Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 375/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. júna 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

a , , zastúpených advokátom JUDr. Miroslavom

Michaličkom, advokátska kancelária, Vajslova 11, Trnava, vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v

Slovenskej republiky a v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry Bratislava V v konaní vedenom

pod sp. zn. a jej uznesením z 13. novembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť , a o d m i e t a

pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. júna 2016 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“), a , (ďalej len

1

„sťažovateľka v 2. rade“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresnej prokuratúry Bratislava V (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jej uznesením z 13. novembra 2015.

2. Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že poverený príslušník

Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V, Obvodného oddelenia

Policajného zboru Petržalka – juh (ďalej len „príslušník Policajného zboru“), uznesením

ČVS: ORP-1122/PJ-BV-2015 zo 14. septembra 2015 podľa § 197 ods. 1 písm. d) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) odmietol vec podozrenia zo spáchania trestného činu neoprávneného zásahu

do práv k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa

Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a podozrenia

zo spáchania trestného činu neoprávneného užívania cudzej veci podľa § 215 ods. 1

, ktorých oznamovateľom bol sťažovateľ v 1. rade. V tejto veci sa obaja

sťažovatelia cítili byť poškodenými.

3. Proti rozhodnutiu príslušníka Policajného zboru zo 14. septembra 2015 podal

sťažovateľ v 1. rade sťažnosť, o ktorej okresná prokuratúra rozhodla uznesením

č. k. -10 z 13. novembra 2015 a podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku ju zamietla ako nie dôvodnú.

4. Písomným podaním z 10. decembra 2015 podal sťažovateľ v 1. rade proti

uzneseniu okresnej prokuratúry „návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia

v prípravnom konaní“, ktorý Krajská prokuratúra v Bratislave (ďalej len „krajská

prokuratúra“) posúdila „ako podnet, ktorým sa sťažovateľ dožaduje preskúmania správnosti

rozhodnutia dozorujúceho prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V“.

5. Prípisom krajskej prokuratúry č. k. -10 z 10. februára 2016 bol

podnet sťažovateľa v 1. rade ako nedôvodný odložený bez prijatia akýchkoľvek opatrení.

6. Vzhľadom na tento výsledok sa sťažovateľ v 1. rade opakovaným podnetom

z 9. marca 2016 domáhal preskúmania zákonnosti postupu krajskej prokuratúry. Prípisom

z 29. apríla 2016 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) jeho podnet odložila ako nedôvodný.

7. Za dôležité považovali sťažovatelia poukázať na skutočnosť, že „prokurátor

Okresnej prokuratúry v Uznesení o zamietnutí sťažnosti zo dňa 13. 11. 2015 nedal

poverenému príslušníkovi Policajného Zboru pokyn na vykonanie výsluchu poškodenej -

výlučnej vlastníčky bytu napriek tomu, že sťažovateľ predmetný procesný

úkon namietal“.

8. Sú toho názoru, že „v predmetnej veci nie je možné bez výpovede poškodenej

náležite objasniť skutkový stav“.

9. Za potrebné považovali uviesť, že „hoci sťažovatelia v predmetnom konaní

predložili listinné dôkazy významné pre právne posúdenie veci..., orgány činné v trestnom

konaní... na ne neprihliadali. Rovnako... prokurátorka Krajskej prokuratúry v predmetnom

podaní zaslanom sťažovateľovi... 16. 02. 2016 uviedla, že nebol produkovaný žiadny

relevantný dôkaz, ktorý by nasvedčoval tomu, že odviezla

z bytu cudzie hnuteľné veci, ktoré jej boli zverené na prechodné užívanie.“.

10. Orgány činné v trestnom konaní sa podľa sťažovateľov „bez ďalšieho

dokazovania stotožnili s vyjadrením podozrivej..., ktorá svoje tvrdenia nijak nepreukázala“.

11. Sťažovatelia tvrdia, že „prokurátorka Krajskej prokuratúry postupovala

v rozpore s ústavne chráneným princípom právnej istoty, keď sa vôbec nevysporiadala

s právnou argumentáciou... obsiahnutou v Náleze Najvyššieho súdu, sp. zn. ,

ktorá vo vzťahu k podozreniu zo spáchania trestného činu Neoprávneného zásahu do práva

k domu, bytu alebo nebytového priestoru podľa § 218 ods. 1 Trest. zákona poukazuje na

analogické skutkové zistenia“. Poukázali tiež na to, že „prokurátorka Krajskej prokuratúry

značne spochybnila vierohodnosť dôkazu - písomné stanovisko vlastníčky bytu

zaslané s úradne overeným podpisom, pričom vyslovila presvedčenie, že

predmetný dôkaz bol s najväčšou pravdepodobnosťou vyhotovený sťažovateľom v I. rade“.

