Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 173/2017
PDF · 255.19 KB
No categories available
II. ÚS 173/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. marca 2017 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval návrh ,
, na pozastavenie účinnosti § 29 zákona č. 442/2002 Z. z.
o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona
č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov,
na uloženie povinnosti Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky vypracovať
novelizáciu § 29 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových
odvetviach v znení neskorších predpisov, na konštatovanie bezdôvodného obohatenia
prevádzkovateľa verejnej kanalizácie a uloženie povinnosti vydania preplatku v pomere
25 % stočného tomu, na úkor koho sa získal, a takto
rozhodol:
Návrh o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bol 1. februára
2017 doručený návrh (ďalej len „navrhovateľ“) na pozastavenie účinnosti
§ 29 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene
a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „napadnuté ustanovenie“), na uloženie povinnosti Ministerstvu
životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) vypracovať
novelizáciu napadnutého ustanovenia, na konštatovanie bezdôvodného obohatenia
prevádzkovateľa verejnej kanalizácie a uloženie povinnosti vydania preplatku v pomere
25 % stočného tomu, na úkor koho bol získaný. Sťažovateľ sa požadovaných výrokov
domáha s poukazom na čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).
2. Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ nesúhlasí s aplikáciou
a znením odseku 3 napadnutého ustanovenia, podľa ktorého platí, že: „Ak sa vlastník
verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľ nedohodne s producentom inak a ak nie je
množstvo vypúšťaných odpadových vôd merané, má sa za to, že odberateľ, ktorý odoberá
vodu z verejného vodovodu, vypúšťa do verejnej kanalizácie také množstvo vody, ktoré
podľa zistenia odobral z verejného vodovodu, s pripočítaním množstva vody získanej z iných
zdrojov. Takto zistené množstvo odpadových vôd je podkladom na vyúčtovanie stočného.“
Uvádza, že listami zo 17. marca 2012 a 24. augusta 2015 požiadal ministerstvo
o novelizáciu predmetného ustanovenia. V listoch poukázal na to, že 25 % z množstva
vody, za ktoré je nútený platiť, v skutočnosti neodvádza do verejnej kanalizácie. Domnieva
sa preto, že v tomto rozsahu platí stočné neoprávnene, pričom dodáva, že „Takúto úhradu
za neodvedené množstvo stočného a to 25 % považujem podľa Občianskeho zákonníka ako
bezdôvodné obohatenie sa s majetkovým prospechom spoločnosti.“.
3. Odpovede, ktoré dostal od ministerstva, považuje za „nedôvodné, nezodpovedné
a odporujúce bez znalosti skutočného stavu a právneho povedomia“, a preto žiada
o rozhodnutie podľa čl. 125 ods. 3 ústavy, „či uvedený odstavec § 29 Zákona č. 442
z 19. 6. 2002 je v súlade so skutočnosťou“, pričom požaduje pozastavenie jeho účinnosti
až do prevedenia novelizácie.
4. Navrhovateľ s ohľadom na už uvedené navrhuje vydať tento nález:
„1. Ústavný súd v znení predloženého žalobného návrhu okamžite pozastavuje
účinnosť § 29 odst. 3 Zákona č. 442 z 19. 6. 2002.
2. Ukladá ministerstvu životného prostredia vypracovať novelizáciu § 29 Zákona
č. 442 z 19. 6. 2002 v znení predloženého návrhu žalobcu v úprave stočného v odpočte 25 %
neodvedeného stočného do kanalizácie podľa odst. 3 do šiestich mesiacov od vyhlásenia
rozhodnutia Ústavného súdu.
3. V znení Občianského zákonníka § 451 ide o bezdôvodné obohatenie
sa prevádzkovateľov verejnej kanalizácie, a preto musí byť prepočítaný preplatok v pomere
25 % stočného vydané tomu, na úkor koho sa získalo.“
II.
5. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako
aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý
je zjavne neopodstatnený.
III.
