Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_76S-46-2021.pdf
PDF · 101.95 KB
Case nature
Subarea
76S/46/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej veci žalobcu: Generálna prokuratúra SR, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, IČO: 00 166 481, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby SR, so sídlom Námestie Slobody č. 6, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 19511/2020/OVOPP/58720 zo dňa 27.júla 2020, takto
rozhodol:
I. Súd správnu žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania
odôvodnenie:
1. Žiadosťou zo dňa 28.05.2020 požiadala spoločnosť PROFINEX Pršianska terasa II, s.r.o., Horná 65A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 685 509 o poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov. Žiadateľ v žiadosti uviedol, že na základe jeho žiadosti zo dňa 12.05.2020 bola doručená Okresným úradom Banská Bystrica, odborom výstavby a bytovej politiky (orgán verejnej správy prvého stupňa) kópia záverečného stanoviska tohto orgánu č. OU-BB- OVBP-2020/014598 zo dňa 21.04.2020, ktoré bolo vydané k žiadosti Mesta Banská Bystrica č. OPA- UP-31921/2020 zo dňa 31.03.2020 o preskúmaní súladu dopracovaného návrhu UPN Mesta Banská Bystrica - Zmena a doplnky č. 5 podľa § 25 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Žiadateľ uviedol, že v sprístupnenom stanovisku je kolónka v časti „Vybavuje“ prázdna, preto žiadal informáciu, kto dané stanovisko vybavoval. Ďalej žiadal o kópiu histórie spisu vzťahujúceho sa k uvedenej žiadosti Mesta Banská Bystrica.
2. Na uvedenú žiadosť reagoval orgán verejnej správy prvého stupňa oznámením č. OU-BB- OVBP-2020/01834-2 zo dňa 05.06.2020 a žiadateľovi o informáciu oznámil, že kolónka „Vybavuje“ nie je povinnou náležitosťou stanoviska a spis vybavoval odbor výstavby a bytovej politiky Okresného úradu Banská Bystrica. História spisu taktiež nie je povinnou náležitosťou administratívneho spisu a predmetný spis obsahuje žiadosť o vydanie stanoviska podľa § 25 Stavebného zákona a stanovisko zo dňa 21.04.2020. Zároveň žiadateľovi zaslal obsah spisu.
3. Žiadateľ podal odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácie, v ktorom namietal, že z odpovede na žiadosť o sprístupnenie informácií nevyplýva, že by orgán verejnej správy prvého stupňa nemal k dispozícii informáciu, kto danú vec vybavoval, a to napriek tomu, že je argumentované tým, že predmetná kolónka nie je povinnou náležitosťou stanoviska. Ďalej uviedol, že sa domnieva, že orgán verejnej správy prvého stupňa takouto informáciou fakticky disponuje a z tohto dôvodu ju bol povinný sprístupniť. Taktiež namietal aj nesprístupnenie kópie histórie spisu s tým, že aj takouto informáciou orgán verejnej správy prvého stupňa prakticky disponuje, preto ju bol povinný sprístupniť.
4. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky následne odvolanie predložil na rozhodnutie Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky (žalovaný) s tým, že orgán verejnej správy prvého stupňa poskytol žiadateľovi celý rozsah požadovaných informácií z administratívneho spisu.
5. Žalovaný opatrením č. 19511/2020/ OVOPP/58720 zo dňa 27.07.2020 postúpil predložené odvolanie Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov z dôvodu, že tento orgán verejnej správy je príslušným odvolacím orgánom na rozhodnutie o predloženom odvolaní. V opatrení žalovaný uviedol, že má za to, že nie je príslušným odvolacím orgánom proti rozhodnutiu Okresného úradu Banská Bystrica s poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 180/2013 Z.z.“), podľa ktorého okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa ods. 1, 5 a 6 vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ďalej poukázal na návrh Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na 2. polrok a návrh Rámcového plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na VIII. volebné obdobie. Poukázal tiež na to, že podrobné odôvodnenie takéhoto postupu bolo Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov oznámené listom č. 19511/2020/OVOPP/47106 zo dňa 16.06.2020 s tým, že vzhľadom na predchádzajúci postup Okresného úradu Banská Bystrica sa domnieval, že okresný úrad opätovne vo veci nerozhodne, preto poukázal na ust. § 19 ods. 3 Zákona o slobode informácii, v zmysle ktorého ak odvolací orgán nerozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Uplynutím 15-dňovej lehoty od doručenia odvolania Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov bude ex lege vydané negatívne fiktívne rozhodnutie, ktorým sa odvolaniam nevyhovelo a následne takéto negatívne fiktívne rozhodnutia sú preskúmateľné súdom.