12. Konštatujú, že „je nemysliteľné, aby orgán činný v trestnom konaní vyhodnotil

relevantnosť a objektívnosť dôkazu bez opory vo výsledkoch doposiaľ vykonaného

dokazovania“. Sú presvedčení, že „vadným postupom orgánov činných v trestnom konaní

bolo zásadne porušené právo sťažovateľa ako oprávneného

z vecného bremena a sťažovateľky ako výlučnej vlastníčky bytu vlastniť

a pokojne užívať majetok tým, že im nebola poskytnutá náležitá ochrana k ich vlastníckemu

právu“.

13. Podľa sťažovateľov „postupom orgánov činných v trestnom konaní bolo

porušené právo na súdnu a inú právnu ochranu ako aj právo na spravodlivý proces

sťažovateľov tým, že orgány činné v trestnom konaní nekonali tak ako im to ustanovuje

právny predpis, resp. máme za to, že nekonali vôbec, keď úplne bezdôvodne odmietali zistiť

skutkový stav veci“.

14. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Okresná prokuratúra v Bratislave v konaní vedenom pod č. k. -10

porušila právo , na právo na súdnu a inú

právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

2. Okresná prokuratúra v Bratislave v konaní vedenom pod č. k. 1 Pn 830/15/1105-

10 porušila právo , na právo na súdnu a inú právnu

ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

3. Okresná prokuratúra v Bratislave je povinná uhradiť sťažovateľom trovy konania

v sume 363,79 eur... na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Miroslava Michaličku,

Vajslova 11... Trnava, do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.“

II.

15. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

16. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

17. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

18. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

19. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu zaručeného v a v listiny a práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresnej

prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. a jej uznesením

z 13. novembra 2015, ku ktorému malo dôjsť tým, že okresná prokuratúra zamietla sťažnosť

sťažovateľa v 1. rade proti uzneseniu príslušníka Policajného zboru vydaného

pod ČVS: ORP-1122/PJ-BV-2015 zo 14. septembra 2015, ktorým odmietol vec podozrenia

zo spáchania trestných činov oznámených sťažovateľom v 1. rade, a to bez dostatočne

zisteného skutkového stavu veci (vypočutia poškodenej – sťažovateľky v 2. rade) a ďalších

pochybení okresnej prokuratúry (spochybnenie vierohodnosti dôkazu, nevysporiadanie sa

s právnou argumentáciou spočívajúcou v poukaze na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, a pod.).

20. Podľa a obdobne podľa listiny každý sa môže

domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

21. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

22. Podľa sťažnosť (podľa )

nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,

ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje

a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

23. Zmyslom a účelom tohto princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je

a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. To znamená, že sťažnosť podľa

možno ústavnému súdu podať spravidla iba vtedy, ak sťažovateľ ešte

pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práv

poskytuje. V opačnom prípade je sťažnosť neprípustná.

24. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

25. Ako z obsahu sťažnosti vyplýva, sťažovatelia (prostredníctvom sťažovateľa

v 1. rade) podali proti napadnutému uzneseniu okresnej prokuratúry č. k. 1 Pn 830/15/1105-

10 z 13. novembra 2015 im dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý krajská prokuratúra

vyhodnotila ako podnet podľa o prokuratúre vo vtedy

účinnom znení (ďalej len „zákon o prokuratúre“) a vybavila ho prípisom

č. k. -10 z 10. februára 2016. Rovnako sťažovatelia využili možnosť

podania opakovaného podnetu v zmysle § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre, ktorým

sa zaoberala generálna prokuratúra v prípise z 29. apríla 2016.

26. Ústavný súd opakovane vo svojej judikatúre zdôraznil, že podnet, ako aj

opakovaný podnet podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúre považuje za účinný

prostriedok ochrany základných práv vrátane toho práva, ktoré uplatnili sťažovatelia

v sťažnosti (m. m. , ). Podnet, ako aj opakovaný podnet totiž

zakladá povinnosť prokurátora a následne nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať,

vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľom.

27. Aplikujúc princíp subsidiarity na prerokúvanú vec sťažovateľov, ústavný súd

konštatuje, že v danom prípade nemá právomoc preskúmavať uznesenie okresnej

prokuratúry č. k. -10 z 13. novembra 2015 a postup, ktorý predchádzal

jeho vydaniu, keďže ich preskúmanie podliehalo prieskumnej právomoci krajskej

prokuratúry na základe podnetu a takisto následne bola oprávnená a povinná tak urobiť

aj generálna prokuratúra na základe opakovaného podnetu. Zo sťažnosti podanej ústavnému

súdu jednoznačne vyplýva, že sťažovatelia, zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom,

konania o podnete a opakovanom podnete a ich výsledky v konaní pred ústavným súdom

nenamietali (pozri petit – návrh na rozhodnutie – sťažnosti, ktorým je ústavný súd v zmysle

ustanovenia viazaný). Z toho dôvodu bolo potrebné

sťažnosť sťažovateľov odmietnuť podľa pre jej

neprípustnosť.

28. Po odmietnutí sťažnosti sťažovateľov ako celku bolo už bez právneho dôvodu

zaoberať sa ich ďalšími návrhmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. júna 2017