Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 265/2017
PDF · 155.67 KB
No categories available
III. ÚS 265/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2017
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátkou JUDr. Evou Koleničovou, Paulínska 20, Trnava, vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní
vedenom pod sp. zn. 9 C 247/2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
29. marca 2017 doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Rimavská Sobota ( ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 9 C 247/2014 (ďalej aj „ namietané konanie“).
2. Sťažovateľ v sťažnosti namietal neprimeranú dĺžku konania bez jeho zavinenia, čo
potvrdil aj Krajský súd v Banskej Bystrici v odpovedi na žiadosť sťažovateľa o prešetrenie
vybavenia sťažnosti okresným súdom. Prerokovávanú vec nepovažoval za mimoriadne
náročnú. Do pozornosti ústavného súdu dal sťažovateľ aj skutočnosť, že je vo veku 66
rokov, teda chránenou osobou, pričom celé konanie pôsobí na neho zle po psychickej
stránke. Doterajšie úkony súdu podľa sťažovateľa nesmerovali k bezprieťahovému
ukončeniu sporu. Za neprípustné považoval odôvodnenie prieťahov vnútornou organizáciou
súdu, vyťaženosťou sudcov, prípadne systémom prideľovania vecí.
3. Sťažovateľ upriamil pozornosť ústavného súdu na skutočnosť, že „Okresný súd
Rimavská Sobota i napriek deklarovanému záveru o prieťahoch v konaní Krajským súdom
Banská Bystrica doposiaľ vo veci nenariadil pojednávanie a vo veci nerozhodol. Na základe
uvedených skutočností Sťažovateľ v súčasnosti nemôže s prihliadnutím na všetky okolnosti
a nado všetku pochybnosť vyhodnotiť, či preukázané prieťahy v súdnom Konaní (ne)budú
pretrvávať a už vôbec nemožno, zohľadňujúc množstvo pridelených vecí zákonnému
sudcovi, odhadnúť, za aký čas dospeje súd k rozhodnutiu vo veci samej.
V neposlednom rade dávame do pozornosti, že Sťažovateľ čakal viac ako mesiac
odo dňa posledného upovedomenia o spôsobe vybavenia sťažnosti na eventuálne nariadenie
pojednávania v merite veci zo strany Okresného súdu Rimavská Sobota. Okresný súd
Rimavská Sobota však doposiaľ tak neučinil.“.
4. Sťažovateľ žiadal priznať aj nemajetkovú ujmu vo výške 4 500 €, čo zdôvodnil
dlho pretrvávajúcim obdobím právnej neistoty, zlým psychickým stavom, ako aj útrapami
spojenými s vedením samotného konania, s vedomím nedostatku peňažných prostriedkov.
5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné právo pána na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo postupom
Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/247/2014 porušené.
2. Okresnému súdu Rimavská Sobota sa prikazuje, aby bola vec č. 9C/247/2014 čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
3. Pánovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie
v sume 4.500,- EUR (slovom štyritisíc päťsto EUR), ktoré je Okresný súd Rimavská Sobota
povinný pánovi zaplatiť do dvoch mesiacov odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Rimavská Sobota je pánovi povinný
nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 339,70 EUR (2 úkony po 161,01 EUR + 2 x
8,58 EUR - režijný paušál), a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
6. Ústavný súd požiadal okresný súd o opísanie priebehu namietaného konania
po prešetrení vybavenia sťažnosti Krajským súdom v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský
súd“) v zmysle § 67 ods. 1 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), ktorý listom
z 25. januára 2017 konštatoval dôvodnosť sťažnosti sťažovateľa. Odpoveďou
zo 6. apríla 2017 opísal okresný súd úkony, ktoré boli vykonané od februára 2017 dosiaľ.
II.
7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(sťažnosti) podľa ustanovení § 20, § 50 a § 53 zákona o ústavnom súde vrátane okolností,
ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
9. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
10. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle
konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú
neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo
slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva
alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť
medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne
(obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).
11. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
12. Ústavný súd viazaný petitom návrhu (§ 20 ods. 1 a 4 zákona o ústavnom súde)
posúdil, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 247/2014 došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, v ktorom sa účastník
konania ocitol.
