Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 240/2017
PDF · 179.34 KB
No categories available
II. ÚS 240/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. apríla 2017 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť
, zastúpeného matkou
, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a práva podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa postupom
Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Er 2773/2016 a jeho uznesením
z 21. septembra 2016 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pri
vybavovaní podania zo 7. decembra 2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
6. februára 2017 doručená sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorú podal prostredníctvom zákonnej zástupkyne (matky), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach
dieťaťa postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 16 Er 2773/2016 (ďalej aj „napadnuté konanie“) a jeho uznesením
z 21. septembra 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) a postupom Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) pri vybavovaní podania
zo 7. decembra 2016 (ďalej aj „napadnutý postup generálnej prokuratúry“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ (zastúpený matkou) je v procesnom
postavení oprávneného účastníkom exekučného konania vedeného okresným súdom
pod sp. zn. 16 Er 2773/2016 a povereným súdnym exekútorom
pod sp. zn. EX 898/2016. Predmetom označeného exekučného konania je
vymoženie dlžného výživného v sume 350 € a bežného výživného od júna 2016 do budúcna
v sume 500 € mesačne od povinného (otca sťažovateľa) . Povinný
proti exekúcii v zákonnej lehote podal námietky, ktorým okresný súd napadnutým
uznesením sp. zn. 16 Er 2773/2016 z 21. septembra 2016 vyhovel (v podstate) z dôvodu, že
exekučný titul (rozsudok okresného súdu sp. zn. 21 P 127/2012 z 29. októbra 2013) bol
uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) sp. zn. 8 CoP 51/2014
z 25. augusta 2014 ešte pred začatím exekučného konania (aj v časti výživného) zrušený
a vec bola v zodpovedajúcej časti vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.
Matka sťažovateľa podaním zo 7. decembra 2016 podala generálnej prokuratúre
„Podnet – Oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin“, v ktorom namietala
postup a rozhodnutie okresného súdu v napadnutom exekučnom konaní, pričom v ňom
okrem iného uviedla, že „... sa domnievam, že vyhotovením uznesenia sp. zn.
16Er/2773/2016-28 súd vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu,
v úmysle maloletému oprávnenému spôsobiť škodu tým, že vydal
rozhodnutie, v ktorom rozhodol o námietkach povinného proti exekúcii tak, že im vyhovel
v úmysle zadovážiť povinnému neoprávnený prospech a to, aby exekúcia EX 898/2016
vedená voči povinnému bola v celom rozsahu nedôvodná a teda
právoplatným rozhodnutím súdu zastavená“.
Sťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu namietané porušenie v sťažnosti
označených práv odôvodňuje okrem iného takto:
„V predmetnom konaní o námietkach vedené na Okresnom súde Košice I
sp. zn. 16Er/2773/2016-28 zo dňa 21. 9. 2016 súd uznesením rozhodol o námietkach
povinného tak, že námietkam povinného proti exekúcii vyhovel. Dôvody o ktoré súd svoje
rozhodnutie oprel opísané v rozhodnutí sú nezrozumiteľné a preto nepreskúmateľné. Súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento
nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, z toho dôvodu som
podnetom - oznámením, že bol spáchaný trestný čin, zo dňa 7. 12. 2016 som ako zástupca
maloletého oprávneného postúpila vec Generálnej prokuratúre SR. Nezákonným
rozhodnutím okresný súd vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, v
úmysle zadovážiť povinnému neoprávnený prospech a to, aby
exekúcia EX 898/16 bola v celom rozsahu voči nemu zastavená, čím maloletému
oprávnenému zmaril uplatnenie jeho základných práv a slobôd. V tejto
veci orgán verejnej moci - Generálna prokuratúra SR nekonal.
... Generálna prokuratúra SR svojou nečinnosťou o podanom podnete - oznámení,
že bol spáchaný trestný čin Okresným súdom Košice I zo dňa 7. 12. 2016 a Okresný súd
Košice I v konaní sp. zn. 16Er/2773/2016 sťažovateľovi porušili práva
a to:
Základné právo na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,
Právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd
Právo na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd
Právo dieťaťa, aby jeho záujem bol prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti
tykajúcej sa detí uskutočňovanej súkromnými alebo verejnými orgánmi podľa čl. 3 ods. 1
Dohovoru o právach dieťaťa.“
Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd
nálezom takto rozhodol:
„1) Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na účinný opravný prostriedok
podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol vyhlásený
pod č. 209/1992 Zb. a právo podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa nečinnosťou
Generálnej prokuratúry SR a v konaní Okresného súdu Košice I sp. zn. 16Er/2773/2016
porušené bolo.
2) Uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 16Er/2773/2016 zrušuje a vec vracia
na ďalšie konanie inému súdu.
