Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_2T-108-2020.pdf
PDF · 90.57 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/108/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, samosudcom Mgr. Ondrejom Hertelom, v trestnej veci vedenej proti obžalovaným S. S. U. W.., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1. februára 2022 v Galante, takto
rozhodol:
Obžalovaní:
X. S. S. K.. X.X.XXXX B. K., I. O. W. T.. XXXX/XX, Q.,
X. P. P. K.. X.XX.XXXX B. Ž., I. O. I. Z. Č.. XX, I. Z.,
sú vinní, že
v bode 1
obžalovaná X. S. S. a obžalovaný X. P. P.
- po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 29. apríla 2020 v čase od 05:24 hod. z presne nezisteného lesa v okrese K. prostredníctvom internetovej aplikácie Messenger z profilu registrovaného pod menom „. S. zaslali správu „zavolaj“ O. S., ktorý sa nachádzal v tom čase doma, následne na to zavolal na číslo obvinenej S. S. - XXXX XXX XXX, ktoré však zodvihol obvinený P. P., ktorý mu oznámil, že ak nezaplatí 2.000,- Eur, ktoré mu je dlžný bývalý priateľ S. S. istý J., tak S. S. viacej neuvidí, lebo ju zabije a následne telefón položil, pričom ďalšia komunikácia medzi nimi prebiehala cez aplikáciu Messenger v tom zmysle, že ak O. S. nezaplatí, tak bude S. S. ublížené a týmto spôsobom žiadali od O. S. aby vložil 500,- Eur na bankový účet č. W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený na obvinenú S. S., čo aj vykonal, čím svojím konaním spôsobili poškodenému O. S., O. B. K. B. Č.. XXX škodu vo výške 500,- Eur,
v bode 2
obžalovaná X. S. S.
- dňa 29. apríla 2020 v čase o 22:13 hod. z miesta svojho trvalého bydliska obce Q. po predchádzajúcej komunikácii s O. S. cez aplikáciu Messenger mu preposlala svoju vlastnú fotografiu s textom, aby uhradil 700,- Eur, lebo zomrie a následne žiadala čiastku 500,- Eur, inak bude zastrelená pred jeho očami, pričom v takejto komunikácii pokračovala aj dňa 30. apríla 2020, pričom na podklade týchto správ v obave o život S. S. ako aj v domnienke, že sa jedná o páchateľa s ktorým komunikoval dňa 29.04.2020 vložil 600,- Eur č. na bankový W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený na obvinenú S. S., čím svojím konaním spôsobila poškodenému O. S., O. B. K. B. Č.. XXX škodu vo výške 600,- Eur,
teda
v bode 1
obžalovaná X. S. S. a obžalovaný X. P. P.
- spoločným konaním iného hrozbou ťažkej ujmy nútili, aby niečo konal,
v bode 2
obžalovaná X. S. S.
- iného hrozbou ťažkej ujmy nútila, aby niečo konal,
čím spáchali
v bode 1
obžalovaná X. S. S. a obžalovaný X. P. P.
- zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona,
v bode 2
obžalovaná X. S. S.
- pokračujúci zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa odsudzujú :
obžalovaná X. S. S.
Podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 3 Trestného zákona a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam na trest odňatia slobody v trvaní 17 (sedemnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona jej určuje skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky.
obžalovaný X. P. P.
Podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 3 Trestného zákona a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam na trest odňatia slobody v trvaní 19 (devätnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal dňa 19.11.2020 na Okresný súd Galanta obžalobu pod č. k. X V. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 10.11.2020 na S. S. a spol. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona a iné.
Na hlavnom pojednávaní súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal vyhlásenie oboch obžalovaných, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a preto následne vykonával dokazovanie súvisiace iba s výrokom o treste, a to oboznámením nasledovných listinných dôkazov.
Zo správy o povesti z Obce Q. zo dňa 6.10.2020 na č.l. 101 vyplýva aj to, že obvinená S. S. je slobodná, v obci nevlastní žiadny nehnuteľný majetok a nebola obcou riešená v rámci priestupkového konania.
Zo správy o povesti z Obce I. Z. zo dňa 13.10.2020 na č.l. 102 vyplýva aj to, že obvinený P.Á. P. je slobodný a žije v spoločnej domácnosti s rodičmi a starou mamou, pričom nevlastní v obci žiadnu nehnuteľnosť a v obci a k spoluobčanom sa správa slušne.
Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov na obvinenú S. S. na č.l. 103-104 vyplýva, že má evidované 3 priestupky.
Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov na obvineného P. P. na č.l. 105-107 vyplýva, že má evidovaných 10 priestupkov.
Z odpisu registra trestov na obvinenú S. S. na č.l. 108 vyplýva, že nemá ani jeden záznam.
Z odpisu registra trestov na obvineného P. P. na č.l. 109 vyplýva, že má 2 záznamy.
Z aktualizovanej lustrácie - odpis registra trestov na obžalovanú S. S. na č.l. 144 ku dňu 28.01.2022 vyplýva, že nemá žiaden záznam.
Z aktualizovanej lustrácia - centrálna evidencia správnych deliktov a priestupkov na obžalovanú S. S. na č.l. 146 - 147 vyplýva, že má 6 záznamov.
Bola oboznámená aktualizovaná lustrácia - lustrácia v databáze súdov na obžalovanú S. S. na č.l. 145.
Z aktualizovanej lustrácie - odpis registra trestov na obžalovaného P.B. P. na č.l. 139 vyplýva, že má 2 záznamy.
Z aktualizovanej lustrácie - centrálna evidencia správnych deliktov a priestupkov na obžalovaného P. P. na č.l. 141 - 143 vyplýva, že má 11 záznamov.
