Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

štátnej príslušnosti. Poukázal aj na právny záver ústavného súdu v náleze č. k. I. ÚS 379/2016 z 29. marca 2017, ktorý konštatoval, že právnym titulom prechodu vlastníckehoseptembra 2015, ktoré bolo predmetom skúmania ústavným súdom v náleze č. k. I. ÚS 379/2016 z 29. marca 2016. Sťažovatelia poukázali na to, že v predmetnej veci nimiseptembra 2015, ktoré bolo predmetom ústavnoprávneho prieskumu v náleze č. k. I. ÚS 379/2016 z 29. marca 2017. 9. V prípade tvrdenej nezákonnosti konfiškačného rozhodnutia

4MCdo/12/2014, 1Cdo/65/2021) a rozhodnutiami ústavného súdu (I. ÚS 419/2014, I. ÚS 379/2016). 7. Podľa najvyššieho súdu krajský súd k prieskumu konfiškačného výmerupoznamenal, že toto jeho rozhodnutie bolo preskúmané nálezom ústavného súdu (I. ÚS 379/2016), podľa ktorého vady konfiškačného konania nespochybňujú konfiškáciu, keďže

vyjadrený v Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2017 sp. zn. I. ÚS 379/2016 (nesprávne označené odvolacím súdom ako sp. zn. I. ÚS 379/2018), v zmyslektorý bol predmetom preskúmania Ústavným súdom Slovenskej republiky (sp. zn. I. ÚS 379/2016). Podľa názoru odvolacieho súdu nedoručenie Upovedomenia o konfiškácii jepreskúmania Ústavným súdom Slovenskej republiky v Náleze z 29. marca 2017 sp. zn. I. ÚS 379/2016. 14.1. V dovolaní namietané právne posúdenie týkajúce sa vyriešenia dovolateľmi

29. 3. 2017 ten istý senát Ústavného súdu SR /I. ÚS/ vydal nález sp. zn. I. ÚS 379/2016, v ktorom naopak považoval za právne prípustný postup Najvyššieho súdu SR253/2016, I. ÚS 514/2016 ). Zároveň je potrebné uviesť, že vo veci sp. zn. I. ÚS 379/2016 bolo predmetom ústavného prieskumu zrušujúce rozhodnutie najvyššieho súdu

a vykonávať dokazovanie, k čomu sa vyjadril aj Ústavný súd v náleze č. k. I. ÚS 379/2016-27, v ktorom uviedol: „Totiž len tvrdenie o vadách v konfiškačnom konaníuznesenie NS SR zo dňa 29.09.2015, sp. zn. 4MCdo/12/2014, nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 379/2016, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo/4116/2019). K námietke nedoručenia konfiškačnéhodoručovalo) a vykonávať v tom smere dokazovanie (obdobne viď nález ÚS SR č. k. I. ÚS 379/2016-27). K prípustnosti konfiškácie na základe zákona a nie zákonom samotným

Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) z 29. marca 2017, sp. zn. I. ÚS 379/2016). Osobitne odvolací súd v súvislosti so žalobcom 1/ spochybňovaným doručením29. septembra 2015 a s ním súvisiaci nález ÚS SR z 29. marca 2017, sp. zn. I. ÚS 379/2016. Žalobca 1/ zdôraznil, že dovolací súd sa v predmetnom rozhodnutí nezaoberal

419/2014) dovolateľ menoval aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 379/2016 z 29. marca 2017, ktorý k danej tematike uzavrel, že „(...) len tvrdenie2Cdo/24/2007, 5Cdo/198/2008, 4MCdo/12/2014, 1Cdo/65/2021, I. ÚS 419/2014, I. ÚS 379/2016) uvedené oprávňuje dovolací súd vysloviť názor, že sa jedná o odôvodnenieprieskumu zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý v náleze sp. zn. I. ÚS 379/2016 z 29. marca 2017 na potvrdenie správnosti úvah najvyššieho súdu zdôraznil

prieskumu zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý v náleze sp. zn. I. ÚS 379/2016 z 29. marca 2017 na potvrdenie správnosti úvah najvyššieho súdu zdôraznil2Cdo/24/2007, 5Cdo/198/2008, 4MCdo/12/2014, 1Cdo/65/2021, I. ÚS 419/2014, I. ÚS 379/2016) vyslovuje, že uvedené rozhodnutia oprávňujú dovolací súd vysloviť názor

nebol právny akt, ale dekrét samotný (nález Ústavného súdu SR z 29.3.2017 I. ÚS 379/2016). Z uvedeného možno vyvodiť, že všetok majetok, ktorý vlastnil Y. U. prešieltejto veci poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS 379/2016 z 29.3.2017. Právna istota osôb, ako aj zachovanie nevyhnutnej autority štátu

konfiškácie majetku sa zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze I. ÚS 379/2016-27, kde konštatoval: „Ku konfiškácii majetku mohlo dôjsť len za splneniakonfiškácie majetku sa zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky, v Náleze č. I. ÚS 379/2016-27, kde konštatoval: „Ku konfiškácii majetku mohlo dôjsť len za splneniažalovaného nestotožnil. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 379/2016, podľa ktorého ku konfiškácii majetku mohlo dôjsť len za splnenia zákonom