Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 324/2017
PDF · 91.56 KB
No categories available
II. ÚS 324/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. mája 2017 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej
spoločnosti EUROSTAVING, s. r. o., Bakossova 60, Banská Bystrica, zastúpenej
Advokátskou kanceláriou Mgr. Július Ernek, s. r. o., Sitnianska 30, Banská Bystrica, v mene
ktorej koná advokát Mgr. Július Ernek, vo veci namietaného porušenia jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 215/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti EUROSTAVING, s. r. o., o d m i e t a ako podanú
zjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. januára 2017
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti EUROSTAVING, s. r. o., Bakossova 60,
Banská Bystrica (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej Advokátskou kanceláriou
Mgr. Július Ernek, s. r. o., Sitnianska 30, Banská Bystrica, v mene ktorej koná advokát
Mgr. Július Ernek, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 10 C 215/2013 (ďalej len „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti vyplýva, že pôvodný žalobca podal 30. augusta 2013 okresnému súdu
žalobu o zaplatenie 60 504,95 eur a následne 23. novembra 2015 sťažovateľka nadobudla
predmetnú pohľadávku pôvodného žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávky.
Sťažovateľka uvádza, že okresný súd v napadnutom konaní nepostupuje plynulo a dochádza
v ňom k zbytočným prieťahom; ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo
napadnuté konanie právoplatne skončené.
Sťažovateľka sa domáha, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol nálezom, v ktorom
vysloví, že okresný súd v napadnutom konaní porušil jej základného právo podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, okresnému súdu prikáže vo veci konať
bez zbytočných prieťahov, prizná jej náhradu trov právneho zastúpenia a taktiež primerané
finančné zadosťučinenie v sume 2 000 eur.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí
bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že sťažnosťou
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy sa môže domáhať ochrany základných práv fyzická osoba alebo
právnická osoba jedine v záujme ochrany svojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06,
II. ÚS 80/06). Sťažovateľka musí teda namietať porušenie svojich základných práv, pričom
v súvislosti s konaním pred všeobecným súdom je to možné len vtedy, ak je v čase
doručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníčkou konania, v ktorom malo dôjsť k porušeniu
jej základných práv (napr. II. ÚS 3/05).
Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu zistil, že v napadnutom konaní má dôjsť
k procesnoprávnemu nástupníctvu (sukcesii) sťažovateľky, teda k zmene doterajšieho
účastníka konania na strane žalobcu, a to na základe singulárnej sukcesie (zmluva
o postúpení pohľadávky). Keďže singulárna sukcesia (na rozdiel od univerzálnej sukcesie)
nevyvoláva automaticky aj procesnoprávne nástupníctvo (sukcesiu), musel okresný súd
uplatňovanú zmenu svojím uznesením pripustiť. O návrhu pôvodného žalobcu
na pripustenie zmeny účastníka konania z 23. decembra 2015 okresný súd rozhodol
uznesením č. k. 10 C 215/2013-200 z 23. júna 2016 tak, že mu vyhovel, ale označené
uznesenie v čase podania sťažnosti ústavnému súdu ešte nenadobudlo právoplatnosť.
Z obsahu sťažnosti a z vypožičaného súdneho spisu teda vyplýva, že sťažovateľka
namieta všeobecne neprimeranú dĺžku napadnutého konania, pričom v čase podania
sťažnosti ešte nebola účastníčkou napadnutého konania. V zmysle § 92 ods. 2 a 3 zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok platného a účinného v čase podania návrhu
na pripustenie zmeny účastníka (a rovnako aj v zmysle teraz platného Civilného sporového
poriadku) o takejto zmene rozhoduje príslušný súd na návrh. Až vyhovením návrhu
sa subjekt stáva účastníkom konania. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka v čase podania
sťažnosti ústavnému súdu ešte nemala aktívnu legitimáciu na jej podanie, keďže nemala
postavenie účastníka konania.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalších
návrhoch sťažovateľky uplatnených v petite sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. mája 2017