Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 265/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátkou JUDr. Evou Koleničovou, Paulínska 20, Trnava, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

29. marca 2017 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Rimavská Sobota ( ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „ namietané konanie“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti namietal neprimeranú dĺžku konania bez jeho zavinenia, čo

potvrdil aj Krajský súd v Banskej Bystrici v odpovedi na žiadosť sťažovateľa o prešetrenie

vybavenia sťažnosti okresným súdom. Prerokovávanú vec nepovažoval za mimoriadne

náročnú. Do pozornosti ústavného súdu dal sťažovateľ aj skutočnosť, že je vo veku 66

rokov, teda chránenou osobou, pričom celé konanie pôsobí na neho zle po psychickej

stránke. Doterajšie úkony súdu podľa sťažovateľa nesmerovali k bezprieťahovému

ukončeniu sporu. Za neprípustné považoval odôvodnenie prieťahov vnútornou organizáciou

súdu, vyťaženosťou sudcov, prípadne systémom prideľovania vecí.

3. Sťažovateľ upriamil pozornosť ústavného súdu na skutočnosť, že „Okresný súd

Rimavská Sobota i napriek deklarovanému záveru o prieťahoch v konaní Krajským súdom

Banská Bystrica doposiaľ vo veci nenariadil pojednávanie a vo veci nerozhodol. Na základe

uvedených skutočností Sťažovateľ v súčasnosti nemôže s prihliadnutím na všetky okolnosti

a nado všetku pochybnosť vyhodnotiť, či preukázané prieťahy v súdnom Konaní (ne)budú

pretrvávať a už vôbec nemožno, zohľadňujúc množstvo pridelených vecí zákonnému

sudcovi, odhadnúť, za aký čas dospeje súd k rozhodnutiu vo veci samej.

V neposlednom rade dávame do pozornosti, že Sťažovateľ čakal viac ako mesiac

odo dňa posledného upovedomenia o spôsobe vybavenia sťažnosti na eventuálne nariadenie

pojednávania v merite veci zo strany Okresného súdu Rimavská Sobota. Okresný súd

Rimavská Sobota však doposiaľ tak neučinil.“.

4. Sťažovateľ žiadal priznať aj nemajetkovú ujmu vo výške 4 500 €, čo zdôvodnil

dlho pretrvávajúcim obdobím právnej neistoty, zlým psychickým stavom, ako aj útrapami

spojenými s vedením samotného konania, s vedomím nedostatku peňažných prostriedkov.

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo pána na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené podľa bolo postupom

Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. porušené.

2. Okresnému súdu Rimavská Sobota sa prikazuje, aby bola vec č. čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

3. Pánovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie

v sume 4.500,- EUR (slovom štyritisíc päťsto EUR), ktoré je Okresný súd Rimavská Sobota

povinný pánovi zaplatiť do dvoch mesiacov odo dňa

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Rimavská Sobota je pánovi povinný

nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 339,70 EUR (2 úkony po 161,01 EUR + 2 x

8,58 EUR - režijný paušál), a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

6. Ústavný súd požiadal okresný súd o opísanie priebehu namietaného konania

po prešetrení vybavenia sťažnosti Krajským súdom v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský

súd“) v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), ktorý listom

z 25. januára 2017 konštatoval dôvodnosť sťažnosti sťažovateľa. Odpoveďou

zo 6. apríla 2017 opísal okresný súd úkony, ktoré boli vykonané od februára 2017 dosiaľ.

II.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovení , a vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

9. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

10. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

11. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

12. Ústavný súd viazaný petitom návrhu ( a )

posúdil, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa .

13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, v ktorom sa účastník

konania ocitol.

15. Táto povinnosť súdu a sudcu do 30. júna 2016 vyplývala z § 6 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej

z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez

ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Od 1. júla 2016

vstúpil do účinnosti (ďalej len „“), v zmysle ktorého

súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb. Povinnosť súdu postupovať v konaní rýchlo

a hospodárne je uložená aj ustanovením .

