustnú.

Treba napokon dodať, že sťažovateľka ani len netvrdila (tým menej preukazovala),

že dovolanie nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a preto ani neprichádzal do

úvahy prípadný možný postup ústavného súdu podľa .

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. marca 2017