Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 252/2017
PDF · 112.69 KB
No categories available
III. ÚS 252/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. apríla 2017
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Ivan Syrový, s. r. o., Kadnárova 83,
Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ivan Syrový, PhD., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T 60/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
10. februára 2017 doručená sťažnosť , ,
zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Ivan Syrový, s. r. o., Kadnárova 83,
Bratislava (ďalej len „sťažovateľ“), v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ivan
Syrový, PhD., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T 60/2012.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi je vedené trestné
stíhanie pre trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 a 2 písm. b) zákona
č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, kde bola na sťažovateľa
15. októbra 2012 okresnému súdu podaná obžaloba.
Uvádzajúc podrobný chronologický prehľad procesných úkonov predmetného
konania sťažovateľ dôvodí, že postupom okresného súdu dochádza k zbytočným prieťahom
v konaní.
Sťažovateľ uvádza: „Máme za to, že trestné konanie v dĺžke takmer päť rokov
od uznesenia o začatí trestného stíhania a z toho štyri roky vo fáze konania pred súdom
prvého stupňa, je neprimerane dlhé.“
Sťažovateľ argumentuje, že trestné konanie v jeho veci ako celok trvá neúnosne dlhý
čas, a tiež špecifikuje obdobia nečinnosti okresného súdu, v ktorých podľa jeho názoru
okresný súd nekonal bez toho, aby mu v tom bránila zákonná prekážka.
Sťažovateľa dodáva, že ochranu svojho základného práva uplatnil prostredníctvom
sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej podpredsedníčke okresného súdu, ktorá bola
z jej strany posúdená ako dôvodná.
Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby o jeho
sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T/60/2012, prikázal okresnému súdu konať
v označenej veci bez zbytočných prieťahov a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie
v sume 20 000 €, ako aj trovy právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd pre účely posúdenia sťažnosti sťažovateľa preskúmal na vec sa
vzťahujúci trestný spis a oboznámil sa s priebehom súdnej fázy trestného konania vo veci
sťažovateľa.
Je objektívnou skutočnosťou, že v napadnutom konaní nepostupoval okresný súd
v súlade s požiadavkou na postup súdu bez zbytočných prieťahov, čo napokon uznala
aj samotná podpredsedníčka okresného súdu. Z listu podpredsedníčky okresného súdu
sp. zn. Spr 2534/15 z 30. októbra 2015, ktorým bola vybavená sťažnosť sťažovateľa
na prieťahy v konaní, vyplýva, že podpredsedníčka okresného súdu sa zaviazala dohliadnuť
na plynulosť postupu okresného súdu v pokračujúcej fáze trestného konania.
Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že v nasledujúcom období konania boli, aj keď
s určitými pasívnymi úsekmi konania (odročenie pojednávania z dôvodu zmeny osoby
zákonného sudcu ), vykonané štyri termíny pojednávania (21. júna 2016, 20. októbra 2016,
29. novembra 2016 a 14. februára 2017) a na poslednom z nich bezprostredne po uplatnení
sťažnosti adresovanej ústavnému súdu (10. februára 2016) bolo vo veci sťažovateľa
14. februára 2017 rozhodnuté vyhlásením rozsudku, ktorým bol sťažovateľ spod obžaloby
oslobodený.
Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že sťažnosť
na prieťahy v konaní pred všeobecným súdom, ktorú sťažovateľ predsedníčke okresného
súdu adresoval, bola efektívna a splnila požadovaný účel, keďže následne po uplatnení
sťažnosti okresný súd obnovil plynulosť konania smerujúcu k odstráneniu právnej neistoty
sťažovateľa.
V danej situácii by ingerencia ústavného súdu znamenala duplicitné poskytnutie
ochrany základnému právu sťažovateľa zaručenému čl. 48 ods. 2 ústavy a právu sťažovateľa
zaručenému čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie namieta, čo je v rozpore s primárnym
účelom ústavnej sťažnosti, ktorým je poskytnutie ochrany právam, ktorých porušenie
sa namieta, v prípadoch, v ktorých ostatné právne prostriedky nápravy zlyhali, respektíve
neviedli k náprave.
Ústavný súd preto dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je potrebné odmietnuť
ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Z týchto dôvodov ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol
tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a ďalšími návrhmi sťažovateľa sa
už nezaoberal.
Ústavný súd nad rámec v závere poznamenáva, že sťažovateľovi v budúcnosti
v prípade potenciálneho vrátenia veci odvolacím súdom do prvostupňového konania, pokiaľ
dospeje k presvedčeniu, že v posudzovanom konaní dochádza opätovne k narušeniu
plynulosti postupu súdu zbytočnými prieťahmi, nič nebráni uplatniť opäť ochranu svojich
práv prostredníctvom sťažnosti adresovanej ústavnému súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. apríla 2017