Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 321/2017
PDF · 81.9 KB
No categories available
I. ÚS 321/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júna 2017
predbežne prerokoval sťažnosť a , obaja bytom
, zastúpených advokátom ,
Advokátska kancelária , , vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo 148/2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť a o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
25. mája 2017 doručená sťažnosť a (ďalej len
„sťažovatelia“), ktorá spĺňa požiadavky ustanovené zákonom Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“). Sťažovatelia ústavnou sťažnosťou napadli v záhlaví označené uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“)
s tvrdením, že toto druhé uznesenie sa odklonilo od predchádzajúceho kasačného uznesenia
dovolacieho súdu, ktorým bol žalobu namietajúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave
(ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie
konanie.
2. Skutočnosť, že odvolací súd následne zrušil žalobe vyhovujúci rozsudok
Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“), sťažovatelia považovali za rozpornú
s princípom právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, čo mal následne
dovolací súd sanovať a neodmietnuť nimi opätovne podané dovolanie.
3. Dovolací súd napadnutým uznesením z 9. augusta 2016, ktoré bolo sťažovateľom
doručené 23. marca 2017, ich dovolanie proti zrušujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu
odmietol pre nesplnenie zákonných podmienok jeho prípustnosti podľa § 237 a § 239
4. Posudzovaná sťažnosť je návrhom zjavne neopodstatneným.
5. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňoval, že nie je
oprávnený neobmedzene zasahovať do jurisdikcie všeobecných súdov, lebo nie je
vrcholným článkom ich sústavy, ale osobitným súdnym orgánom ochrany ústavnosti
[čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)]. Neprislúcha mu právo
prieskumného dohľadu nad činnosťou týchto súdov v rovine práva jednoduchého. Kasačný
zásah proti rozhodnutiam všeobecných súdov z podnetu individuálnej ústavnej sťažnosti
pripadá do úvahy len vtedy, pokiaľ napadnutým rozhodnutím skutočne došlo k porušeniu
subjektívnych základných práv a slobôd konkrétneho sťažovateľa.
6. Ak ústavná sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu vydanému v súdnom konaní, nie je
samo osebe významné, že je namietaná jeho vecná nesprávnosť; právomoc ústavného súdu
je totiž založená výlučne na prieskum z hľadiska dodržiavania ústavnoprávnych princípov,
t. j. či v konaní (rozhodnutím v ňom vydaným) neboli dotknuté predpismi ústavného
poriadku chránené práva alebo slobody jeho účastníka.
7. Sťažovatelia sa v sťažnosti dovolávajú – ako ústavnoprávneho argumentu –
porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, ktoré zaručujú právo každého domáhať sa svojho práva stanoveným,
spravodlivým spôsobom na nezávislom a nestrannom súde. Tieto práva však napadnutým
uznesením najvyššieho súdu sťažovateľom neboli upreté. Dostalo sa im náležitého
postavenia účastníkov konania a proti rozhodnutiam súdov im boli k dispozícii riadne
a mimoriadne opravné prostriedky, ktoré aj využili. Z uvedeného teda nijako nevyplýva, že
sa im nedostáva možností využívať zákonom ustanovených procesných práv.
8. Nad rámec povedaného možno uviesť, že v dôsledku kasačného uznesenia
krajského súdu sa vec v nerozhodnutom stave nachádza na okresnom súde, ktorý sa ňou
bude opätovne zaoberať po vytvorení dostatočnej dôkaznej situácie na preukázanie
opodstatnenosti žalovaného nároku. V tomto štádiu konania ‒ktoré ale trvá už
neprimeranú dobu, a to aj pre alibistické rozhodnutie odvolacieho súdu ‒žiaden
protiústavný exces pri interpretácii obsahu skutkového stavu veci ústavný súd nezistil, a
preto sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. júna 2017