Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 445/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júla 2017

predbežne prerokoval sťažnosť

, vo veci namietaného porušenia základného práva nebyť odňatý zákonnému

sudcovi zaručeného v , práva na obhajobu

zaručeného v čl. 6 ods. 3 písm. b), c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného v čl. 13 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 14. apríla 2016 a postupom Krajského súdu

v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 14. júna 2016

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. augusta

2016 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva nebyť odňatý

zákonnému sudcovi zaručeného v (ďalej len

„ústava“), práva na obhajobu zaručeného v čl. 6 ods. 3 písm. b), c) a d) Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok

nápravy zaručeného v čl. 13 dohovoru postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 14. apríla

2016 a postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením zo 14. júna 2016.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného

súdu sp. zn. zo 14. apríla 2016 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn.

zo 14. júna 2016 uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže v štádiu

pokusu podľa a a

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

3. Sťažovateľ namietal, že v priebehu jeho trestného stíhania (už od prípravného

konania) dochádzalo k porušovaniu jeho práva na obhajobu, ktoré spočívalo v tom,

že v zápisnici o jeho výsluchu ako obvineného nebolo uvedené, že bol vypočúvaný

„na lôžku v nemocnici... v zlom zdravotnom stave a pod vplyvom liečiv“. Pri spisovaní tejto

zápisnice «sa domáhal obhajcu s poukazom na „LZPS“ podľa článku 6 Dohovoru», avšak

s akým výsledkom, sťažovateľ neuviedol, ale tvrdí, že „Za prítomnosti obhajcu... nebol

vypočutý počas celého obdobia vyšetrovacej väzby a dňa 12. 02. 2016 bol vykonaný úkon

oboznámenia s vyšetrovacím spisom, kde... namietal, že spis“ mu bol „k preštudovaniu

predložený neúplný a nekompletný, čím“ mu bolo „krátené právo obhajoby v oboznámení

sa s celým vyšetrovacím spisom“.

4. Rovnako sťažovateľ namietal, že „dozorujúca prokuratúra“ nereagovala na ním

podané listy na doplnenie vyšetrovacieho spisu o „chýbajúce veci...“ a potrebu „oboznámiť

sa s nimi“. Pokiaľ mal možnosť oboznámiť sa s listinnými dôkazmi, ktoré navrhoval

zabezpečiť do trestného spisu, bolo to až v konaní pred súdom „na hlavnom pojednávaní...

v časovej tiesni..., čo neskôr bolo súdom zneužité k... neprospechu“ sťažovateľa.

5. Vo vzťahu k odsudzujúcemu rozsudku sťažovateľ považoval za potrebné

zdôrazniť, že je v ňom šesť viet „sčasti vymyslených a bez dôkazov svojvoľne ustálených

sudcom OS v Piešťanoch, ako nadobudol presvedčenie o... vine“ sťažovateľa.

6. V jeho trestnej veci konajúcim všeobecným súdom sťažovateľ tiež vytkol,

že o jeho písomných dôvodoch odvolania proti prvostupňovému rozsudku krajský súd

v rámci odvolacieho konania nerozhodoval, keďže tieto dôvody neboli krajskému súdu

okresným súdom predložené, v čom vidí „jednoznačné... zneužitie právomoci sudcu...

v krátení... práva obhajoby“.

7. Taktiež za porušenie práva na obhajobu považoval sťažovateľ skutočnosť, že ho

na hlavnom pojednávaní 14. apríla 2016 „sudca prerušil v záverečnej reči a neumožnil“ mu

„odôvodniť návrhy na doplnenie dokazovania a podať nové návrhy dôležité pre rozhodnutie

vo veci“.

8. Za pochybenie považoval sťažovateľ aj „nenahrávanie pojednávania vo veci

rozhodovania“ o „ žiadosti o prepustenie z väzby“, ďalej to, že mu „z časového hľadiska

nebolo umožnené“ na verejnom zasadnutí krajského súdu „uplatniť napísanú a pripravenú

obhajobu na viacerých stranách“, že sa v trestnom spise nachádzalo lekárske potvrdenie,

ktoré „v spise absentovalo pri úkone preštudovania vyšetrovacieho spisu dňa 12. 02. 2016“

a bolo „zrejme dodatočne vyžiadané súdom na... námietku“ sťažovateľa. Za nesprávne

považoval aj rozhodnutie o prepadnutí vecí, ktoré „neboli použité na trestnú činnosť ani

nepochádzajú z trestnej činnosti“, k čomu uvádza: „Toto tiež považujem za krátenie práva

obhajoby, lebo mi boli zhabané aj také veci, ktoré sa bežne používanú k drobným opravám

auta...“

9. K namietanému porušeniu práva na obhajobu sťažovateľ napokon uviedol,

že okresný súd všetky ním včas navrhnuté dôkazy „odmietol“.

10. Porušenie práva na zákonného sudcu sťažovateľ videl v tom, že „vo veci

rozhodovala nezákonná predsedkyňa senátu v zastúpení , namiesto

elektronicky vybraného predsedu senátu na Krajskom súde v Trnave“.

11. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil

porušenie ním označených základných práv zaručených a práv zaručených

dohovorom postupom a napadnutými rozhodnutiami všeobecných súdov konajúcich v jeho

trestnej veci, zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu sp. zn. zo 14. apríla

2016 a napadnuté uznesenie krajského súdu sp. zn. zo 14. júna 2016 a vec

vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Požadoval tiež priznať mu finančné

zadosťučinenie v sume 4 000 €.

