Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49Er-2978-2007.pdf
PDF · 88.02 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-49Er/2978/2007
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., / pôvodný názov PROFIREAL SLOVAKIA spol.s.r.o./, IČO: 35792752, so sídlom Pribinova č. 25 proti povinnému: M. D., nar. XX.XX.XXXX, ul. R. č. 1, XXX XX Y. vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjaka so sídlom Murgašova č. 3, 040 01 Košice, pod č. Ex 1382/2007 o vymoženie pohľadávky vo výške 2 900,30 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 24.10.2007 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjaka vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku spísaného rozhodcom JUDr. Marianny Mochnáčovej, č.k.: RK-207/05-MM zo dňa 09.08.2005, ktorým bol žalovaný (povinný) zaviazaný zaplatiť žalobcovi(oprávnenému) sumu vo výške 4667,50 Eur, spolu s 6% ročným úrokom od 28.06.2005 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 15,60 Eur a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 49,79 Eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.08.2005 a vykonateľnosť dňa 16.08.2005. Okresný súd Košice II dňa 23.11.2007 pod č. 5803043614* vydal súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubošovi Sidorjakovi poverenie na vykonanie exekúcie podľa podaného návrhu.
2. Podľa ust. § 243h ods. 1 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
3. V zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý bol do exekučného poriadku doplnený zákonom č. 438/2015 Z.z., v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Zákon č. 438/2015 Z.z. nadobudol platnosť a účinnosť dňa 23.12.2015.
4. Súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu dňa 25.01.2016 podanie oprávneného zo dňa 22.01.2016 označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie.“ Oprávnený vo svojom podaní uvádza, že predmetné exekučné konanie je vedené na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Ďalej uviedol, že oprávnený ako veriteľ uzavrel dňa 23.04.2004 s povinným ako dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere č. 3943272268, na základe ktorej poskytol povinnému úver vo výške 3120,69 Eur, za poskytnutie úveru sa povinný zaviazal zaplatiť odplatu (zmluvnú odmenu) 951,80 Eur. Dlžník bol povinný uhradiť istinu úveru v 18 mesačných splátkach po 173,37 Eur. Vzhľadom na omeškanie s úhradou splátok, sa dňa 25.10.2004 stal splatným celý
nesplatený záväzok zo zmluvy. Zmenka bola vystavená povinným ako vystaviteľom na rad oprávneného za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy, pre prípad omeškania povinného s plnením jeho splatných záväzkov a to v súlade s ust. zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený v súlade s vyplňovacím právom k blankozmenke dohodnutým v zmluve vyplnil zmenku a uplatnil svoj nárok cestou príslušného súdu. Tiež uviedol, že na daný vzťah nemožno aplikovať ustanovenia právnych predpisov o zákaze zabezpečenia alebo splnenia spotrebiteľského úveru zmenkou, vzhľadom k tomu, že v čase uzatvorenia zmluvy a vyplnenia zmenky, tento právny predpis nebol účinný. K doplneniu oprávnený priložil Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere, Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere/.
5. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa §39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
6. Podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40použijúrovnako.
7. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
8. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí,že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
9. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
11. Z pripojených listinných dôkazov, najmä zmluvy o revolvingovom úvere vrátane podpísaných zmluvných dojednaní zmluvy zo dňa 23.04.2004 o revolvingovom úvere a rozhodcovského rozsudku súd zistil nasledovné: Oprávnený a povinný uzavreli dňa 23.04.2004 Zmluvu o revolvingovom úvere číslo: 3943272268 (ďalej len „Zmluva o RÚ“),na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 3120,70 Eur. Bod 16. zmluvy upravuje riešenie sporov - rozhodcovskú doložku tak, že: 16.2.1 „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov:
- JUDr. Gustáv Ret, advokát, zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 0978, so sídlom Tomášikova 30, P.O.BOX 85, 930 00 Bratislava 3, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX
- JUDr. Ján Smetana, advokát, zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 0265, so sídlom Horná 51, 974 00 Banská Bystrica, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX
- JUDr. Marianna Mochnáčová, advokátka, zapísaná v Slovenskej advokátskej komore pod č. 3328, so sídlom Tyršovo nábrežie 11, 040 01 Košice, pracovisko Čajakova 5, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX
12. V prípade, že postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z hore uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu Veriteľ.
13. Podľa čl. 16.3. zmluvných dojednaní „Rozhodcovská doložka platí v prípade, že spory z tejto zmluvy o RÚ nebudú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní. Rozhodcovské konanie bude popri pravidlách stanovených touto rozhodcovskou doložkou bude primerane riadiť ustanoveniami zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.“
14. Povinný neplnil riadne svoje povinnosti zo Zmluvy o RÚ a bol v omeškaní so splácaním úveru oprávnený podal u rozhodcu žalobu. Rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 3120,70 Eur s príslušenstvom, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
15. Pri opätovnom skúmaní vyššie konkretizovanej rozhodcovskej doložky bral súd do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka). Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
16. Nesporné je , že zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku je zmluvou spotrebiteľskou (typovou, formulárovou, adhéznou).Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú, zmluvné dojednania sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Úprava spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka rozširuje ochranu aj na zmluvy priamo v Občianskom zákonníku neupravené. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. (predtým PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o.), ktorej predmet činnosti je aj „poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov“, teda koná v rámci predmetu svojho podnikania. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd považuje za preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej zmluvy postavenie spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že na posúdenie okolnosti, či sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver nie je rozhodujúce akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len, či sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka teda nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenie § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka.
17. Súd dospel z predložených listinných dôkazov k záveru, že povinný mal vo vzťahu z uzatvorenej zmluvy postavenie spotrebiteľa, za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia §54 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv, je namieste pri pochybnostiach (ktoré by ev. mohol vniesť oprávnený) o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba podľa dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že dlžník koná pri uzatváraní a plnení z uzatvorenej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ťaží toho, kto bude tvrdiť takúto výnimku.
18. Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere teda spotrebiteľskú zmluvu, o plnení z ktorej rozhodol rozhodcovský súd.
19. Zmluvná podmienka , ktorá je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (vzťah fakticky nerovný a nevyvážený), niet žiadnych pochybností o tom, že taká zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu,
ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5 OZ., § 45 ods. 1 písm. c),ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - zabrániť tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v čl. 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
20. Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného. Túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku a to v neprospech spotrebiteľa. Dodávateľ v nej dokonca uviedol konkrétne mená rozhodcov, ktorí by výlučne spory rozhodovali, pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodovanie sporu rozhodcami je pritom paušálnym spôsobom, (dokonca s uvedením konkrétnych osôb rozhodcov) zakotvený v zmluvných dojednaniach (podmienkach) ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Takýto záver podporuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na tunajšom súde, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly v závislosti od konkrétneho oprávneného vykazujú značnú dávku podobnosti, čo naznačuje istú väzbu medzi rozhodcami a jednou zmluvnou stranou a vedie k výraznej pochybnosti o dostatočne individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov.
21. Súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. V tomto smere súdu dáva za pravdu aj neskoršie prijatá novela Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 1. januára 2008 zaviedla do § 53 ods. 4 písm. r) v znení: „za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní“.
22. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, a tak súd zastavil exekúciu podľa§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
23. O trovách súdneho exekútora, súd rozhodne samostatným rozhodnutí, po ich vyčíslení súdnym exekútorom.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V zmysle ust. § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a 2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 a 3 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej; odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.