Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 461/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júla 2017

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Podobom, Bratislavská 354/32, Dubnica

nad Váhom, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a 4 a a práva podľa č. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Považská Bystrica

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. mája

2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“, v citáciách

aj „povinný“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 4

a (ďalej len „“) a práva podľa č. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uvádza, že:

«Predmetnú sťažnosť podávam v zákonnej lehote proti uzneseniu Okresného súdu

v Považskej Bystrici sp. zn. -69 zo dňa 08.03. 2017, ktoré mi bolo doručené

dňa 04.04.2017.

Týmto konečným rozhodnutím, ktoré Okresný súd v Považskej Bystrici vydal po viac

ako štyri a pol roka zamietol moje námietky proti ďalším trovám exekúcie, zo dňa

19.08.2012, čím porušil moje právo na súdnu ochranu zaručené v . 4

Slovenskej republiky.

Okresný súd predmetným uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie

porušil aj moje právo na prejednanie veci spravodlivo a v primeranej lehote, zaručené v čl.

48 ods. 2 SR. Písomne som námietky osobne doručil na Exekútorský úrad

v Považskej Bystrici a na Okresný súd v Považskej Bystrici dňa

20.08.2012 a súd ich zamietol uznesením až dňa 08.03. 2017.

Upozorňujem na skutočnosť, že upovedomenie o ďalších trovách exekúcie zo dňa

10.08.2012 až na sumu je totožné s exekučným príkazom zo dňa 11.06.2012, proti ktorému

som námietky podať nemohol.

K bodu 9. na strane 2 predmetného uznesenia upozorňujem, že v exekučnom konaní

boli úkony vykonané v roku 2000 a 2001. Na viac ako 5 rokov bolo konanie bezdôvodne

prerušené až do smrti mojej manželky dňa 05.07.2006.

K bodu 12. na strane 2 upozorňujem, že exekútorka zámerne predlžuje výkon

exekúcie, aby mohla účtovať zvýšené náklady, ktoré sú podľa môjho presvedčenia neúmerné

a nezákonné. Svedčí o tom skutočnosť, že suma 1233,44 € ako DPH je zarážajúca a už to

by malo stačiť ako dôvod na zrušenie uznesenia pre jeho nezákonnosť.

Podľa súpisu majetku vydaného notárom dňa 31.07.2008 som mal zdediť ako

pasívum sumu 8.680,75 Sk zodpovedajúcu polovici pohľadávky Exekútorského úradu

značky Ex 78/2000 vo veci vymáhania pohľadávky oprávneného

spolu s príslušenstvom, vrátane exekučných trov. Túto sumu exekútorka

nenamietala a na dedičskom konaní sa ani nezúčastnila.

K bodu 14. na strane 3 opätovne tvrdím /nie ako je uvedené s tvrdeným a ďalšími

chybami/, že exekučné konanie malo byť ukončené už za života mojej manželky.

Upozorňujem na uznesenie Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. -51

zo dňa 8.11.2012, ktorým bol zamietnutý môj návrh na zastavenie exekúcie. Na prvej strane

v odseku 3 a pokračovaní na strane 2 uvádzam dôvody, pre ktoré táto pohľadávka nemohla

zákonným spôsobom vzniknúť, pretože exekútorka už v roku 1998 predala nehnuteľný

aj hnuteľný majetok manželky pod cenu resp. za odhadnú cenu. Upozorňujem, že hodnota

majetku v dedičskom konaní bola určená v tržnej cene.

Na strane 2 v poslednom odseku a v pokračovaní na strane 3 tohto uznesenia

sa uvádza, že exekútorka si vyplatila trovy exekúcie vsunie 7.211,50 Sk, čo podľa môjho

názoru vysoko prekročilo jej náklady.

Na strane 3 v druhom odseku tohto uznesenia je uvedené v poslednej vete, že:

„Z exekučného spisu bolo zistené, že k zriadeniu exekučného záložného práva ani k predaju

týchto nehnuteľností nedošlo“. Je zarážajúce, že v ďalších trovách exekúcie si za tento úkon

exekútorka vyčíslila sumu 298,71 €.

Toto konštatovanie je o to zarážajúcejšie, že obe rozhodnutia vydala tá istá sudkyňa

Okresného súdu v Považskej Bystrici. V bode 14. na strane 3 predmetného uznesenia

sa sama odvoláva na uznesenie z roku 2012. Nemôžem preto súhlasiť s tvrdením uvedeným

v prvej vete v bode 14. na strane 3 predmetného uznesenia, že exekučné konanie nebolo

prerušené, pretože je nepravdivé. Na strane 2 v uznesení z roku 2012 v predposlednom

odseku je uvedené, že exekútorka bola súdom poverená vykonaním exekúcie dňa

12.04.2000. Ďalej je uvedené, že dňa 21.09.2000 vykonala súpis hnuteľných veci, ktorý

mala už vykonaný v roku 1998, pri exekúcii vedenej pod sp. zn. EX 175/1997. Na strane 3

tohto uznesenia sa v prvej vete uvádza, že dňa 01.02.2001 sa konala opakovaná dražba

garáže. V odseku 2 je uvedené, že dňa 11.10.2006 exekútorka prihlásila nárok

do dedičského konania. Teda od 01.02.2001 do 11.10.2006 nevykonala žiaden úkon.

