Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cb/93/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: RBBS s.r.o., so sídlom Topásová 33, 040 11 Košice, IČO: 45 983 488, zast. JUDr. Ing. Zuzanou Lodovou Amrichovou, advokátkou so sídlom Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, proti žalovanému: ÚDRŽBYT, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Budovateľská 2204, 069 01 Snina, IČO: 31 684 611, zast. JUDr. Jánom Holotom, advokátom so sídlom Komenského 2791/35, 069 01 Snina, o náhradu škody vo výške 76 753,65 eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 25 741,11 eur s prísl. z a s t a v u j e.

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13.11.2020 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 76 75,65 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 15.11.2016 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Podanie žaloby odôvodnil tým, že zast. konateľkou H.. L. L. ako výlučným vlastníkom budovy so súpisným číslom XXXX postavenej na parcele reg. ..M." č. XXXX/XX- zastavané plochy a nádvoria, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom R.. Katastrálnym odborom pre okres R., mesto R., katastrálne územie R. prenechal túto budovu do bezodplatného užívania žalobcovi s právom žalobcu prenechať ju ďalej do nájmu/ podnájmu inej fyzickej alebo právnickej osobe a zabezpečovať na budove akékoľvek potrebné opravy , rekonštrukcie či investície. Nakoľko na budove dochádzalo k zatekaniu strechy, dňa 03.11.2014 bola medzi ním a žalovaným ako podnikateľskými subjektmi uzatvorená zmluva o dielo ústnou formou. Ako objednávateľ si u žalovaného ako zhotoviteľa objednal vykonanie diela- opravu strechy na budove. Spôsob vykonanie opravy nebol objednávateľom stanovený, išlo o všeobecné vymedzenie predmetu opravy strechy budovy v záujme odstránenia zatekania strechy a jej uvedenia do stavu. v ktorom nebude žiadne zatekanie zasahovať do interiéru budovy alebo ohrozovať interiér budovy. Žalovaný v priebehu konca roka 2014 a začiatku roka 2015 zrealizoval opravu v rozsahu a spôsobom podľa vlastného zhodnotenia a za dielo vyfakturoval celkovo sumu 4 038,04 eur, ktorá bola ním v celom rozsahu uhradená.

Už čoskoro po odovzdaní diela sa na predmete diela začali objavovať vady, spočívajúce v zatekaní do budovy a jej interiéru. Rozsah zatekania sa neustále zväčšoval a preto písomnou výzvou zo dňa 24.04.2015 vyzval na odstránenie vád diela v zmysle . Na

túto výzvu však žalovaný nereagoval a zatekanie do budovy sa medzičasom zintenzívnilo a nadobudlo taký rozsah, že už nemohol naďalej prenechávať nebytové priestory v budove podnájomcom tak ako dovtedy, nakoľko mu nájomcovia dali výpoveď z nájomných zmlúv v dôsledku nemožnosti užívať nebytové priestory riadnym spôsobom. Nakoľko žalovaný na výzvu na odstránenie vád diela nijakým spôsobom nezareagoval, pristúpil dňa 14.11.2016 k odstúpeniu od zmluvy o dielo písomnou formou.

V ďalšom uviedol, že dňa 20.12.2014 uzatvoril so spoločnosťou TOPGRAND spol. s r. o. , so sídlom Štefánikova 27, 066 01 Humenné, IČO: 45 349 358 zmluvu o podnájme obchodného priestoru č. X/XXXX, na základe ktorej prenechal budovu do podnájmu spoločnosti TOPGRAND spol. sr. o. za dohodnuté mesačné nájomné vo výške 3 000,- eur s účinnosťou od 01.01.2015 na dobu neurčitú. Podnájomcovi bolo pritom garantované, že práve v tom čase prebieha oprava strechy, ktorá v krátkom čase zabezpečí odstránenie zatekania do budovy a jej interiéru. Podnájomca pri podpise zmluvy zložil preddavok na nájomné vo výške 4 900,- eur, pričom predmetnou zmluvou bolo v čl. 5., bod 5.2 takisto dohodnuté, že v prípade porušenia zmluvnej povinnosti nájomcu alebo podnájomcu má druhá strana nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 9 000,- eur. Keďže k odstráneniu závadného stavu na budove opravou vykonanou žalovaným nedošlo, listom zo dňa 30.03.2015 podnájomca odstúpil od zmluvy o podnájme obchodného priestoru zo dňa 20.12.2014 a požiadal o vrátenie preddavku na podnájomnom, nakoľko k začatiu užívania budovy podnájomcom nikdy z dôvodu havarijného stavu nedošlo. Zároveň listom zo dňa 01.09.2016 vyzval žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia povinnosti zabezpečiť pre podnájomcu riadne užívanie predmetu podnájmu a túto zmluvnú pokutu vo výške 9 000,- eur vyfakturoval faktúrou č. XX/XX/XXXX. Túto faktúru v celom rozsahu zaplatil.

