Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 151/2017
PDF · 174.16 KB
No categories available
II. ÚS 151/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. marca 2017 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa
spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť
, vo veci namietaného porušenia
základných práv podľa čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 3
a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. Ex 2480/11 a jeho rozsudkom č. k.
21 C 55/07-32 z 29. mája 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. apríla 2016
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 3 a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Ex 2480/11 a jeho rozsudkom č. k.
21 C 55/07-32 z 29. mája 2009 (ďalej len „napadnutý rozsudok okresného súdu“).
V úvode sťažnosti sťažovateľka uvádza, že sťažnosť podáva vo veci vedenej
okresným súdom pod sp. zn. Ex 2480/2011 z dôvodu porušenia jej základného práva podľa
čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy a práv podľa čl. 3 a čl. 6 dohovoru.
Zo sťažnosti vyplýva, že vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. Ex 280/2011,
kde navrhovateľom bol Dopravný podnik Bratislava, a. s., bol vynesený rozsudok č. k.
21 C 55/07-32 „s tým, že cestovala dňa 5. 7. 2006 autobusom linky
21 MHD bez platného cestovného lístka a je povinná zaplatiť MHD Sk 1 414,- = € 46,40 +
trovy konania Sk 2 803,- = € 93,04 + trovy exekúcie Sk 1 988,- = € 66,- + poplatok
za odklad exek. + 130,53 ďalšie trovy exekúcie“. Napadnutý rozsudok okresného súdu
jej však nebol doručený, pretože okresný súd uviedol nesprávne poštové smerové číslo,
a tak pošta doporučenú listovú zásielku vrátila späť okresnému súdu.
Sťažovateľka namieta, že okresný súd mal vedomosť o tom, že sťažovateľka spadá
do príslušnosti Okresného súdu Bratislava IV.
Sťažovateľka uvádza, že «sa na pojednávaní Okresnému súdu Bratislava 1. sudkyni
preukázala označením cestovným lístkom. Kontrola
cestovných lístkov bola po skončení jazdy keď tarifné a prepravné podmienky skončili. Dňa
5. 7. 2006 bol štátny sviatok a cesta netrvala dlhšie ako 10 minút, pretože vodič nestál
na každej zastávke t.j. kontrola po skončení Zmluvy o preprave § 760 O. z. Boli pokutovaní
ďalší štyria cestujúci.
Bolo porušené moje právo vypočúvať, alebo dať vypočuť svedkov.
... citujem: ,,sporným ostalo, či bolo povinnosťou označiť si cestovný
lístok podľa skutočného času prepravy alebo podľa času prepravy označeného v cestovnom
poriadku“
sa Okresnému súdu Bratislava 1. č. k. 21 C 55/07-32
sudkyni preukázala, že je v evidencii nezamestnaných.
Vážená pani sudkyňa mala vedomosť, že u
vyniesla Rozsudok 21 C 270/04 s následnou exekúciou 4 Er 420/2005 na sumu
Sk 78 800,- zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku 15. 1. 2005.».
Sťažovateľka tvrdí, že nemala možnosť sa proti napadnutému rozsudku okresného
súdu brániť, keďže tento jej doručený nebol, 13. júna 2011, teda v čase, keď jej už bola
doručená výzva od súdneho exekútora s vyznačením právoplatnosti
19. marca 2010 a vykonateľnosti 15. apríla 2010, požiadala okresný súd „o navrátenie“
lehoty na podanie odvolania a zároveň aj podala odvolanie proti napadnutému rozsudku
okresného súdu.
„Nepríslušný súd Okresný súd Bratislava I, poveril dňa 16. 2. 2011 č. k.
5101*051730 ... exekúciou voči , vo výške
Sk 7 933,38 = € 263,34.“
Dňa 13. októbra 2011 Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.
3 Co 348/2011 potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu napriek tomu, že podľa
sťažovateľky „nedošlo k úplnému súdnemu preskúmaniu obsahu rozhodnutia“. Podľa nej
„Okresný súd Bratislava 1, + Krajský súd v Bratislave majú povinnosť vychádzať
z preukázateľných dôkazov t.j. koľko v skutočnosti trvala cesta. /10 minút/“.
Sťažovateľka uvádza, že okresnému súdu podala návrh na zastavenie exekúcie
14. júna 2011 a návrh na vrátenie lehoty na podanie odvolania „23. 9. 2013 z dôvodu
neprísluš. súdu + 25. 11. 2013/, dňa 7. 6. 2014 z dôvodu premlčania pohľadávky/
- námietky proti trovám exekúcie dňa 9. 6. 2011
- námietky proti exekúcii dňa 9. 6. 2011“.
Okresný súd 5. októbra 2011 uznesením sp. zn. Ex 2480/2011 zamietol námietky
sťažovateľky proti exekúcii, námietky proti trovám konania, ako aj návrh na zastavenie
exekúcie. Predmetné uznesenie jej bolo doručené 29. novembra 2011.
