Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9PP/19/2021

Potvrdené rozhodnutím 2Tos/19/2022
„Uznesenie Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD. a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD., v trestnej veci odsúdeného K. J., pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno e/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného K. J. proti uzneseniu Okresného súdu Levice sp. zn. 9PP/19/2021 zo dňa 1. 2. 2022 na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 8. marca 2022 takto rozhodol: Podľa § 193 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného K. J. z a m i e t a, ako podaná oneskorene."

Uznesenie

Okresný súd Levice samosudcom Mgr. Tomášom Uhrikom, v trestnej veci ods. K. J., pre prečin krádeže podľa písmeno e), písmeno a) , o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody na verejnom zasadnutí konanom dňa 01.02.2022 na Okresnom súde Levice a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody U. formou videokonferencie, takto

rozhodol:

Podľa písmeno a), , , súd návrh odsúdeného K. J., narodeného XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H. ulica XXX/X, T. H., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody U., o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. zo dňa 25.10.2018 v spojení s uznesením Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. zo dňa 05.05.2021 v trvaní 6 /šesť/ mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia z a m i e t a .

odôvodnenie:

Odsúdený K. J. podal dňa 02.12.2021 na Okresný súd Levice návrh na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Na verejnom zasadnutí doplnil, že z dôvodu zdravotných problémov nemá šancu získať odmenu.

Prokurátorka na verejnom zasadnutí navrhla zamietnuť návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Z hodnotenia ÚVTOS U. vyplýva, že odsúdený bol do výkonu trestu odňatia slobody dodaný príslušníkmi Policajného zboru dňa 21.02.2019 do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov. Jeho správanie a vystupovanie bolo na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia príslušníkov zboru plnil. Konfliktné situácie nevyvolával. Poriadok a čistotu udržiaval na požadovanej úrovni. Disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol. Do tunajšieho ústavu bol premiestnený dňa 12.03.2019 za účelom výkonu trestu odňatia slobody v ústave so stredným stupňom stráženia. V rámci vnútornej diferenciácie bol odsúdený umiestnený na výkon trestu do diferenciačnej skupiny „B“. Stanovené ciele programu zaobchádzania sa u odsúdeného neplnia v oblasti edukácie, v ostatných oblastiach sa plnia čiastočne. Do aktivít pedagogického pôsobenia sa nezapája. Počas individuálnych pohovorov je vedený k stanoveniu reálnych životných cieľov bez páchania trestnej činnosti a k zodpovednosti za svoje konanie. V individuálnej práci s ním sa doposiaľ nepodarilo dosiahnuť pozitívne zmeny v hodnotovej orientácii.

Jeho správanie a vystupovanie je doposiaľ na požadovanej úrovni. Pokyny a príkazy príslušníkov zboru rešpektuje a plní. Voči osobám, s ktorými prichádza do styku, zachováva zásady slušného správania. Medzi odsúdenými je znášanlivý, konfliktné situácie nevyvoláva. Vo svojich osobných veciach si udržiava poriadok na požadovanej úrovni. Hygienické návyky má osvojené. Funkciou z radov odsúdených poverený nie je. Svoj voľný čas trávi odpočinkom, sledovaním televízie a hraním spoločenských hier. Do aktivít v rámci kultúrno-osvetovej činnosti sa nezapája. Väzenskú knižnicu nenavštevuje. Nie je členom

žiadneho záujmového krúžku. V minulosti bol pracovne zaradený na pracovisku triedenia plastových výrobkov a pracovisku drevárskeho charakteru, kde mal pracovnú morálku od začiatku na dostatočnej úrovni. Z pracovného procesu bol vyradený z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Aktuálne pracovne zaradený nie je z dôvodu nedostatku pre neho vhodných pracovných príležitostí. Do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného súvisiacich s udržiavaním čistoty ubytovacích priestorov sa nezapája. Disciplinárne odmenený ani potrestaný doposiaľ nebol. Sporadický písomný kontakt udržiava so sestrou a priateľkou. O možnosť nárokových návštev doposiaľ nepožiadal. Kontakt formou videonávštev a telefonovania nevyužíva. Menovaný sa opakovane dopustil trestnej činnosti, a to aj počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, čo nepoukazuje na kritický postoj k jej páchaniu. Jeho aktivita pri plnení programu zaobchádzania nie je v každej oblasti na požadovanej úrovni. Riziko recidívy trestnej činnosti je stredné, resocializačná prognóza je menej priaznivá.

Na základe uvedených skutočností riaditeľ ústavu v závere hodnotenia konštatuje, že menovaný nepreukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a neodporúča sa podmienečné prepustenie.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. zo dňa 25.10.2018 súd zistil, že obvinený K. J. bol právoplatne uznaný vinným pre prečin krádeže podľa písmeno e), písmeno a) , pričom bol odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Uznesením Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. zo dňa 05.05.2021 bolo vyslovené, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov vykoná so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Z odpisu registra trestov súd zistil, že odsúdený bol doposiaľ 9-krát súdne trestaný, pričom v jednom prípade sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.

Podľa písmeno a) , súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa , ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1 písm. a) až c), a a celého zvyšku trestu podľa .

Z citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu po splnení jednak formálnej podmienky, a to po uplynutí zákonom stanovenej doby výkonu trestu, a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú preukázanie polepšenia plnením povinností a správaním odsúdeného a skutočnosť, že sa od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Podstatou podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je, že sa odsúdený po uplynutí zákonom stanovenej doby predčasne prepustí z výkonu trestu odňatia slobody. Ide o zmierňovacie ustanovenie pre tých páchateľov, u ktorých doterajší výkon trestu nasvedčuje záveru o ich prevýchove a úspešnej resocializácii.

