Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 317/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júna 2017

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, a

, zastúpených advokátom Mgr. Martinom Alušicom,

Madačova 1/A, Ružomberok, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na

súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

základného práva vlastniť majetok podľa a práva

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 30. decembra 2015

a takto

rozhodol:

Sťažnosť , a o d m i e t a

pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„ústavný súd“) 13. júna 2016 sa , a

(ďalej len „sťažovatelia“) domáhali zrušenia rozsudku Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 30. decembra 2015 (ďalej aj „napadnutý

rozsudok“), pretože sú toho názoru, že ním bolo porušené ich základné právo na súdnu

ochranu, ako i právo na spravodlivé súdne konanie, základné právo vlastniť majetok a právo

na pokojné užívanie majetku v zmysle tam uvedených článkov

(ďalej len „ústava“), Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“).

2. Sťažovatelia boli účastníkmi konania vedeného na Okresnom súde Ružomberok

(ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. , v ktorom sa ako navrhovatelia domáhali

zaplatenia sumy 604,12 € s príslušenstvom. Uplatnená suma predstavovala preplatok

z vyúčtovania nákladov za užívanie bytu a za plnenia spojené s užívaním bytu za rok 2009

a 2010. Túto sumu preplatku vyplývajúcu z vyúčtovania odporca ako správca bytového

domu zaúčtoval na úhradu nákladov za opravu balkónov, ktorá bola uskutočnená v bytovom

dome, v ktorom sú sťažovatelia podielovými spoluvlastníkmi bytu. Sťažovatelia nesúhlasili

s opravou balkóna na ich vlastné náklady. Odporca ako správca bytového domu preto

náklady za opravu balkónu uhradil z preplatku, ktorý sťažovateľom vznikol pri vyúčtovaní

nákladov za byt. Sťažovatelia predovšetkým poukazovali na neplatnosť schôdze vlastníkov

bytov, na ktorej sa mal odsúhlasiť spôsob financovania opravy balkónov. O návrhu

sťažovateľov rozhodol okresný súd rozsudkom z 12. marca 2015, ktorým návrhu

sťažovateľov vyhovel a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sťažovateľom spoločne

a nerozdielne sumu 604,12 € s príslušenstvom, ako aj zmluvnú pokutu.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie odporca, o ktorom rozhodol

krajský súd napadnutým rozsudkom, ktorým zmenil rozsudok okresného súdu tak, že uložil

odporcovi zaplatiť sťažovateľom spoločne a nerozdielne sumu 62,19 € s príslušenstvom.

Vo zvyšku návrh sťažovateľov zamietol. Napadnutý rozsudok krajského súdu nadobudol

právoplatnosť 13. apríla 2016.

4. Podľa sťažovateľov je napadnutý rozsudok nedostatočne a nepresvedčivo

odôvodnený, teda arbitrárny a nepreskúmateľný. Z dôvodu týchto nedostatkov došlo

podľa sťažovateľov k porušeniu ich základného práva na súdnu ochranu a práva

na spravodlivé súdne konanie, čo malo mať za následok porušenie aj ich ďalších práv, a to

porušenie základného práva vlastniť majetok a práva na pokojné užívanie majetku.

5. Sťažovatelia v petite sťažnosti navrhujú, aby ústavný súd nálezom vyslovil

porušenie nimi označených práv napadnutým rozsudkom krajského súdu, zároveň požadujú

zrušenie napadnutého rozsudku, ako aj náhradu trov konania.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Z uvedeného vyplýva pre ústavný súd povinnosť ešte pred vecným posúdením

sťažnosti posúdiť, či sú naplnené všetky zákonom požadované náležitosti a či sú vôbec dané

podmienky pre jej prerokovanie ustanovené . V prejednávanom

prípade k takému záveru nedospel.

8. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov. Zo zásady subsidiarity ústavnej sťažnosti vyplýva

záver, že zákon má na mysli hlavne procesný prostriedok proti meritórnemu rozhodnutiu.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

9. Pojmovým znakom ústavnej sťažnosti je jej subsidiarita zakotvená v čl. 127 ods. 1

, ktorá sa po formálnej stránke prejavuje v požiadavke predchádzajúceho vyčerpania

všetkých procesných prostriedkov, ktoré právny poriadok sťažovateľovi na ochranu jeho

práva poskytuje ( ), a po stránke materiálnej

v požiadavke, aby ústavný súd zasahoval s cieľom ochrany ústavne zaručených

základných práv a slobôd až v okamihu, keď ostatné orgány verejnej moci už nemajú

v dispozícii prostriedky, ktorými by mohli protiústavný stav napraviť. Ústavný súd môže

konať o namietanom porušení práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa

sťažovateľ nemohol, nemôže a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich

práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to

poskytuje. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá

automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Zmyslom a účelom uvedeného

princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť

výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im

zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré sú v občianskom súdnom konaní povinné

vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa , sú primárne zodpovedné

aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva

dotknutým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu (, ,

). Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie

zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

10. Podstatou sťažnostnej argumentácie je tvrdenie sťažovateľov o nedostatočnom

a nepresvedčivom odôvodnení napadnutého rozsudku, čo má za následok jeho

nepreskúmateľnosť. Sťažovatelia v sťažnosti poukazujú na skutočnosť, že dovolanie proti

napadnutému rozsudku nebolo prípustné, s ohľadom na negatívne vymedzenie prípustnosti

dovolania v platného a účinného v rozhodnom

čase (ďalej aj „OSP“). Preto sťažovatelia dovolanie nepodali. Ako zo sťažnosti vyplýva,

sťažovatelia podali 6. apríla 2016 podnet na podanie mimoriadneho dovolania. Krajská

prokuratúra v Žiline podnet 11. mája 2016 z dôvodu neprípustnosti odložila. Následne

podali sťažovatelia ústavnú sťažnosť.

11. Tvrdenie sťažovateľov o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku však

v prípade ich preukázania zakladalo dovolací dôvod [§ 241 ods. 2 písm. a)] a súčasne

prípustnosť dovolania podľa . V tomto zmysle vrátane skutočnosti

zachovania lehoty na podanie dovolania boli sťažovatelia poučení krajskou prokuratúrou

vo vyjadrení k ich podnetu na podanie mimoriadneho dovolania z 11. mája 2016.

Napriek tomu sťažovatelia kvalifikovanie právne zastúpení advokátom dovolanie nepodali.

12. Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti dospel k záveru, že nemá právomoc rozhodnúť o namietanom porušení

označených práv sťažovateľov rozsudkom krajského súdu, pretože v tomto prípade bola

zverená zákonom právomoc dovolaciemu súdu, ktorý vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu disponoval aj kasačnou právomocou ( ). Existencia právomoci

odvolacieho súdu a dovolacieho súdu na poskytnutie ochrany sťažovateľom pred tvrdeným

porušením ich označených práv takto vylučuje právomoc ústavného súdu konať

a rozhodnúť o podanej sťažnosti vo vzťahu k rozsudku krajského súdu. V situácii, keď

právny poriadok pripúšťa iné možnosti nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych

opravných prostriedkov v prejednávanom prípade podľa ,

nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní pred ústavným súdom.

13. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa

ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných

a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takú sťažnosť

odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie.

14. Nevyužitie zákonnej možnosti podať dovolanie nemožno preto nahradzovať

sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie o nej

až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej

ochrany svojich práv; a tú možnosť sťažovatelia v tomto prípade mali.

15. Z uvedených dôvodov preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľov odmietol ako

neprípustnú podľa .

16. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní ústavný

súd nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľov, ktoré sú viazané vyhovením

sťažnosti (zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie, priznanie

náhrady trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júna 2017