Som presvedčený, že táto doba sa nedá označiť inak ako prerušenie exekučného konania.»

3. Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza, že:

„Nemôžem súhlasiť ani s rozhodnutím uvedeným na strane 5 v odseku 2 uznesenia

zo dňa 08.11.2012, že pohľadávka vznikla titulom nezaplatenej pôžičky, a teda nejde o dlh,

ktorý by bol viazaný výlučne na osobu pôvodne povinnej, a preto podľa § 570 ods. 1

jej úmrtím nezanikol. O tom, že manželka si od

požičala peniaze som sa dozvedel až z jeho listu zo dňa 08.01.2001, ktorý zákerne zaslal

na adresu môjho vtedajšieho pracoviska, aby si ho mohli prečítať moji nadriadení.

Na základe uvedeného naďalej trvám na tom, že v danom prípade malo byť uplatnené

ustanovenie .

Z uvedeného je zrejmé, že súdna exekútorka zámerne manipuluje a predlžuje

exekučné konanie, aby mohla uplatňovať zvýšené náklady. Chcem poukázať na skutočnosť

uvedenú na strane 2 exekučného príkazu číslo EX 78/2000-77 zo dňa 11.06.2012,

že pohľadávka a jej príslušenstvo činí sumu 269,86 €.

Postupom súdnej exekútorky a rozhodovacej činnosti všeobecných súdov mi

pri predaji majetku mojej manželky bola spôsobená škoda minimálne 20.000 €, ktorú

žiadam priznať a nahradiť.“

4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu

ochranu zaručené v . 4 a v postupom

Okresného súdu v Považskej Bystrici porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. -69 zo dňa

08.03. 2017 sa z r u š u j e a exekučné konanie sa zastavuje z dôvodu uplatnenia práva

zakotveného v ustanovení .

3. Za zistené porušenie , 4 a

a čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru priznáva Ústavný súd SR

20.000 € z titulu nemajetkovej ujmy a sumu 500.-€ ako náhradu nákladov výdavkov a tieto

poukazuje na číslo účtu vedený v peňažnom

ústave .

4. Exekútorský úrad so sídlom

je povinný uhradiť spôsobenú škodu

v sume 20.000 € a vrátiť mu celú sumu vyplatenú v exekučnom konaní po úmrtí

manželky dňa 05.07.2006 a úroky z omeškania z tejto sumy a tieto poukázať na číslo účtu

vedený v peňažnom ústave

.

5. Právnemu zástupcovi sťažovateľa

sa priznáva

náhrada trov právneho zastupovania v sume 312,34 € špecifikované v prílohe a tieto sa

poukazujú na číslo účtu vedený v peňažnom

ústave .“

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

7. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

8. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy,

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

10. Podľa podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej

ochrane ustanoví zákon.

11. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom...

12. Pokiaľ ide o sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa a 4 a práva na spravodlivý

proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo podľa jeho názoru dôjsť postupom

okresného súdu v napadnutom konaní jednak neprimeranou dĺžkou konania, keď, ako

uvádza sťažovateľ, okresný súd jeho námietky proti ďalším trovám exekúcie zamietol

uznesením až po viac ako štyri a pol roku, a jednak samotným uznesením sp. zn.

z 3. marca 2017, ktorým exekútorka „zámerne predlžuje výkon exekúcie, aby

mohla účtovať zvýšené náklady“, ktoré sú podľa názoru sťažovateľa neúmerné a nezákonné.

Vo vzťahu k namietanému uzneseniu z 8. marca 2017 sťažovateľ okrem iného ďalej

namieta:

- bezdôvodné prerušenie konania na viac ako 5 rokov,

- nesprávne zamietnutie jeho návrhu na zastavenie exekúcie,

- vyplatenie trov exekúcie vysoko prevyšujúce náklady.

13. Ústavný súd poukazuje na to, že v systematike sú primeraná celková

dĺžka, rýchlosť a plynulosť súdneho konania obsahom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , a nie základného práva

podľa .

