Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 375/2017
PDF · 165.32 KB
No categories available
III. ÚS 375/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. júna 2017
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
a , , zastúpených advokátom JUDr. Miroslavom
Michaličkom, advokátska kancelária, Vajslova 11, Trnava, vo veci namietaného porušenia
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva
na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry Bratislava V v konaní vedenom
pod sp. zn. 1 Pn 830/15/1105 a jej uznesením z 13. novembra 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť , a o d m i e t a
pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
13. júna 2016 doručená sťažnosť ,
(ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“), a , (ďalej len
1
„sťažovateľka v 2. rade“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd
(ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresnej prokuratúry Bratislava V (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 1 Pn 830/15/1105 a jej uznesením z 13. novembra 2015.
2. Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že poverený príslušník
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V, Obvodného oddelenia
Policajného zboru Petržalka – juh (ďalej len „príslušník Policajného zboru“), uznesením
ČVS: ORP-1122/PJ-BV-2015 zo 14. septembra 2015 podľa § 197 ods. 1 písm. d) zákona
č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný
poriadok“) odmietol vec podozrenia zo spáchania trestného činu neoprávneného zásahu
do práv k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 zákona č. 300/2005
Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) a podozrenia
zo spáchania trestného činu neoprávneného užívania cudzej veci podľa § 215 ods. 1
Trestného zákona, ktorých oznamovateľom bol sťažovateľ v 1. rade. V tejto veci sa obaja
sťažovatelia cítili byť poškodenými.
3. Proti rozhodnutiu príslušníka Policajného zboru zo 14. septembra 2015 podal
sťažovateľ v 1. rade sťažnosť, o ktorej okresná prokuratúra rozhodla uznesením
č. k. 1 Pn 830/15/1105-10 z 13. novembra 2015 a podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku ju zamietla ako nie dôvodnú.
4. Písomným podaním z 10. decembra 2015 podal sťažovateľ v 1. rade proti
uzneseniu okresnej prokuratúry „návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia
v prípravnom konaní“, ktorý Krajská prokuratúra v Bratislave (ďalej len „krajská
prokuratúra“) posúdila „ako podnet, ktorým sa sťažovateľ dožaduje preskúmania správnosti
rozhodnutia dozorujúceho prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V“.
5. Prípisom krajskej prokuratúry č. k. 1 Kn 830/15/1105-10 z 10. februára 2016 bol
podnet sťažovateľa v 1. rade ako nedôvodný odložený bez prijatia akýchkoľvek opatrení.
6. Vzhľadom na tento výsledok sa sťažovateľ v 1. rade opakovaným podnetom
z 9. marca 2016 domáhal preskúmania zákonnosti postupu krajskej prokuratúry. Prípisom
z 29. apríla 2016 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna
prokuratúra“) jeho podnet odložila ako nedôvodný.
7. Za dôležité považovali sťažovatelia poukázať na skutočnosť, že „prokurátor
Okresnej prokuratúry v Uznesení o zamietnutí sťažnosti zo dňa 13. 11. 2015 nedal
poverenému príslušníkovi Policajného Zboru pokyn na vykonanie výsluchu poškodenej -
výlučnej vlastníčky bytu napriek tomu, že sťažovateľ predmetný procesný
úkon namietal“.
8. Sú toho názoru, že „v predmetnej veci nie je možné bez výpovede poškodenej
náležite objasniť skutkový stav“.
9. Za potrebné považovali uviesť, že „hoci sťažovatelia v predmetnom konaní
predložili listinné dôkazy významné pre právne posúdenie veci..., orgány činné v trestnom
konaní... na ne neprihliadali. Rovnako... prokurátorka Krajskej prokuratúry v predmetnom
podaní zaslanom sťažovateľovi... 16. 02. 2016 uviedla, že nebol produkovaný žiadny
relevantný dôkaz, ktorý by nasvedčoval tomu, že odviezla
z bytu cudzie hnuteľné veci, ktoré jej boli zverené na prechodné užívanie.“.
10. Orgány činné v trestnom konaní sa podľa sťažovateľov „bez ďalšieho
dokazovania stotožnili s vyjadrením podozrivej..., ktorá svoje tvrdenia nijak nepreukázala“.
11. Sťažovatelia tvrdia, že „prokurátorka Krajskej prokuratúry postupovala
v rozpore s ústavne chráneným princípom právnej istoty, keď sa vôbec nevysporiadala
s právnou argumentáciou... obsiahnutou v Náleze Najvyššieho súdu, sp. zn. 2 Tdo/41/2015,
ktorá vo vzťahu k podozreniu zo spáchania trestného činu Neoprávneného zásahu do práva
k domu, bytu alebo nebytového priestoru podľa § 218 ods. 1 Trest. zákona poukazuje na
analogické skutkové zistenia“. Poukázali tiež na to, že „prokurátorka Krajskej prokuratúry
značne spochybnila vierohodnosť dôkazu - písomné stanovisko vlastníčky bytu
zaslané s úradne overeným podpisom, pričom vyslovila presvedčenie, že
predmetný dôkaz bol s najväčšou pravdepodobnosťou vyhotovený sťažovateľom v I. rade“.
