Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 173/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. marca 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval návrh ,

, na pozastavenie účinnosti

o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona

č. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov,

na uloženie povinnosti Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky vypracovať

novelizáciu o verejných vodovodoch a verejných

kanalizáciách a o zmene a doplnení o regulácii v sieťových

odvetviach v znení neskorších predpisov, na konštatovanie bezdôvodného obohatenia

prevádzkovateľa verejnej kanalizácie a uloženie povinnosti vydania preplatku v pomere

25 % stočného tomu, na úkor koho sa získal, a takto

rozhodol:

Návrh o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bol 1. februára

2017 doručený návrh (ďalej len „navrhovateľ“) na pozastavenie účinnosti

o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene

a doplnení o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „napadnuté ustanovenie“), na uloženie povinnosti Ministerstvu

životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) vypracovať

novelizáciu napadnutého ustanovenia, na konštatovanie bezdôvodného obohatenia

prevádzkovateľa verejnej kanalizácie a uloženie povinnosti vydania preplatku v pomere

25 % stočného tomu, na úkor koho bol získaný. Sťažovateľ sa požadovaných výrokov

domáha s poukazom na a 3 (ďalej len „“).

2. Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ nesúhlasí s aplikáciou

a znením odseku 3 napadnutého ustanovenia, podľa ktorého platí, že: „Ak sa vlastník

verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľ nedohodne s producentom inak a ak nie je

množstvo vypúšťaných odpadových vôd merané, má sa za to, že odberateľ, ktorý odoberá

vodu z verejného vodovodu, vypúšťa do verejnej kanalizácie také množstvo vody, ktoré

podľa zistenia odobral z verejného vodovodu, s pripočítaním množstva vody získanej z iných

zdrojov. Takto zistené množstvo odpadových vôd je podkladom na vyúčtovanie stočného.“

Uvádza, že listami zo 17. marca 2012 a 24. augusta 2015 požiadal ministerstvo

o novelizáciu predmetného ustanovenia. V listoch poukázal na to, že 25 % z množstva

vody, za ktoré je nútený platiť, v skutočnosti neodvádza do verejnej kanalizácie. Domnieva

sa preto, že v tomto rozsahu platí stočné neoprávnene, pričom dodáva, že „Takúto úhradu

za neodvedené množstvo stočného a to 25 % považujem podľa ako

bezdôvodné obohatenie sa s majetkovým prospechom spoločnosti.“.

3. Odpovede, ktoré dostal od ministerstva, považuje za „nedôvodné, nezodpovedné

a odporujúce bez znalosti skutočného stavu a právneho povedomia“, a preto žiada

o rozhodnutie podľa , „či uvedený odstavec Zákona č. 442

z 19. 6. 2002 je v súlade so skutočnosťou“, pričom požaduje pozastavenie jeho účinnosti

až do prevedenia novelizácie.

4. Navrhovateľ s ohľadom na už uvedené navrhuje vydať tento nález:

„1. Ústavný súd v znení predloženého žalobného návrhu okamžite pozastavuje

účinnosť § 29 odst. 3 Zákona č. 442 z 19. 6. 2002.

2. Ukladá ministerstvu životného prostredia vypracovať novelizáciu § 29 Zákona

č. 442 z 19. 6. 2002 v znení predloženého návrhu žalobcu v úprave stočného v odpočte 25 %

neodvedeného stočného do kanalizácie podľa odst. 3 do šiestich mesiacov od vyhlásenia

rozhodnutia Ústavného súdu.

3. V znení Občianského zákonníka § 451 ide o bezdôvodné obohatenie

sa prevádzkovateľov verejnej kanalizácie, a preto musí byť prepočítaný preplatok v pomere

25 % stočného vydané tomu, na úkor koho sa získalo.“

II.

5. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako

aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený.

III.

A. K návrhu na pozastavenie účinnosti predpisu a uloženie povinnosti jeho

novelizácie

6. Podľa ústavný súd ústavný súd rozhoduje o súlade

a) zákonov s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými

vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené

spôsobom ustanoveným zákonom(...)

Podľa ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku 1,

môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých

ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí

značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

Podľa ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi

právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti,

prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali,

sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich

do súladu s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými

spôsobom ustanoveným zákonom(...)

Podľa ústavný súd začne konanie, ak návrh podá

a) najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,

b) prezident Slovenskej republiky,

c) vláda Slovenskej republiky,

d) súd, v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou,

e) generálny prokurátor Slovenskej republiky,

f) predseda Súdnej rady Slovenskej republiky vo veciach súladu právnych predpisov

podľa týkajúcich sa výkonu súdnictva,

g) verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1

, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské

práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

h) každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a čl. 127a

.

Podľa ak osoby uvedené v

až g) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym

predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, môžu podať ústavnému

súdu návrh na začatie konania.

7. Z uvedených ustanovení vyplýva, že o pozastavení účinnosti právneho predpisu

alebo jeho ustanovenia môže rozhodnúť plénum ústavného súdu po prijatí návrhu podľa

na ďalšie konanie (pozri ). Návrh na začatie

konania o súlade zákonov s a ústavnými zákonmi pritom môže iniciovať iba

obmedzený počet subjektov, taxatívne uvedený v § 18 ods. 1 písm. a) až e) zákona

o ústavnom súde. Fyzická osoba, a teda ani navrhovateľ, medzi tieto subjekty nepatrí.

Je teda zrejmé, že navrhovateľ nemá aktívnu legitimáciu ani na podanie návrhu na

pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia právneho predpisu, ktorý je možné podať

len v súvislosti s návrhom na vyslovenie nesúladu právneho predpisu s . V tejto časti

preto treba návrh odmietnuť ako návrh podaný zjavne neoprávnenou osobou v spojení

s nedostatkom právomoci senátu ústavného súdu na jeho prerokovanie.

8. Navrhovateľ ďalej požaduje, aby ústavný súd uložil ministerstvu povinnosť

vypracovať novelu napadnutého ustanovenia. K takémuto rozhodnutiu však ústavný súd

nemá právomoc, pretože povinnosť uviesť napadnuté ustanovenia do súladu s

či s ústavnými zákonmi vzniká zo zákona ako dôsledok vyslovenia nesúladu právneho

predpisu s (pozri druhú vetu ). Uvedený návrh je preto nutné

odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

B. K návrhu na uloženie povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Ústavný súd konštatuje, že nie je v jeho právomoci rozhodovať o návrhu na

vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože o takomto návrhu môže rozhodnúť iba súd

v občianskom súdnom konaní ( ).

Na základe už uvedených záverov ústavný súd odmietol návrh v časti smerujúcej

k pozastaveniu účinnosti o verejných vodovodoch a verejných

kanalizáciách a o zmene a doplnení o regulácii v sieťových

odvetviach v znení neskorších predpisov ako návrh podaný zjavne neoprávnenou osobou

v spojení s nedostatkom právomoci senátu ústavného súdu na prerokovanie takéhoto návrhu

a v časti smerujúcej k uloženiu povinnosti vypracovať novelu zákona a uloženiu povinnosti

vydať bezdôvodné obohatenie ako návrh, na ktorého prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc. Ústavný súd nevyzýval navrhovateľa na odstránenie nedostatkov návrhu

spočívajúcich predovšetkým v absencii právneho zastúpenia, pretože by to nemohlo

ovplyvniť výsledok konania.

11. Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol návrh navrhovateľa podľa § 25

ods. 2 ako podaný zjavne neoprávnenou osobou a pre nedostatok

právomoci senátu ústavného súdu na jeho prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. marca 2017