12. Zároveň sťažovateľ požiadal o ustanovenie mu právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom.

13. Sťažovateľ po tom, ako jeho návrhu na povolenie obnovy konania z 20. júla 2016

nebolo okresným a krajským súdom vyhovené, podaním doručeným ústavnému súdu

31. mája 2017, doplnil sťažnosť o tvrdenia, že:

„1. OS Piešťany a KS Trnava sa v odôvodnení zamietnutia obnovy konania

vôbec nevyjadrili k zákonne pridelenému sudcovi KS v Trnave, ktorého som namietal

podľa článku 48 ods. 1 SR v... žiadosti o obnovu konania.

2. OS Piešťany a KS Trnava v odôvodnení jednoznačne neuviedli, prečo sa

v uznesení KS v Trnave nenachádza odvolávka alebo akýkoľvek iný odkaz na

skoncipované a zaslané písomné doplnenie odvolania.

Preto zostáva minimálne pochybnosť (neodstránená obnovou konania) v tom, či

KS Trnava mal v čase rozhodovania o odvolaní proti rozsudku k dispozícii aj moje písomné

podanie – doplňujúce odvolanie?“

14. Na základe uvedeného sťažovateľ trval „na prejednaní... ústavnej sťažnosti

odoslanej Ústavnému súdu SR dňa 09. 08. 2016“.

II.

15. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

16. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.

17. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

18. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

19. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

20. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva nebyť odňatý

zákonnému sudcovi zaručeného v , práva na obhajobu zaručeného v

ods. 3 písm. b), c) a d) dohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného v čl. 13

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom zo 14. apríla 2016 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením zo 14. júna 2016.

21. Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

22. Podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu má tieto

minimálne práva:...

b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;

c) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo

pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy

spravodlivosti vyžadujú;

d) vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie

a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe;...

23. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom

boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj

keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

K namietanému porušeniu základného práva zaručeného a práv

zaručených dohovorom postupom okresného súdu a jeho rozsudkom sp. zn.

zo 14. apríla 2016

24. Z už citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe

subsidiarity.

25. Z podstaty princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť

ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie (m. m. ).

26. Proti napadnutému rozsudku okresného súdu sp. zn. zo 14. apríla

2016 a proti postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu mohol sťažovateľ podať odvolanie

(čo aj využil), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc

krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc

ústavného súdu. Ústavný súd preto túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

K namietanému porušeniu základného práva zaručeného a práv

zaručených dohovorom postupom krajského súdu a jeho uznesením sp. zn.

zo 14. júna 2016

27. Zo sťažnosti jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb vyplýva, že kľúčové

námietky sťažovateľa sú založené na tvrdeniach o porušení jeho základného práva

na zákonného sudcu a práva na obhajobu.

28. Podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) dovolanie možno podať proti právoplatnému

rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní,

ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

29. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak,

rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie

a) rozsudok a trestný rozkaz,...

h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti

rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe

riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

30. Podľa proti právoplatnému rozhodnutiu

súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1... obvinený

vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.

31. Podľa dovolanie možno podať, ak...

b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,...

32. Z citovaných ustanovení vyplýva, že sťažovateľ mal a má

možnosť domáhať sa ochrany svojich práv (na zákonného sudcu a obhajobu) cestou

mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) v konaní pred všeobecnými súdmi.

33. Podľa sťažnosť nie je prípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

34. Ako už bolo uvedené, z citovaného ustanovenia vyplýva,

že ústavný súd o sťažnostiach fyzických alebo právnických osôb pre namietané porušenie

základných práv alebo slobôd rozhoduje až vtedy, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd

(princíp subsidiarity).

35. Ak teda sťažovateľ tvrdí, že v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn.

a jeho uznesením zo 14. júna 2016 bolo zásadným spôsobom porušené jeho

základné právo na obhajobu, ako aj to, že bol odňatý zákonnému sudcovi (súd rozhodoval

v nezákonnom zložení), potom ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ mal a má v zmysle

citovaných ustanovení k dispozícii právny prostriedok nápravy

(mimoriadny opravný prostriedok − dovolanie), ktorý mu zákon () účinne

poskytuje na ochranu jeho základných práv a na použitie ktorého bol a je oprávnený.

36. Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ toto svoje právo nevyužil a dovolanie

nepodal. Neurobil tak ani napriek tomu, že v konaní o jeho návrhu na povolenie obnovy

konania, ktorému okresný súd v spojení s krajským súdom nevyhoveli, ako sám sťažovateľ

uvádza, bol poučený, že ním prednesené námietky nie sú dôvodmi na povolenie obnovy

konania, ale podanie dovolania.

37. Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť sťažovateľa je v tejto časti neprípustnou

( ) a zároveň na jej prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc ( in fine), preto ju bolo potrebné z týchto dôvodov odmietnuť

podľa .

38. Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, neprichádzalo do úvahy

zaoberať sa jeho ďalšími požiadavkami, rozhodovanie o ktorých je podmienené vyslovením

porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo (pozri čl. 127

ods. 2 ).

39. Vo vzťahu k žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu ústavný súd

uvádza, že takejto žiadosti vyhovie, ak to odôvodňujú osobné, majetkové a zárobkové

pomery žiadateľa a ak nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nárokov na ochranu

ústavnosti. Ústavný súd v tomto prípade upustil od rozhodovania o tejto žiadosti z dôvodov

procesnej ekonómie, pretože ani prípadné odstránenie uvedeného nedostatku by podľa

názoru ústavného súdu už nemohlo viesť k inému rozhodnutiu o tejto sťažnosti, ako je

uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2017