3) Zakazuje pokračovanie v porušovaní základného práva sťažovateľa podľa čl. 13
Dohovoru a prikazuje Generálnej prokuratúre SR, aby vo veci podnetu - oznámenia
o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin, podaný zástupcom maloletého oprávneného
zo dňa 7.12.2016 pre podozrenie z porušovania zákona Okresným súdom Košice I konal
podľa osobitných predpisov.
4) Priznáva sťažovateľovi za porušenie jeho práv a základných slobôd orgánmi
verejnej moci primerané finančné zadosťučinenie v rozsahu 4000,00 EUR na účet
sťažovateľa...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal, či sťažnosť sťažovateľa
obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde (§ 20
a § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde.
II.1 K namietanému porušeniu v sťažnosti označených práv sťažovateľa
napadnutým uznesením okresného súdu, ako aj postupom, ktorý jeho vydaniu
predchádzal
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných
súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný
súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu
základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi
zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.
Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná
právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd
môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným
súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej
prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).
Sťažovateľ v posudzovanej veci napáda (okrem iného aj) postup okresného súdu
v napadnutom konaní a jeho uznesenie z 21. septembra 2016, ktorým súd prvého stupňa
vyhovel námietkam povinného proti exekúcii, v ktorej sťažovateľ vystupuje v procesnom
postavení oprávneného.
Podľa § 50 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo
námietkam, je prípustné odvolanie.
Z citovaného ustanovenia § 50 ods. 4 Exekučného poriadku, ako aj z poučenia
obsiahnutého v napadnutom uznesení okresného súdu (ktorého fotokópiu sťažovateľ pripojil
k svojej sťažnosti adresovanej ústavnému súdu) vyplýva, že sťažovateľ (v napadnutom
konaní zastúpený matkou ako svojou zákonnou zástupkyňou, pozn.) mal v procesnom
postavení oprávneného možnosť podať proti napadnutému uzneseniu okresného súdu
odvolanie, čo podľa zistení ústavného súdu podaním doručeným okresnému súdu
2. decembra 2016 aj urobil. O odvolaní sťažovateľa je oprávnený a aj povinný rozhodnúť
Krajský súd v Košiciach. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa preto
v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu rozhodovať o tej časti sťažnosti, ktorá
smeruje proti napadnutému uzneseniu okresného súdu a postupu, ktorý predchádzal jeho
vydaniu.
Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť
sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu
nedostatku svojej právomoci.
II.2 K namietanému porušeniu v sťažnosti označených práv sťažovateľa
postupom generálnej prokuratúry pri vybavovaní podania matky sťažovateľa
zo 7. decembra 2016
Z obsahu sťažnosti sťažovateľa adresovanej ústavnému súdu (ktorej podstatná časť
je citovaná v časti I tohto uznesenia, pozn.) vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie
svojich v sťažnosti označených práv aj postupom generálnej prokuratúry pri vybavovaní
podania matky sťažovateľa zo 7. decembra 2016, pričom generálnej prokuratúre v tejto
súvislosti vytýka, že sa týmto podaním vôbec nezaoberala.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci
vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval
uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne
nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Ústavný súd pri príprave predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že generálna
prokuratúra podanie matky sťažovateľa zo 7. decembra 2016 označené ako „Podnet –
Oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin“, v ktorom namietala postup
a rozhodnutie okresného súdu v napadnutom exekučnom konaní, prípisom
zo 16. decembra 2016 postúpila okresnému súdu k spisovej značke týkajúcej sa
napadnutého konania, keďže po preskúmaní obsahu označeného podania dospela k záveru,
že nejde o trestné oznámenie, ale o obranu oprávneného (zastúpeného matkou)
v predmetnom exekučnom konaní.
Podľa prvej vety § 62 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení
neskorších predpisov podanie sa posudzuje vždy podľa obsahu, aj keď je nesprávne
označené.
Z uvedených skutočností vyplýva, že generálna prokuratúra sa podaním matky
sťažovateľa zo 7. decembra 2016 riadne zaoberala, posúdila jeho obsah a následne ho
postúpila okresnému súdu ako príslušnému na konanie o veci, ktorej sa označené podanie
týkalo. Ústavný súd preto konštatuje, že medzi výhradami sťažovateľa, ktorý v súvislosti
s označeným podaním jeho zákonnej zástupkyne namieta výlučne nečinnosť generálnej
prokuratúry, a napadnutým postupom generálnej prokuratúry neexistuje taká príčinná
súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie
mohol reálne dospieť k záveru o porušení v sťažnosti označených práv sťažovateľa.
Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti
pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu
zaoberať sa ďalšími procesnými návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. apríla 2017