Po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí súd zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku - výkon súčtu pomerných častí uložených nepodmienečných trestov odňatia slobody. Odsúdený ale podľa názoru súdu nesplnil ani jednu z materiálnych podmienok. Podľa názoru súdu odsúdený plnením svojich povinností a správaním počas doterajšieho výkonu trestu nepreukázal polepšenie, keďže doposiaľ nebol ani v jednom prípade disciplinárne odmenený, poukazujúc aj na hodnotenie riaditeľa ústavu, z ktorého vyplýva, že odsúdený nepreukazuje splnenie podmienok na prepustenie a neodporúča sa jeho

podmienečné prepustenie. Skutočnosť, že odsúdený nebol počas výkonu trestu disciplinárne potrestaný svedčí o tom, že odsúdený je schopný rešpektovať určité pravidlá a správať sa podľa spoločenských noriem a zákonov, plniť si svoje povinnosti len pod dohľadom štátnych orgánov. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody ale nie je v tom, aby za plnenie príkazov a nariadení príslušníkov a zamestnancov zboru, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby bez ohľadu na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je namieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Ustanovenie vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať z hodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení, povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení páchateľovej osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho nápravy a osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu.

Súčasne nebolo vôbec u odsúdeného preukázané ani splnenie druhej z materiálnych podmienok a to, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti. Z hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu vyplýva, že resocializačná prognóza odsúdeného je menej priaznivá a riziko sociálneho zlyhania je stredné. Súd dospel k takémuto záveru aj s poukazom na odpis registra trestov, z ktorého vyplýva, že odsúdený sa opakovane dopúšťal rôznorodej trestnej činnosti, vo viacerých prípadoch majetkovej trestnej činnosti. Odsúdený má doposiaľ 9 záznamov v odpise registra trestov, pričom mu boli ukladané podmienečné tresty, ktoré nesplnili svoj účel. Odsúdenému bolo pri podmienečnom odložení trestu na skúšobnú dobu rozhodnuté v troch rôznych prípadoch o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe a nariadení výkonu trestu odňatia slobody (trest Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. , trest Okresného súdu Bratislava III sp. zn. a trest Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. ). Z uvedeného vyplýva, že odsúdený v minulosti opakovane porušil podmienky podmienečného odsúdenia, pričom sa očakávalo, že počas skúšobnej doby bude viesť riadny život občana a bude sa vyhýbať protiprávnemu konaniu, čo sa nenaplnilo. Odsúdený mal teda v minulosti možnosť preukázať, že výkon trestu splní svoj účel a viac sa do rozporu so zákonom nedostane, avšak sa dopustil opakovane spáchania skutkov kvalifikovaných ako trestné činy, za ktoré bol právoplatne odsúdený.

Okrem uvedeného súd konštatuje, že u viacnásobných recidivistov, ktorí sa opakovane dopúšťajú druhovo totožnej trestnej činnosti, ich osobnostné narušenie poskytuje iba veľmi slabé záruky, že by sa v budúcnosti trestnej činnosti nedopustili.

Súd podľa , prihliadol aj na povahu spáchaného trestného činu a stupeň stráženia ústavu a má za to, že tento v súčasnosti zodpovedá miere prevýchovy odsúdeného a možnostiam jeho resocializácie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, má súd za to, že na odsúdeného bude potrebné naďalej pôsobiť výchovnými prostriedkami počas výkonu trestu odňatia slobody až do riadneho skončenia výkonu uloženého trestu. Preto súd žiadosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do 3 pracovných dní odo dňa jeho vyhlásenia na Okresný súd Levice. Sťažnosť má odkladný účinok. O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre. Sťažnosť môže podať osoba, ktorej sa uznesenie priamo týka alebo ktorá na uznesenie dala návrh, na ktorý ju zákon oprávňuje; proti uzneseniu súdu môže podať sťažnosť aj prokurátor, a to aj v prospech obvineného. V prospech mladistvého obvineného môžu podať sťažnosť, a to aj proti jeho vôli, zástupca, obhajca, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately; lehota na podanie opravného prostriedku im plynie samostatne. Osobám, ktoré môžu podať sťažnosť v prospech obvineného, končí sa lehota na podanie sťažnosti tým istým dňom ako obvinenému; prokurátorovi však plynie lehota vždy samostatne. Oprávnená osoba sa môže sťažnosti výslovne vzdať. Oprávnená osoba môže podanú sťažnosť vziať výslovne späť, kým sa o nej nerozhodlo. Sťažnosť prokurátora môže vziať späť aj nadriadený prokurátor. Sťažnosť podaná v prospech obvineného inou oprávnenou osobou alebo za

obvineného obhajcom alebo zákonným zástupcom môže byť vzatá späť len s výslovným súhlasom obvineného. Prokurátor však môže vziať takú sťažnosť späť aj bez súhlasu obvineného. V tom prípade plynie obvinenému nová lehota na podanie sťažnosti od upovedomenia, že sťažnosť bola vzatá späť. Uznesenie možno napadnúť pre a) nesprávnosť niektorého jeho výroku, b) zrejmý rozpor výroku s odôvodnením, alebo c) porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, ak toto porušenie mohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia. V sťažnosti možno uviesť skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli známe v prvostupňovom konaní. Ak podáva sťažnosť prokurátor, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo obhajca za obvineného alebo vo vlastnom mene, musí byť sťažnosť zároveň odôvodnená.