14. Ústavný súd, vyhodnotiac dĺžku napadnutého konania vo vzťahu k jeho priebehu,

dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné relevantne uvažovať o denegatio

iustitiae, pričom ústavný súd v danej súvislosti poukazuje na svoju konštantnú judikatúru,

podľa ktorej prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nespadá pod ochranu čl. 46 ods. 1

, len v prípade, že namietané porušenie tohto základného práva by dosahovalo takú

intenzitu, že by s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti daného prípadu (najmä predmet

konania, teda čo je pre sťažovateľa v stávke) bolo možné uvažovať o odmietnutí

spravodlivosti (napr. ), k čomu však v danom prípade nedošlo.

15. Ústavný súd preskúmal aj obsah napadnutého uznesenia okresného súdu sp. zn.

z 8. marca 2017 a konštatuje, že je zrozumiteľné, dostatočne logické,

vychádzajúce zo skutkových okolností daného prípadu a relevantných právnych noriem.

Toto rozhodnutie nevykazuje znaky svojvôle a nevyplýva z neho ani taká aplikácia

príslušných ustanovení všeobecne záväzných predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty

a zmyslu. Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali

závery napadnutého rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu

vo vykonanom dokazovaní. Vzhľadom na uvedené ústavný súd nevyhovel žiadosti

sťažovateľa o zrušenie napadnutého uznesenia okresného súdu z 8. marca 2017.

16. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť

v časti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a 4 a práva podľa dohovoru, je zjavne neopodstatnená, a preto ju z tohto

dôvodu odmietol ( ).

17. Pokiaľ ide o sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom okresného súdu v napadnutom konaní, ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu

judikatúru, ktorej súčasťou je aj právny názor, že ochrana základnému právu podľa čl. 48

ods. 2 sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia

tejto ochrany porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto

prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená

ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označených práv

postupom označeného súdu, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne

neopodstatnenú [ (napr. )].

18. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú,

aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. , ,

).

19. Ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh a zo zapožičaného súdneho spisu okresného

súdu zistil, že napadnuté konanie skončilo uznesením okresného súdu sp. zn.

z 8. marca 2017, ktorým boli zamietnuté námietky sťažovateľa proti ďalším trovám

exekúcie. Predmetné uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 4. apríla 2017.

20. Keďže sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená až 12. mája 2017,

teda v čase, keď okresný súd, ako sťažovateľ sám uvádza v sťažnosti, vo veci už rozhodol

(uznesením z 8. marca 2017), a k porušovaniu označeného základného práva sťažovateľa

podľa už nemohlo dochádzať, bolo potrebné sťažnosť aj v tejto časti

odmietnuť podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

21. Ústavný súd k uvedenému navyše dodáva, že k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

by mohlo dôjsť v dôsledku nečinnosti alebo nesprávnej činnosti všeobecného súdu, avšak

iba samotným uznesením sp. zn. z 8. marca 2017 toto základné právo

sťažovateľa porušené byť nemohlo (obdobne , ).

22. Pokiaľ sa sťažovateľ v petite sťažnosti domáha priznania úhrady škody, ktorá mu

mala vzniknúť v súvislosti s postupom exekútora v napadnutom konaní, ústavný súd

poukazuje na to, že o úhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu alebo iného

orgánu verejnej moci rozhodujú v zmysle o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov orgány

uvedené v § 4 tohto zákona, avšak nie ústavný súd v konaní o sťažnostiach podľa čl. 127

. Takýto prístup zodpovedá doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu

(napr. ).

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné aj túto časť sťažnosti odmietnuť podľa § 25

ods. 2 pre nedostatok právomoci ústavného súdu

na jej prerokovanie.

23. Pokiaľ sťažovateľ, v konaní pred ústavným súdom kvalifikovane zastúpený

advokátom, v petite sťažnosti poukazuje na porušenie čl. 13 dohovoru bez uvedenia

akýchkoľvek argumentov v odôvodnení, ústavný súd túto časť sťažnosti v súlade s § 25

ods. 2 odmietol z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných

náležitostí.

24. Ústavný súd nad rámec poukazuje na to, že podľa § 218 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení fyzické

a právnické osoby, teda sťažovatelia, sa môžu obracať na Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) a na Komoru súdnych

exekútorov (ďalej len „komora“) so sťažnosťami na činnosť exekútorov. Sťažnosti

na činnosť vybavuje ministerstvo spravodlivosti. Sťažnosti na činnosť exekútorov vybavuje

komora. Sťažovateľ mohol požiadať ministerstvo spravodlivosti o prešetrenie vybavenia

jeho sťažnosti komorou.

Ústavný súd konštatuje, že preskúmanie postupu, resp. činnosti súdneho exekútora,

spadá v prvom rade do pôsobnosti komory ako samostatnej stavovskej organizácie.

Následne sťažnosti na činnosť komory vybavuje ministerstvo spravodlivosti, ktorú

sťažovateľ mohol požiadať o prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti komorou. Z uvedeného

vyplýva, že ústavný súd zásadne nepreskúmava činnosť, resp. postup súdneho exekútora.

25. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa

v nej uvedenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2017