Sťažovateľka následne požiadala Centrum právnej pomoci o zastupovanie
„na súde“. Jej žiadosť však bola zamietnutá, preto sa domnieva, že bolo porušené jej právo
„vis & vis“.
Sťažovateľka ďalej uvádza, že «obdržala zamietavé Uznesenie Okresného súdu
Bratislava 1, č. k. Ex 2480/2011 sudca zo dňa 11. 02. 2013:
- námietky o začatí exekúcie odmieta
- námietky proti trovám exekúcie odmieta.
S nesprávnym smerovým číslom! Na uznesení sa neuvádza poučenie povinného
o jeho právach pri domáhaní sa spravodlivého súdneho procesu t. j. jednotlivec musí mať
možnosť, aby jeho vec bola predložená súdu na rozhodnutie bez toho, aby mu boli kladené
neprimerané právne a faktické prekážky.
Na základe podaného „dovolania“ dňa 5. 3. 2013 + 26. 7. 2013 Okresnému súdu
Bratislava 1. Ex 2480/2011, 1 Er 230/2011-55 vo veci vymoženia uloženej
povinnosti, o námietkach proti začatí exekúcie a proti trovám exekúcie, navýšenie exekúcie
o € 130,- konal Okresný súd Bratislave č. k. 21 CoE/438/2014-163 sudca
a exekútorovi navýšenie trov exekúcie € 130,- odsúhlasila.
Pričom exekútor mal vedomosť od Okresného súdu Bratislava 1.
aj od povinnej že konanie vo veci exekúcie nie je ukončené pričom
exekútor nepreukázal súdu že mu vznikli v súvislosti vymáhaním nároku ďalšie
náklady.
Krajský súd v Bratislave č. k. 21 CoE/439/2014-165 - zastavenie exekúcie... dňa
30. 6. 2015 mala vedomosť:
- o nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava 1, t. j. vedela, že bola porušená Ústava
SR:
- vážená sudkyňa mala písomnú vedomosť o tom, že som cestovala na platný
cestovný lístok po skončení prepravy končia i prepravné podmienky na ktoré sa rozsudok
odvoláva
- mala vedomosť, že nepredložil náklady vzniknuté vymáhaním nároku
že proces exekúcie nie je ukončený bolo mu to riadnou písomnou oznámené
- mala písomnú vedomosť, že Okresný súd Bratislava 1. nepoučil účastníka konania
o jeho právach pri domáhaní sa spravodlivého súdneho procesu
- písomné preukázanie vznesenej námietky premlčania pohľadávky
- mala vedomosť o tom, že nebola poskytnutá právna pomoc a bolo
vecou Krajského súdu v Bratislave vec napraviť.
Samotné vynesenie Rozsudku Okresného súdu Bratislava 1. č. k. 21 C 55/07-32
zo dňa 29. 5. 2009 je v rozpore s ratifikovanou Ústavou SR siedmy odd. čl. 48/ods. 1/...
Príslušnosť súdu ustanoví zákon, ustanovil pred 35-rokmi Okresný súd
Bratislava IV. Legitímny dôvod na vznik pochybností o nestrannosti súdu.
Rozsudok je v rozpore zo zákonom, ako môže byť exekúcia správna?
V spojitosti s vynesením Rozsudku Okresného súdu Bratislava 1, č. k. 21 C 270/04
právoplatné 15. 1. 2005 opäť sudcu + −
exekútora o zaplatení Sk 78 000,- do 15 dní = € 2 489,- + € 432,31 vznikajú dôkazy
o porušení článku 3/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd „zákaz
mučenia“: zneužívanie právomocí
- je od roku 2004 Okresným súdom Bratislava 1.Krajským súdom
v Bratislave vystavená intenzívnemu finančnému duševnému a psychickému nátlaku a to:
- zablokovaním účtu od roku 2005 tak, aby nebolo zaplatené nájomné, elektrika...
- nebol do banky ani do mzdovej učtárne zaslaný príkaz na vyplácanie existenčného
minima
- oznámenie o predaji nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahuje ratione temporis
- rozviazanie pracovného pomeru z dôvodu vybavovania si na pracovisku vyplácanie
existenčného minima u zamestnávateľa
- dlhodobé práceneschopnosti + podrobenie sa operácii v roku 2006 stresovej
intenkon.
- znemožnené právne zastupovanie z Centra právnej pomoci
- zneužívanie právomocí sudcov a exekútorov náväzných na toto konanie
- znemožnenie zo strany justície na Slovensku pracovať, vykonávať ekonomickú
činnosť, žiť.».
Sťažovateľka uviedla, že „vec je v štádiu domáhania sa právneho zastúpenia
z Centrumu právnej pomoci č. k. 3342/2016-PO-MW, 645/2016 na Najvyššom súde SR
podaného dovolania dňa 31. 8. 2015“.