6. Proti uvedenému opatreniu Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky (žalovaný) č. 19511/2020/OVOPP/58720 zo dňa 27.07.2020 podal protest prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. O tomto proteste prokurátora rozhodol minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky rozhodnutím č. 173/2020 zo dňa 06.11.2020 tak, že protestu prokurátora nevyhovel.
7. Všeobecnou správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca namietal, že v posudzovanej veci žiadosť žiadateľa o sprístupnenie informácii vybavoval okresný úrad ako povinná osoba podľa § 2 ods. 1 Zákona o slobode informácii v spojení s § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 608/2003 Z.z.“), keďže žiadosť súvisela so stavebným konaním prebiehajúcim na tomto úrade. O odvolaní proti rozhodnutiu rozhoduje podľa § 19 ods. 2 Zákona o slobode informácii „nadriadený povinnej osoby“, pričom tento pojem je potrebné vykladať analogicky v zmysle ust. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov tak, že ide o orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený povinnej osobe, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala. Samotná žiadosť o sprístupnenie informácií súvisela s úsekom stavebného poriadku, preto je nadriadeným orgánom povinnej osoby podľa § 2 písm. b) bod 8 zákona č. 608/2003 Z. z. ministerstvo, ktoré na úseku stavebného poriadku preskúmava rozhodnutia okresného úradu v sídle kraja vydané v správnom konaní. Žalobca sa nestotožnil s názorom ministerstva, prezentovanom v napadnutom opatrení, že nie je príslušným odvolacím orgánom proti rozhodnutiu povinnej osoby v zmysle Zákona o slobode informácií. Ďalej namietal, že z ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 180/2013 Z. z. vyplýva, že okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa ods. 1, 4 a 5 vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak v prvom stupni rozhoduje len okresný úrad v sídle kraja, vykonáva v druhom stupni štátu správu okresný úrad v sídle kraja, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Odbor opravných prostriedkov okresného úradu v sídle kraja síce rozhoduje v druhom stupni aj vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol organizačný útvar okresného úradu v sídle kraja na príslušnom úseku štátnej správy, avšak tento postup sa uplatní len za podmienky, že tak výslovne ustanovuje osobitný zákon a Zákon o slobode informácií v § 19 takúto úpravu neobsahuje. Keďže žiadosť súvisela s úsekom stavebného poriadku, nadriadeným orgánom
povinnej osoby v zmysle Zákona o slobode informácií je podľa § 2 písm. b) zákona č. 608/2003 Z. z., s poukazom na odvetvovú príslušnosť, ministerstvo, ktoré na úseku stavebného poriadku preskúmava rozhodnutia okresného úradu v sídle kraja vydané v správnom konaní. Žalobca ďalej uviedol, že v existujúcej štruktúre okresných úradov je odbor výstavby a bytovej politiky zriadený iba na okresných úradoch v sídle kraja, teda vo veciach, ktoré sú v pôsobnosti tohto odboru, koná v prvom stupni len okresný úrad v sídle kraja. V zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 180/2013 Z. z. za bodkočiarkou by bola daná príslušnosť toho istého okresného úradu v sídle kraja rozhodnúť aj v druhom stupni iba v tom prípade, ak by tak ustanovoval osobitný zákon. Takáto osobitná právna úprava neexistuje, preto o odvolaniach v týchto veciach musí rozhodovať ministerstvo. Postúpenie odvolania žalovaným tak podľa žalobcu nemá oporu v zákone a žalovaný mal v zmysle príslušnej právnej úpravy rozhodnúť o podanom odvolaní žiadateľa proti rozhodnutiu o čiastočnom nesprístupnení informácie. Ďalej žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/202/2016-32 zo dňa 17.10.2017, v ktorom bol zaujatý právny názor, že nadriadeným orgánom povinnej osoby je podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 180/2013 Z. z. ministerstvo, keďže na úseku stavebného poriadku preskúmava rozhodnutia okresného úradu v sídle kraja vydané v správnom konaní. Podľa žalobcu správnou žalobou napadnuté opatrenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je daný dôvod na jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“).