A. K návrhu na pozastavenie účinnosti predpisu a uloženie povinnosti jeho
novelizácie
6. Podľa čl. 125 ods. 1 ústavy ústavný súd ústavný súd rozhoduje o súlade
a) zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými
vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené
spôsobom ustanoveným zákonom(...)
Podľa čl. 125 ods. 2 ústavy ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku 1,
môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých
ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí
značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.
Podľa čl. 125 ods. 3 ústavy ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi
právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti,
prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali,
sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich
do súladu s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými
spôsobom ustanoveným zákonom(...)
Podľa § 18 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd začne konanie, ak návrh podá
a) najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,
b) prezident Slovenskej republiky,
c) vláda Slovenskej republiky,
d) súd, v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou,
e) generálny prokurátor Slovenskej republiky,
f) predseda Súdnej rady Slovenskej republiky vo veciach súladu právnych predpisov
podľa čl. 125 ods. 1 ústavy týkajúcich sa výkonu súdnictva,
g) verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1
ústavy, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské
práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika
ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
h) každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a čl. 127a
Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a)
až g) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym
predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, môžu podať ústavnému
súdu návrh na začatie konania.
7. Z uvedených ustanovení vyplýva, že o pozastavení účinnosti právneho predpisu
alebo jeho ustanovenia môže rozhodnúť plénum ústavného súdu po prijatí návrhu podľa
čl. 125 ods. 1 ústavy na ďalšie konanie (pozri čl. 125 ods. 2 ústavy). Návrh na začatie
konania o súlade zákonov s ústavou a ústavnými zákonmi pritom môže iniciovať iba
obmedzený počet subjektov, taxatívne uvedený v § 18 ods. 1 písm. a) až e) zákona
o ústavnom súde. Fyzická osoba, a teda ani navrhovateľ, medzi tieto subjekty nepatrí.
Je teda zrejmé, že navrhovateľ nemá aktívnu legitimáciu ani na podanie návrhu na
pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia právneho predpisu, ktorý je možné podať
len v súvislosti s návrhom na vyslovenie nesúladu právneho predpisu s ústavou. V tejto časti
preto treba návrh odmietnuť ako návrh podaný zjavne neoprávnenou osobou v spojení
s nedostatkom právomoci senátu ústavného súdu na jeho prerokovanie.
8. Navrhovateľ ďalej požaduje, aby ústavný súd uložil ministerstvu povinnosť
vypracovať novelu napadnutého ustanovenia. K takémuto rozhodnutiu však ústavný súd
nemá právomoc, pretože povinnosť uviesť napadnuté ustanovenia do súladu s ústavou
či s ústavnými zákonmi vzniká zo zákona ako dôsledok vyslovenia nesúladu právneho
predpisu s ústavou (pozri čl. 125 ods. 3 druhú vetu ústavy). Uvedený návrh je preto nutné
odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.
B. K návrhu na uloženie povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Ústavný súd konštatuje, že nie je v jeho právomoci rozhodovať o návrhu na
vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože o takomto návrhu môže rozhodnúť iba súd
v občianskom súdnom konaní (§ 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok).
Na základe už uvedených záverov ústavný súd odmietol návrh v časti smerujúcej
k pozastaveniu účinnosti § 29 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových
odvetviach v znení neskorších predpisov ako návrh podaný zjavne neoprávnenou osobou
v spojení s nedostatkom právomoci senátu ústavného súdu na prerokovanie takéhoto návrhu
a v časti smerujúcej k uloženiu povinnosti vypracovať novelu zákona a uloženiu povinnosti
vydať bezdôvodné obohatenie ako návrh, na ktorého prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc. Ústavný súd nevyzýval navrhovateľa na odstránenie nedostatkov návrhu
spočívajúcich predovšetkým v absencii právneho zastúpenia, pretože by to nemohlo
ovplyvniť výsledok konania.
11. Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol návrh navrhovateľa podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podaný zjavne neoprávnenou osobou a pre nedostatok
právomoci senátu ústavného súdu na jeho prerokovanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. marca 2017