Sťažovateľka žiada od ústavného súdu:
„- Zrušiť rozhodnutie Okresného súdu Bratislava 1, č. k. 21 C 55/07-32 zo dňa
29. 5. 2009 právoplatné 19. 3. 2010, vykonateľné dňa 15. 4. 2010 z dôvodu nezákonnosti
príslušným orgánom
- zrušiť exekúciu Okresného súdu Bratislava 1, č. k. Ex 2480/11 ktorá sa skladá:
€ 46,93 vymôžeme pohľadávky, + € 16,27 trovy súdneho konania,+ € 76,11 trovy
právneho zastúpenia, € 16,50 trovy exekučného konania, + € 37,70 trovy právneho
zastúpenia, + € 108,80 trovy exekúcie, + € 130,- ďalšie trovy exekúcie
z titulu porušenia Ústavy SR, z titulu Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd článku č.6 a článku č. 3.“
Súčasťou sťažnosti zo 4. apríla 2016 bolo aj „Plnomocenstvo“, v ktorom
sťažovateľka splnomocnila „Ústavný súd SR..., v súlade o poskytovaní právneho zastúpenia
pred Ústavným súdom, zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii“ v jej právnej veci.
Dňa 14. apríla 2016 a 15. apríla 2016 sťažovateľka doručila ústavnému súdu
doplnenie svojej sťažnosti a listinné podklady týkajúce sa predmetnej veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy musí obsahovať všeobecné náležitosti uvedené
v § 20 zákona o ústavnom súde, ako aj osobitné náležitosti uvedené v § 50 zákona
o ústavnom súde v spojení s požiadavkami na návrh na rozhodnutie (petit) vyplývajúcimi
z § 56 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto môže prijať na ďalšie konanie len taký
návrh na začatie konania, ktorý obsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom o ústavnom
súde.
Ústavný súd po posúdení obsahu sťažnosti a jej doplnenia zistil, že sťažnosť
sťažovateľky v predloženom znení neobsahovala zákonom ustanovené náležitosti.
V sťažnosti absentoval najmä petit (návrh na rozhodnutie ústavného súdu), ktorý musí byť
formulovaný presne, určito, zrozumiteľne a pritom tak, aby zodpovedal právomoci, ktorú
môže ústavný súd uplatniť v príslušnom type konania, teda takým spôsobom, aby mohol
byť právne nespochybniteľným východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu
v uvedenej veci (m. m. III. ÚS 17/03, III. ÚS 234/04, IV. ÚS 15/08), a tiež nebola splnená
ani podmienka povinného právneho zastúpenia. Ústavný súd preto prípisom zo 16. mája
2016 vyzval sťažovateľku na doplnenie jej sťažnosti.
Dňa 20. júna 2016 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľky, obsahom
ktorého bola kópia žiadosti o poskytnutie právnej pomoci podaná vo veci vedenej okresným
súdom pod sp. zn. 1 Er 23/2011 a Ex 2480/2011 adresovaná Centru právnej pomoci,
a 13. októbra 2016 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľky označené
ako „Písomné Splnomocnenie udelené konkrétnemu advokátovi na zastupovanie v konaní
pred ÚS SR“, ktorého prílohou bola kópia splnomocnenia z 23. júna 2016 pre
, za ktorú koná advokát .
Vzhľadom na predmetné splnomocnenie ústavný súd prípisom zo 6. decembra 2016
vyzval v kópii splnomocnenia označeného právneho zástupcu sťažovateľky, aby predložil
ústavnému súdu kvalifikovaný návrh obsahujúci náležitosti sťažnosti požadované zákonom
o ústavnom súde, ako aj originál splnomocnenia na zastupovanie jeho klientky –
sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom.
Dňa 29. decembra 2016 bolo ústavnému súdu doručené podanie právneho zástupcu
sťažovateľky, ktorým požiadal ústavný súd o poskytnutie dodatočnej lehoty na vyjadrenie.
Z obsahu tohto podania ústavný súd zároveň zistil, že sťažovateľka doručila
ústavnému súdu splnomocnenie na zastupovanie z 23. júna 2016 pre ,
ktorý sa však o podaní sťažovateľky dozvedel až z jej listu, ktorý mu bol doručený
4. októbra 2016. Právny zástupca však sťažnosť sťažovateľky o požadované náležitosti do
času jej predbežného prerokovania nedoplnil.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatoval,
že sťažnosť sťažovateľky ani po predchádzajúcej výzve ústavného súdu neobsahuje všetky
náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde napriek tomu, že ústavný súd sťažovateľku
poučil, aké náležitosti má sťažnosť obsahovať, a zároveň ju upozornil, že ak v určenej
lehote sťažnosť požadovaným spôsobom nedoplní, môže byť odmietnutá z dôvodu
nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.
Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľky
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných
náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. marca 2017