16. Z obsahu ústavnej sťažnosti a príloh vyplýva, že sťažovateľ (spolu s ďalšími

dvoma žalobcami) podal 28. júla 2014 na Okresnom súde Trnava žalobu proti

o zdržanie sa zásahov do vlastníckych práv a o vydanie bezdôvodného

obohatenia; konanie je v súčasnosti vedené na Okresnom súde Rimavská sobota

pod sp. zn. . Sťažovateľ namietal zbytočné prieťahy najskôr sťažnosťou

podanou podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. zákona o súdoch predsedovi okresného

súdu a následne predsedovi krajského súdu. Predseda krajského súdu považoval sťažnosť

za dôvodnú, čo vyjadril listom z 25. januára 2017. Zároveň uložil predsedovi okresného

súdu prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Predseda okresného súdu

vykonal so zákonným sudcom 1. februára 2017 pohovor – rozbor veci s upozornením

na plynulosť konania a vec bola zaradená medzi veci sledované predsedom okresného súdu

s tým, že každé dva mesiace bude podpredsedovi krajského súdu predložená informácia

o stave konania.

17. Z oznámenia okresného súdu vyplýva, že uznesením z 8. februára 2017 boli

žalobcovia (sťažovateľ), a

vyzvaní na opravu a doplnenie časti I. žalobného petitu a zároveň všetci traja žalobcovia

boli vyzvaní na zaplatenie súdneho poplatku z časti II. žalobného petitu. Tieto výzvy

a uznesenie žalobcovia prevzali 17. februára 2017. Dňa 9. marca 2017 bolo okresnému súdu

doručené podanie žalobcu , ktorý zastupuje v konaní aj žalobkyňu

, v ktorom oznamuje, že berie žalobu späť v časti zdržania sa zásahov

do vlastníckych práv, a zároveň rozšíril žalobu voči žalovanému aj za obdobie

do roku 2017. Toto podanie bolo podpísané len žalobcom .

Dňa 13. marca 2017 došlo okresnému súdu podanie žalobcu , v ktorom

žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Dňa 3. apríla 2017 bol daný pokyn pre

doručenie tlačiva na oslobodenie od súdnych poplatkov a na výzvu na predloženie dokladov

o mesačných príjmoch a výdavkoch pre účely oslobodenia od súdneho poplatku pre žalobcu

a zároveň na výzvu žalobcu , či súhlasí s podaním

, ktorým došlo k rozšíreniu žalobného nároku, keďže podanie žalobcu

žalobca nepodpísal.

18. Z uvedeného vyplýva, že po prijatí opatrenia predsedom okresného súdu konal

okresný súd v namietanom konaní bez prieťahov, pričom jeho úkony boli aj efektívne.

Ústavný súd považuje za potrebné na tomto mieste uviesť, že sťažovateľom namietané

nenariadenie termínu pojednávania a nerozhodnutie v merite veci bolo v súčasnom štádiu

konania nereálne. Sám sťažovateľ totiž v priebehu marca 2017 upravil predmet konania

a spôsobil tak potrebu ďalších procesných úkonov súdu, pričom aj o oslobodenie

od súdneho poplatku mohol sťažovateľ požiadať už spolu s podaním žaloby. Zákonnému

sudcovi prijatím opatrenia predsedu súdu bol poskytnutý časový priestor na zjednanie

nápravy, ktorý bol v celom rozsahu využitý a v súčasnosti konanie prebieha bez prieťahov.

Podanie ústavnej sťažnosti sa preto javí iba formálnym, s cieľom dosiahnutia finančného

zadosťučinenia.

19. Opatrenie predsedu okresného súdu považoval ústavný súd za účinný prostriedok

ochrany základného práva sťažovateľa podľa , ktorý vzhľadom

na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd bol aj

efektívny, v dôsledku čoho odpadol dôvod ústavnej sťažnosti.

20. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po predbežnom

prerokovaní odmietol podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

21. Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. apríla 2017