Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 240/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. apríla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného matkou

, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 21. septembra 2016 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pri

vybavovaní podania zo 7. decembra 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

6. februára 2017 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorú podal prostredníctvom zákonnej zástupkyne (matky), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa (ďalej

len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach

dieťaťa postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“) a jeho uznesením

z 21. septembra 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) a postupom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) pri vybavovaní podania

zo 7. decembra 2016 (ďalej aj „napadnutý postup generálnej prokuratúry“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ (zastúpený matkou) je v procesnom

postavení oprávneného účastníkom exekučného konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. a povereným súdnym exekútorom

pod sp. zn. EX 898/2016. Predmetom označeného exekučného konania je

vymoženie dlžného výživného v sume 350 € a bežného výživného od júna 2016 do budúcna

v sume 500 € mesačne od povinného (otca sťažovateľa) . Povinný

proti exekúcii v zákonnej lehote podal námietky, ktorým okresný súd napadnutým

uznesením sp. zn. z 21. septembra 2016 vyhovel (v podstate) z dôvodu, že

exekučný titul (rozsudok okresného súdu sp. zn. z 29. októbra 2013) bol

uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) sp. zn.

z 25. augusta 2014 ešte pred začatím exekučného konania (aj v časti výživného) zrušený

a vec bola v zodpovedajúcej časti vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.

Matka sťažovateľa podaním zo 7. decembra 2016 podala generálnej prokuratúre

„Podnet – Oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin“, v ktorom namietala

postup a rozhodnutie okresného súdu v napadnutom exekučnom konaní, pričom v ňom

okrem iného uviedla, že „... sa domnievam, že vyhotovením uznesenia sp. zn.

-28 súd vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu,

v úmysle maloletému oprávnenému spôsobiť škodu tým, že vydal

rozhodnutie, v ktorom rozhodol o námietkach povinného proti exekúcii tak, že im vyhovel

v úmysle zadovážiť povinnému neoprávnený prospech a to, aby exekúcia EX 898/2016

vedená voči povinnému bola v celom rozsahu nedôvodná a teda

právoplatným rozhodnutím súdu zastavená“.

Sťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu namietané porušenie v sťažnosti

označených práv odôvodňuje okrem iného takto:

„V predmetnom konaní o námietkach vedené na Okresnom súde Košice I

sp. zn. -28 zo dňa 21. 9. 2016 súd uznesením rozhodol o námietkach

povinného tak, že námietkam povinného proti exekúcii vyhovel. Dôvody o ktoré súd svoje

rozhodnutie oprel opísané v rozhodnutí sú nezrozumiteľné a preto nepreskúmateľné. Súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento

nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, z toho dôvodu som

podnetom - oznámením, že bol spáchaný trestný čin, zo dňa 7. 12. 2016 som ako zástupca

maloletého oprávneného postúpila vec Generálnej prokuratúre SR. Nezákonným

rozhodnutím okresný súd vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, v

úmysle zadovážiť povinnému neoprávnený prospech a to, aby

exekúcia EX 898/16 bola v celom rozsahu voči nemu zastavená, čím maloletému

oprávnenému zmaril uplatnenie jeho základných práv a slobôd. V tejto

veci orgán verejnej moci - Generálna prokuratúra SR nekonal.

... Generálna prokuratúra SR svojou nečinnosťou o podanom podnete - oznámení,

že bol spáchaný trestný čin Okresným súdom Košice I zo dňa 7. 12. 2016 a Okresný súd

Košice I v konaní sp. zn. sťažovateľovi porušili práva

a to:

Základné právo na súdnu a inú ochranu podľa SR,

Právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd

Právo na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd

Právo dieťaťa, aby jeho záujem bol prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti

tykajúcej sa detí uskutočňovanej súkromnými alebo verejnými orgánmi podľa čl. 3 ods. 1

Dohovoru o právach dieťaťa.“

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1) Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, právo na spravodlivé konanie podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na účinný opravný prostriedok

podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol vyhlásený

pod č. a právo podľa Dohovoru o právach dieťaťa nečinnosťou

Generálnej prokuratúry SR a v konaní Okresného súdu Košice I sp. zn.

porušené bolo.

2) Uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. zrušuje a vec vracia

na ďalšie konanie inému súdu.