Bola oboznámená aktualizovaná lustrácia - lustrácia v databáze súdov na obžalovaného P. P. na č.l. 140.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa celou spoločnosťou. V treste je teda obsiahnuté spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne ako aj etické. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Tost/19/2015 zo dňa 23.6.2015)
K obžalovanej X. S. S.
Súd pri úvahách o treste v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd vychádzal zo zákonnej trestnej sadzby určenej v § 189 ods. 1 Trestného zákona 2 až 6 rokov. Súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť, a to v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že sa obžalovaná k spáchaniu trestného činu priznala a tento úprimne oľutovala. Keďže prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, bol aplikovaný § 38 ods. 3 Trestného zákona, a teda trestná sadzba po úprave bola 2 roky až 4 roky a 8 mesiacov. Súd ustálil, že v preskúmavanom prípade u obžalovanej bolo možné použiť ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam vzhľadom na to, že obžalovaná pred súdom učinila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré bolo súdom aj prijaté v zmysle § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného zákona. V tejto súvislosti je potrebné poukázať tiež na zjednocujúce Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, kde okrem iného sa konštatuje, že ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek
spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. V tejto súvislosti je na mieste uviesť, že obžalovaná svojím vyhlásením o vine prispela k tomu, že v konaní pred súdom nebolo nevyhnutné vykonávať dokazovanie v plnom rozsahu, a teda súd nemusel vykonávať dokazovanie v rozsahu skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaná od začiatku sa k činu priznávala a nesnažila sa vyhnúť zodpovednosti za čin, ktorý spáchala. Po úprave trestnej sadzby v zmysle § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam dolná hranica trestnej sadzby znížená o 1/3 predstavovala 1 rok a 4 mesiace. Súd v rámci takto určenej trestnej sadzby uložil obžalovanej trest odňatia slobody v pásme mimoriadneho zníženia trestu, teda vo výmere 17 mesiacov, nakoľko s prihliadnutím na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, osobu páchateľky, a jej pohnútku, považuje tento trest za adekvátny na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľky. Z hľadiska osoby obžalovanej súd zobral do úvahy, že podľa správy o povesti z Obce Q. nebola obcou riešená v rámci priestupkového konania, a teda zo správy o povesti nevyplývajú negatívne skutočnosti. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že obžalovaná nemá záznam v registri trestov, ale má 6 záznamov v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov.
Podľa § 49 odsek 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil, nakoľko vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jej doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľky výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, pričom podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona jej určil skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky, ktorú súd považoval za dostatočnú.
Súd neuložil obžalovanej povinnosť ospravedlniť sa, nakoľko obžalovaná v záverečnej reči uviedla, že sa už poškodenému ospravedlnila, pričom poškodený v záverečnej reči uviedol, že obžalovaná uviedla pravdu.
Súd neuložil obžalovanej zákaz stretávať sa s obžalovaným P. P., nakoľko uloženie uvedeného zákazu nie je upravené v § 50 ods. 2 Trestného poriadku.
K obžalovanému 2. P.Á. P.
Súd pri úvahách o treste v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd vychádzal zo zákonnej trestnej sadzby určenej v § 189 ods. 1 Trestného zákona 2 až 6 rokov. Súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval. Keďže prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, bol aplikovaný § 38 ods. 3 Trestného zákona, a teda trestná sadzba po úprave bola 2 roky až 4 roky a 8 mesiacov. Súd ustálil, že v preskúmavanom prípade u obžalovaného bolo možné použiť ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam vzhľadom na to, že obžalovaný pred súdom učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré bolo súdom aj prijaté v zmysle § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného zákona. V tejto súvislosti je potrebné poukázať tiež na zjednocujúce Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, kde okrem iného sa konštatuje, že ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. V tejto súvislosti je na mieste uviesť, že obžalovaný svojím vyhlásením o vine prispel k tomu, že v konaní pred súdom nebolo nevyhnutné vykonávať dokazovanie v plnom rozsahu, a teda súd nemusel vykonávať dokazovanie v rozsahu skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný od začiatku sa k činu priznávala a nesnažil sa vyhnúť zodpovednosti za čin, ktorý spáchal. Po úprave trestnej sadzby v zmysle § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam dolná hranica trestnej sadzby znížená o 1/3 predstavovala 1 rok a 4 mesiace. Súd v rámci takto určenej trestnej sadzby uložil obžalovanému trest odňatia slobody v pásme mimoriadneho zníženia trestu, teda vo výmere 19 mesiacov, nakoľko s prihliadnutím na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, osobu páchateľa, a jeho pohnútku, považuje tento trest za
adekvátny na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa. Z hľadiska osoby obžalovaného súd zobral do úvahy, že podľa správy o povesti z Obce I. Z. obžalovaný v obci a k spoluobčanom sa správa slušne, a teda správa o povesti vyznieva pozitívne. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že obžalovaný má 2 záznamy v registri trestov, pri ktorých sa však na páchateľa hľadí akoby nebol odsúdený, pričom ale má 11 záznamov v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov, ktoré sa týkajú cestnej premávky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil, nakoľko vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, pričom podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky, ktorú súd považoval za dostatočnú.
Súd neaplikoval ustanovenie § 38 ods. 5 Trestného zákona, nakoľko v prípade obžalovaného pri oboch odsúdeniach v registri trestov je uvedené, že sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku v časti výroku o vine nie je prípustné odvolanie ani dovolanie, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (§ 257 ods. 5 Trestného poriadku) Proti tomuto rozsudku v časti výroku o treste možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Galanta na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).