12. Konštatujú, že „je nemysliteľné, aby orgán činný v trestnom konaní vyhodnotil
relevantnosť a objektívnosť dôkazu bez opory vo výsledkoch doposiaľ vykonaného
dokazovania“. Sú presvedčení, že „vadným postupom orgánov činných v trestnom konaní
bolo zásadne porušené právo sťažovateľa ako oprávneného
z vecného bremena a sťažovateľky ako výlučnej vlastníčky bytu vlastniť
a pokojne užívať majetok tým, že im nebola poskytnutá náležitá ochrana k ich vlastníckemu
právu“.
13. Podľa sťažovateľov „postupom orgánov činných v trestnom konaní bolo
porušené právo na súdnu a inú právnu ochranu ako aj právo na spravodlivý proces
sťažovateľov tým, že orgány činné v trestnom konaní nekonali tak ako im to ustanovuje
právny predpis, resp. máme za to, že nekonali vôbec, keď úplne bezdôvodne odmietali zistiť
skutkový stav veci“.
14. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Okresná prokuratúra v Bratislave v konaní vedenom pod č. k. Pn 830/15/1105-10
porušila právo , na právo na súdnu a inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.
2. Okresná prokuratúra v Bratislave v konaní vedenom pod č. k. 1 Pn 830/15/1105-
10 porušila právo , na právo na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd
a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
3. Okresná prokuratúra v Bratislave je povinná uhradiť sťažovateľom trovy konania
v sume 363,79 eur... na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Miroslava Michaličku,
Vajslova 11... Trnava, do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.“
II.
15. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
16. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím
rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli
porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný
zásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...
17. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak
tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie.
18. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
19. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 36 ods. 1 listiny a práva
na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresnej
prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pn 830/15/1105 a jej uznesením
z 13. novembra 2015, ku ktorému malo dôjsť tým, že okresná prokuratúra zamietla sťažnosť
sťažovateľa v 1. rade proti uzneseniu príslušníka Policajného zboru vydaného
pod ČVS: ORP-1122/PJ-BV-2015 zo 14. septembra 2015, ktorým odmietol vec podozrenia
zo spáchania trestných činov oznámených sťažovateľom v 1. rade, a to bez dostatočne
zisteného skutkového stavu veci (vypočutia poškodenej – sťažovateľky v 2. rade) a ďalších
pochybení okresnej prokuratúry (spochybnenie vierohodnosti dôkazu, nevysporiadanie sa
s právnou argumentáciou spočívajúcou v poukaze na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, a pod.).
20. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obdobne podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže
domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
21. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
22. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť (podľa čl. 127 ods. 1 ústavy)
nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,
ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje
a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
23. Zmyslom a účelom tohto princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je
a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých
orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. To znamená, že sťažnosť podľa
čl. 127 ods. 1 ústavy možno ústavnému súdu podať spravidla iba vtedy, ak sťažovateľ ešte
pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práv
poskytuje. V opačnom prípade je sťažnosť neprípustná.
24. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého
princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.
Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť
tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán
verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu
25. Ako z obsahu sťažnosti vyplýva, sťažovatelia (prostredníctvom sťažovateľa
v 1. rade) podali proti napadnutému uzneseniu okresnej prokuratúry č. k. 1 Pn 830/15/1105-
10 z 13. novembra 2015 im dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý krajská prokuratúra
vyhodnotila ako podnet podľa § 31 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre vo vtedy
účinnom znení (ďalej len „zákon o prokuratúre“) a vybavila ho prípisom
č. k. 1 Kn 830/15/1105-10 z 10. februára 2016. Rovnako sťažovatelia využili možnosť
podania opakovaného podnetu v zmysle § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre, ktorým
sa zaoberala generálna prokuratúra v prípise z 29. apríla 2016.
26. Ústavný súd opakovane vo svojej judikatúre zdôraznil, že podnet, ako aj
opakovaný podnet podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúre považuje za účinný
prostriedok ochrany základných práv vrátane toho práva, ktoré uplatnili sťažovatelia
v sťažnosti (m. m. IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05). Podnet, ako aj opakovaný podnet totiž
zakladá povinnosť prokurátora a následne nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať,
vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľom.
27. Aplikujúc princíp subsidiarity na prerokúvanú vec sťažovateľov, ústavný súd
konštatuje, že v danom prípade nemá právomoc preskúmavať uznesenie okresnej
prokuratúry č. k. 1 Pn 830/15/1105-10 z 13. novembra 2015 a postup, ktorý predchádzal
jeho vydaniu, keďže ich preskúmanie podliehalo prieskumnej právomoci krajskej
prokuratúry na základe podnetu a takisto následne bola oprávnená a povinná tak urobiť
aj generálna prokuratúra na základe opakovaného podnetu. Zo sťažnosti podanej ústavnému
súdu jednoznačne vyplýva, že sťažovatelia, zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom,
konania o podnete a opakovanom podnete a ich výsledky v konaní pred ústavným súdom
nenamietali (pozri petit – návrh na rozhodnutie – sťažnosti, ktorým je ústavný súd v zmysle
ustanovenia § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde viazaný). Z toho dôvodu bolo potrebné
sťažnosť sťažovateľov odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej
neprípustnosť.
28. Po odmietnutí sťažnosti sťažovateľov ako celku bolo už bez právneho dôvodu
zaoberať sa ich ďalšími návrhmi.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. júna 2017