3) Zakazuje pokračovanie v porušovaní základného práva sťažovateľa podľa čl. 13

Dohovoru a prikazuje Generálnej prokuratúre SR, aby vo veci podnetu - oznámenia

o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin, podaný zástupcom maloletého oprávneného

zo dňa 7.12.2016 pre podozrenie z porušovania zákona Okresným súdom Košice I konal

podľa osobitných predpisov.

4) Priznáva sťažovateľovi za porušenie jeho práv a základných slobôd orgánmi

verejnej moci primerané finančné zadosťučinenie v rozsahu 4000,00 EUR na účet

sťažovateľa...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal, či sťažnosť sťažovateľa

obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané (

a § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

II.1 K namietanému porušeniu v sťažnosti označených práv sťažovateľa

napadnutým uznesením okresného súdu, ako aj postupom, ktorý jeho vydaniu

predchádzal

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej

prerokovanie (m. m. ).

Sťažovateľ v posudzovanej veci napáda (okrem iného aj) postup okresného súdu

v napadnutom konaní a jeho uznesenie z 21. septembra 2016, ktorým súd prvého stupňa

vyhovel námietkam povinného proti exekúcii, v ktorej sťažovateľ vystupuje v procesnom

postavení oprávneného.

Podľa

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo

námietkam, je prípustné odvolanie.

Z citovaného ustanovenia § 50 ods. 4 Exekučného poriadku, ako aj z poučenia

obsiahnutého v napadnutom uznesení okresného súdu (ktorého fotokópiu sťažovateľ pripojil

k svojej sťažnosti adresovanej ústavnému súdu) vyplýva, že sťažovateľ (v napadnutom

konaní zastúpený matkou ako svojou zákonnou zástupkyňou, pozn.) mal v procesnom

postavení oprávneného možnosť podať proti napadnutému uzneseniu okresného súdu

odvolanie, čo podľa zistení ústavného súdu podaním doručeným okresnému súdu

2. decembra 2016 aj urobil. O odvolaní sťažovateľa je oprávnený a aj povinný rozhodnúť

Krajský súd v Košiciach. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa preto

v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu rozhodovať o tej časti sťažnosti, ktorá

smeruje proti napadnutému uzneseniu okresného súdu a postupu, ktorý predchádzal jeho

vydaniu.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa z dôvodu

nedostatku svojej právomoci.

II.2 K namietanému porušeniu v sťažnosti označených práv sťažovateľa

postupom generálnej prokuratúry pri vybavovaní podania matky sťažovateľa

zo 7. decembra 2016

Z obsahu sťažnosti sťažovateľa adresovanej ústavnému súdu (ktorej podstatná časť

je citovaná v časti I tohto uznesenia, pozn.) vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie

svojich v sťažnosti označených práv aj postupom generálnej prokuratúry pri vybavovaní

podania matky sťažovateľa zo 7. decembra 2016, pričom generálnej prokuratúre v tejto

súvislosti vytýka, že sa týmto podaním vôbec nezaoberala.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

Ústavný súd pri príprave predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že generálna

prokuratúra podanie matky sťažovateľa zo 7. decembra 2016 označené ako „Podnet –

Oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin“, v ktorom namietala postup

a rozhodnutie okresného súdu v napadnutom exekučnom konaní, prípisom

zo 16. decembra 2016 postúpila okresnému súdu k spisovej značke týkajúcej sa

napadnutého konania, keďže po preskúmaní obsahu označeného podania dospela k záveru,

že nejde o trestné oznámenie, ale o obranu oprávneného (zastúpeného matkou)

v predmetnom exekučnom konaní.

Podľa prvej vety v znení

neskorších predpisov podanie sa posudzuje vždy podľa obsahu, aj keď je nesprávne

označené.

Z uvedených skutočností vyplýva, že generálna prokuratúra sa podaním matky

sťažovateľa zo 7. decembra 2016 riadne zaoberala, posúdila jeho obsah a následne ho

postúpila okresnému súdu ako príslušnému na konanie o veci, ktorej sa označené podanie

týkalo. Ústavný súd preto konštatuje, že medzi výhradami sťažovateľa, ktorý v súvislosti

s označeným podaním jeho zákonnej zástupkyne namieta výlučne nečinnosť generálnej

prokuratúry, a napadnutým postupom generálnej prokuratúry neexistuje taká príčinná

súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

mohol reálne dospieť k záveru o porušení v sťažnosti označených práv sťažovateľa.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti

pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu

zaoberať sa ďalšími procesnými návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. apríla 2017