8. Správna žaloba žalobcu bola podaná na Krajskom súde v Bratislave, ktorý uznesením sp. zn. 6S/5/2021 zo dňa 22.04.2021 vec postúpil Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie.
9. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou uvedenou v správnej žalobe. Pre právne posúdenie veci žalovaný považoval za kľúčové vyriešenie otázky, či je pri určovaní pôsobnosti povinnej osoby podľa Zákona o slobode informácií, a následne pri určení odvolacieho orgánu voči rozhodnutiam vydaným podľa tohto zákona, zákonné a dôvodné aplikovať odvetvový princíp. Odvetvový princíp nemôže byť aplikovaný ako kľúčový pre určenie odvolacieho orgánu vo veciach odvolaní voči rozhodnutiam okresného súdu ako povinnej osoby podľa Zákona o slobode informácií, pretože tento zákon zakladá originálnu pôsobnosť každého správneho orgánu ako potenciálnej povinnej osoby, v dôsledku čoho sa na určenie odvolacieho orgánu vzťahujú výlučne ustanovenia Správneho poriadku, konkrétne § 58, resp. § 61. Zákon o slobode informácií je osobitnou hmotnoprávnou normou a nie je podriadená akejkoľvek inej hmotnoprávnej norme. Ust. § 2 Zákona o slobode informácií, ktorým sa vymedzuje rozsah povinných osôb, je všeobecné a rozhodne sa neobmedzuje iba na niektoré stupne orgánov štátnej správy. Nie je vytvorené žiadne obmedzenie toho, od ktorého orgánu môže žiadateľ požadovať určitú informáciu, naopak z ustálenej rozhodovacej praxe súdov tiež vyplýva, že povinná osoba nie je oprávnená skúmať účel, dôvody a ďalšie vlastnosti vo vzťahu k žiadateľovi a samotnej žiadosti o sprístupnenie informácie. Aplikácia postupu založeného na odvetvovej príslušnosti by podľa žalovaného bola v rozpore so všetkými uvedenými princípmi. Skúmanie obsahu informácie a jej delenie na vybavenie podľa odvetvovej príslušnosti založenej na vnútornej organizácii okresného úradu je v rozpore so zmyslom Zákona o slobode informácii. Keďže sprístupňovanie informácii je zákonnou povinnosťou vyplývajúcou z osobitného predpisu, ktorým je Zákon o slobode informácii, povinnými osobami sú všetky okresné úrady. To, že žiadateľ o informáciu vopred nevie, kto bude jeho odvolacím orgánom, pretože odvolací orgán sa určuje až na základe vyhodnotenia obsahu ním podanej žiadosti zo strany povinnej osoby, ako aj to, že v prípade, ak by požadovaná informácia mala komplexný charakter a zasahovala by viacero organizačných jednotiek okresných úradov, prípadne rôzne okresné úrady, čím by v druhom stupni rozhodovali rôzne odvolacie orgány, by spôsobilo, že v obdivoch prípadoch by nastal neprípustný stav právnej neistoty, ktorý by bol v rozpore s ústavným princípom právnej istoty, ako základným predpokladom právneho štátu zakotveného v článku 1 Ústavy SR. Osobitný organizačný útvar okresného úradu v sídle kraja disponuje dvoma principiálnymi pôsobnosťami, ktorými sú výkon štátnej správy v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol okresný úrad a kontrola, koordinácia a riadenie výkonu štátnej správy uskutočňovaného okresnými úradmi v jeho územnom obvode. Preto aj dodržanie princípu dobrej verejnej správy a zásad správneho konania podľa § 3 Správneho poriadku by bolo zabezpečené len vtedy, ak odvolací orgán je orgán štandardne predpokladaný ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 180/2013 Z. z. veta pred bodkočiarkou. Pokiaľ v žalobe bolo poukazované na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, išlo o žalobu opomenutého účastníka, teda vecne sa viažucu k úplne iným skutkovým a právnym okolnostiam než sú prítomné v prejednávanej veci, pričom odvetvová príslušnosť nebola riešená v rámci merita veci. Za nedostatok argumentácie správnej žaloby a protestu prokurátora