15. Táto povinnosť súdu a sudcu do 30. júna 2016 vyplývala z § 6 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej
z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez
ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Od 1. júla 2016
vstúpil do účinnosti Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle ktorého čl. 17
súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb. Povinnosť súdu postupovať v konaní rýchlo
a hospodárne je uložená aj ustanovením § 157 ods. 1 CSP.
16. Z obsahu ústavnej sťažnosti a príloh vyplýva, že sťažovateľ (spolu s ďalšími
dvoma žalobcami) podal 28. júla 2014 na Okresnom súde Trnava žalobu proti
o zdržanie sa zásahov do vlastníckych práv a o vydanie bezdôvodného
obohatenia; konanie je v súčasnosti vedené na Okresnom súde Rimavská sobota
pod sp. zn. 9 C 247/2014. Sťažovateľ namietal zbytočné prieťahy najskôr sťažnosťou
podanou podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. zákona o súdoch predsedovi okresného
súdu a následne predsedovi krajského súdu. Predseda krajského súdu považoval sťažnosť
za dôvodnú, čo vyjadril listom z 25. januára 2017. Zároveň uložil predsedovi okresného
súdu prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Predseda okresného súdu
vykonal so zákonným sudcom 1. februára 2017 pohovor – rozbor veci s upozornením
na plynulosť konania a vec bola zaradená medzi veci sledované predsedom okresného súdu
s tým, že každé dva mesiace bude podpredsedovi krajského súdu predložená informácia
o stave konania.
17. Z oznámenia okresného súdu vyplýva, že uznesením z 8. februára 2017 boli
žalobcovia (sťažovateľ), a
vyzvaní na opravu a doplnenie časti I. žalobného petitu a zároveň všetci traja žalobcovia
boli vyzvaní na zaplatenie súdneho poplatku z časti II. žalobného petitu. Tieto výzvy
a uznesenie žalobcovia prevzali 17. februára 2017. Dňa 9. marca 2017 bolo okresnému súdu
doručené podanie žalobcu , ktorý zastupuje v konaní aj žalobkyňu
, v ktorom oznamuje, že berie žalobu späť v časti zdržania sa zásahov
do vlastníckych práv, a zároveň rozšíril žalobu voči žalovanému aj za obdobie
do roku 2017. Toto podanie bolo podpísané len žalobcom .
Dňa 13. marca 2017 došlo okresnému súdu podanie žalobcu , v ktorom
žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Dňa 3. apríla 2017 bol daný pokyn pre
doručenie tlačiva na oslobodenie od súdnych poplatkov a na výzvu na predloženie dokladov
o mesačných príjmoch a výdavkoch pre účely oslobodenia od súdneho poplatku pre žalobcu
a zároveň na výzvu žalobcu , či súhlasí s podaním
, ktorým došlo k rozšíreniu žalobného nároku, keďže podanie žalobcu
žalobca nepodpísal.
18. Z uvedeného vyplýva, že po prijatí opatrenia predsedom okresného súdu konal
okresný súd v namietanom konaní bez prieťahov, pričom jeho úkony boli aj efektívne.
Ústavný súd považuje za potrebné na tomto mieste uviesť, že sťažovateľom namietané
nenariadenie termínu pojednávania a nerozhodnutie v merite veci bolo v súčasnom štádiu
konania nereálne. Sám sťažovateľ totiž v priebehu marca 2017 upravil predmet konania
a spôsobil tak potrebu ďalších procesných úkonov súdu, pričom aj o oslobodenie
od súdneho poplatku mohol sťažovateľ požiadať už spolu s podaním žaloby. Zákonnému
sudcovi prijatím opatrenia predsedu súdu bol poskytnutý časový priestor na zjednanie
nápravy, ktorý bol v celom rozsahu využitý a v súčasnosti konanie prebieha bez prieťahov.
Podanie ústavnej sťažnosti sa preto javí iba formálnym, s cieľom dosiahnutia finančného
zadosťučinenia.
19. Opatrenie predsedu okresného súdu považoval ústavný súd za účinný prostriedok
ochrany základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorý vzhľadom
na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd bol aj
efektívny, v dôsledku čoho odpadol dôvod ústavnej sťažnosti.
20. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po predbežnom
prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
21. Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími
návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. apríla 2017