Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 157/2017
PDF · 83.8 KB
No categories available
I. ÚS 157/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. marca 2017
predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov a
, , a ,
, zastúpených advokátom ,
, vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 11 C 23/2008
v spojení so sp. zn. 11 C 761/2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť , a
o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
1. , a (ďalej len
„sťažovatelia“) sa sťažnosťou podanou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„ústavný súd“) 18. januára 2017 domáhali vyslovenia porušenia v záhlaví označených práv
tam uvedeným postupom Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“).
2. Aby mohol ústavný súd pristúpiť k vecnému posúdeniu ústavnej sťažnosti, bol
povinný najskôr zisťovať, či podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) nie sú dôvody na jej odmietnutie.
3. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
4. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo zásahu dozvedieť.
5. Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom
hodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci (súdu), pričom k pojmovému vymedzeniu
„iného zásahu“ v zmysle čl. 127 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) sa
vyslovuje tak, že spravidla ide o prevažne jednorazový, protiprávny a zároveň protiústavný
útok týchto orgánov voči základným ústavne zaručeným právam (slobodám), ktorý v dobe
útoku predstavuje trvalé obnovenie právne existujúceho stavu. Z tejto fakticity vyplýva, že
tomuto inému zásahu nemožno už ultima ratio čeliť inak než ústavnou sťažnosťou, prípadne
nálezom ústavného súdu obsahujúcim okrem iného aj príkaz orgánu verejnej moci (súdu)
konať bez zbytočných prieťahov.
6. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštante uvádza, že sťažnosť
podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok
ochrany základných práv a slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 423/2016). Nedodržanie tejto lehoty
2
podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde je preto zákonom ustanoveným dôvodom
na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
7. Ústavný súd zistil, že namietané konania pred okresným súdom boli skončené
7. januára 2014 a 17. mája 2016 vyhlásením rozsudku, proti ktorému sťažovatelia
podali odvolanie. Prvé konanie (sp. zn. 11 C 23/2008) bolo právoplatne rozhodnuté
odvolacím súdom ešte 23. septembra 2015 a druhé konanie (sp. zn. 11 C 761/2015)
je od 21. septembra 2016 v odvolacom štádiu v nerozhodnutom stave vedené
pod sp. zn. 7 Co 604/2016; od týchto dátumov najneskôr plynie 2-mesačná lehota
na podanie ústavnej sťažnosti.
8. Sťažnosť sťažovateľov proti prieťahom v uvedených konaniach, ktorá bola nimi
osobne podaná na ústavnom súde 18. januára 2017, musel preto ústavný súd ako podanú
oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť.
9. Ústavný súd neakceptoval argumentáciu sťažovateľov, že pri posudzovaní lehoty
na podanie ústavnej sťažnosti treba vychádzať z dátumu doručenia odpovede
podpredsedníčky Krajského súdu v Nitre, ktorou prešetrovala vybavenie ich sťažnosti
na prieťahy v konaní listom predsedu okresného súdu z 15. augusta 2016, lebo nešlo
o žiaden účinný prostriedok nápravy pri zabezpečovaní ochrany základných práv
sťažovateľov.
10. Nad rámec ústavný súd dodáva, že jednou zo základných náležitostí sťažnosti
podľa čl. 127 ústavy je aj to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu
orgánov verejnej moci (súdu) do základných práv sťažovateľov (I. ÚS 76/2017). V čase
doručenia sťažnosti ústavnému súdu okresný súd už nemohol podniknúť žiadne kroky
na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľov v napadnutých konaniach, keďže v tom
čase jedno konanie už bolo dávno právoplatne skončené a druhé rozhodnuté (bod 7), takže
okresný súd už nemohol porušovať základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to sťažovatelia tvrdili v sťažnosti; aj z tohto dôvodu by teda
bola sťažnosť odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22 marca 2017
4