považoval žalovaný založenie príslušnosti nadriadeného orgánu podľa § 19 ods. 2 Zákona o slobode informácii na základe analógie. Analogická úprava by mala byť založená na využití analógie legis, pričom podľa žalovaného v nadväznosti na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít je zrejmé, že využitie analógie legis je v správnom práve vylúčené, a to predovšetkým s poukazom na článok 2 ods. 2 Ústavy SR. Opačný prístup k aplikácii práva by narušil ideu právneho štátu, ktorý vylučuje takéto svojvoľné postupy orgánov štátnej moci. Aplikácia takzvanej odvetvovej príslušnosti nie je súladná s realizáciou ústavného práva na poskytovanie informácií a jej aplikácia v postupe povinných osôb nie je zákonná, pretože v Zákone o slobode informácií a ani v inom právnom predpise neexistuje právny základ na to, aby bolo možné odvodzovať postavenie povinnej osoby od charakteru informácie, o ktorých sprístupnenie sa žiada, s poukazom aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 6As/43/2017 zo dňa 03.08.2017 v obdobnej veci. Žalovaný zotrval na argumentácii, že nie je príslušným odvolacím orgánom proti rozhodnutiu Okresného úradu Banská Bystrica s poukazom na § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 180/2013 Z. z. veta pred bodkočiarkou. Povinnými osobami podľa Zákona o slobode informácií sú všetky okresné úrady, vykonávajú pritom originálnu pôsobnosť správneho orgánu podľa Zákona o slobode informácií, nezávisle od odvetvovej príslušnosti, v dôsledku čoho nie je možné žiadnym spôsobom odvodzovať príslušnosť odvolacieho orgánu podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 180/2013 Z. z. za bodkočiarkou. Zákon o slobode informácií ako osobitný predpis predpokladaný v ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 180/2013 Z. z. neobsahuje osobitné ustanovenie o príslušnosti odvolacích orgánov, a teda odvolacím orgánom voči rozhodnutiam všetkých okresných úradov podľa Zákona o slobode informácií je okresný úrad v sídle kraja.
10. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
11. Podľa § 3 ods. 1 písm. a), b) a c) SSP; Na účely tohto zákona sa rozumie a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté,
12. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 7 písm. e) SSP; správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
14. Podľa § 45 ods. 1 SSP; Prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.
15. Podľa § 48 SSP; Prokurátor má v konaní začatom na základe jeho žaloby a v konaní, do ktorého vstúpil, postavenie účastníka konania.
16. Podľa § 178 ods. 2 SSP; Prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.
17. Správna žaloba žalobcu je všeobecnou správnou žalobou podanou prokurátorom. Podľa § 45 ods. 1 a § 178 ods. 2 SSP je prokurátor oprávnený podať všeobecnú správnu žalobcu proti opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené. V prejednávanej veci bol prokurátorom Generálnej prokuratúry SR podaný protest proti správnou žalobou napadnutému opatreniu žalovaného a tomuto protestu nebolo rozhodnutím ministra dopravy a výstavby SR č. 173/2020 zo dňa 16.11.2020 vyhovené, preto boli splnené v tejto časti procesné podmienky na podanie všeobecnej správnej žaloby.
18. Predtým ako správny súd pristúpil k meritórnemu prieskumu správnou žalobou napadnutého opatrenia, zaoberal sa posúdením otázky, či správnou žalobou napadnuté opatrenie žalovaného je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v intenciách ust. § 7 SSP. Správny súd po preskúmaní dospel k záveru, že správnou žalobou napadnuté opatrenie žalovaného nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, pretože ide o opatrenie procesnej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania v zmysle § 7 písm. e) SSP. Správny súd preto správnu žalobu žalobcu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP ako neprípustnú odmietol.
19. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP je opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej a právnickej osoby priamo dotknuté. Opatrenie je individuálny správny akt, vydaný orgánom verejnej správy v rámci určitého administratívneho konania, ktorý je odlišný od rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Obdobne ako pri rozhodnutí aj pri opatrení sa predpokladá, že predmetom súdneho prieskumu budú predovšetkým také opatrenia orgánov verejnej správy, ktoré predstavujú konečný výsledok určitého administratívneho konania. Prieskum takých rozhodnutí alebo opatrení, ktoré majú predbežnú, poriadkovú alebo procesnú povahu, a teda nepredstavujú výsledný akt určitého administratívneho konania, nie je absolútne vylúčený, ale je prípustný len za predpokladu, že by s rozhodnutiami alebo opatreniami predbežnej, poriadkovej alebo procesnej povahy bol spojený dosah na subjektívne práva fyzickej osoby alebo právnickej osoby ako účastníka administratívneho konania. Rozhodnutia a opatrenia predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy sú také individuálne správne akty, ktoré predstavujú výsledok určitého procesného postupu orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sa nerieši podstata - meritum veci. V prípade, že takéto rozhodnutia alebo opatrenia nemajú za následok dosah na subjektívne práva fyzických osôb alebo právnických osôb ako účastníkov administratívneho konania, ale môžu mať vplyv na zákonnosť výsledného individuálneho správneho aktu, ktorým sa administratívne konanie končí, možno nedostatky týchto rozhodnutí namietať v príslušných prostriedkoch právnej ochrany smerujúcim voči konečným individuálnym správnym aktom.
20. Opatrenia procesnej povahy možno charakterizovať tak, že upravujú určitú procesnú otázku v administratívnom konaní, pričom samotný postup zvolený orgánom verejnej správy pri riešení procesnej otázky môže a nemusí mať za následok konkrétny dopad na subjektívne práva účastníka konania. Podľa správneho súdu opatrenie žalovaného vydané v tejto veci, ktorým postúpil odvolanie účastníka administratívneho konania - žiadateľa o informácie inému orgánu verejnej správy, do právomoci ktorého podľa žalovaného vybavenie odvolania patrí, je opatrením procesnej povahy ale nie je takým opatrením, ktoré by malo dopad na subjektívne práva účastníka administratívneho konania (žiadateľa o informáciu) a priestor pre vznesenie námietok voči takémuto postupu v rámci administratívneho konania je daný v rámci námietok prednesených v príslušnom prostriedku právnej ochrany podanému proti rozhodnutiu, ktorým sa administratívne konanie končí. Pokiaľ by orgán verejnej správy, ktorému je takýmto opatrením postúpené odvolanie na vybavenie, aj rozhodol o podanom odvolaní, prípadne v zmysle Zákona o slobode informácií by nastala domnienka, že došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, prípadné zrušenie procesného opatrenia o postúpení odvolania by nebolo spôsobilé „zasiahnuť“ do rozhodnutia, ktorým sa administratívne konanie skončilo a aj prípadná nezákonnosť by nemohla byť takýmto postupom odstránená.
21. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe označil ako ďalšieho účastníka konania Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, podľa správneho súdu tento subjekt v zmysle definícií ďalšieho
účastníka správneho súdneho konania podľa § 32 ods. 3 SSP nespĺňa podmienky pre to, aby mohol byť účastníkom tohto súdneho konania.
22. Správnemu súdu bolo doručené oznámenie Krajskej prokuratúry Banská Bystrica zo dňa 22.06.2021 o tom, že podľa § 46 ods. 3 a 8 zákona č. 153/2011 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov preberá krajská prokuratúra príslušnosť v konaní. Správny súd na toto oznámenie neprihliadal. Podľa § 48 SSP má prokurátor v začatom konaní na základe jeho žaloby a v konaní do ktorého vstúpil postavenie účastníka konania. Podľa § 25 SSP ak Správny súdny poriadok neustanovuje inak, na konanie pred správnym súdom sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“). Podľa § 45 ods. 1 SSP je oprávnený podať všeobecnú správnu žalobu proti opatreniu orgánu verejnej správy prokurátor, ak protestu, podanému proti tomuto opatreniu, nebolo vyhovené. V zmysle § 80 ods. 1 CSP ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinnosti, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na ktorého boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Analogicky, vychádzajúc z ustanovenia § 80 ods. 1 CSP, bolo potrebné, aby Generálna prokuratúra Slovenskej republiky ako žalobca oznámila správnemu súdu, že nastali také skutočnosti, ktoré mali za následok zmenu v subjekte žalobcu a na základe ktorých by správny súd ďalej ako so žalobcom mal konať s Krajskou prokuratúrou Banská Bystrica. Takýto procesný úkon zo strany žalobcu realizovaný nebol.
23. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. c) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Uznesenie nadobúda právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP), v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.