Poukázal, že vlastník budovy - H.. L. L., pristúpila k predaju budovy inému subjektu. Kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX predala konateľka budovu nadobúdateľovi O. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, XXX XX K. za kúpnu cenu vo výške 60 000,- eur. Táto cena však už odzrkadľuje podmienky a stav, v ktorom budova po vadnom vykonaní opravy zo strany žalovaného v čase uzavretia kúpnej zmluvy bola. Pokiaľ by bola oprava strechy budovy vykonaná riadne, tzn. strecha by bola bez vád a interiér by nebol zatečený, predajná cena budovy by bola podľa odborného vyjadrenia realitnej kancelárie pôsobiacej v danom regióne 110 000,- eur. Škoda vlastníka budovy z tohto titulu tak predstavuj sumu 50 000,- eur.

Nesprávnym a neodborným spôsobom realizácie diela mu vznikla škoda, jednak vo forme nákladov ktoré mal v súvislosti so zaplatením odmeny za vykonanie diela s vadami, v dôsledku ktorých musel od zmluvy o dielo odstúpiť, ako aj vo forme samotnej škody na budove a interiéri, ako aj vo forme ušlého zisku z titulu podnájomného a zaplatenej zmluvnej pokuty.

V záujme vyčíslenia výšky škody na budove a jej interiéri v dôsledku nesprávneho a neodborného vykonania diela žalovaným oslovil A.. B. W., znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných, prác, ktorý vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX. Na základe tohto znaleckého posudku je zrejmé. že vhodnosť opráv bola zvolená nesprávne a opravy voči zatekaniu do strešného plášťa boli neefektívne. Celková výška spôsobenej škody spočívajúcej v poškodení nosnej konštrukcie strešného plášťa vplyvom zatečenia predstavuje sumu 91 205,92,- eur.

Celková výška škody spočívajúcej v poškodení interiéru vplyvom zatečenia predstavuje sumu 24 715,61 eur. Navyše mu vznikla škody aj vo forme hotových výdavkov na zaplatenie ceny diela s vadami vo výške 4 038,04 eur. Takisto mu vznikla škoda v dôsledku ušlého zisku z titulu podnájomného za obdobie od uzavretia zmluvy o podnájme, minimálne do predaja budovy novému nadobúdateľovi dňa 09.02.2016. t. j. za obdobie 13 mesiacov vo výške 3 000,- eur, t. j. celkovo 39 000.- eur, ako aj z titulu zaplatenej zmluvnej pokuty vo výške 9 000,- eur. Celková výška škody žalobcu tak predstavuje sumu 76 753,65 eur.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že predmetná žaloba zo dňa 09.11.2020 je žalobou o náhradu škody. Ako taká by teda mala obsahovať všetky skutočnosti, vyžadované zákonnými predpismi, na preukázanie uplatnenej náhrady škody. V zmysle ust. predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Má za to, že v danom žalobnom návrhu

žalobca zákonom požadované predpoklady vzniku jeho zodpovednosti za vznik požadovanej škody nijakým spôsobom nepreukázal.

Poukázal, že žalobca v žalobnom návrhu na niekoľkých miestach textu žaloby uvádza rôzne sumy, ktoré by mali byť škodou, jemu spôsobenou zo strany žalovaného. Žalobca uvádza škodu vo výške: a/ 50 000,- Eur za zníženú cenu pri predaji budovy (v časti II., posledný odsek textu žaloby) b/ 91 205,92 Eur za poškodenie nosnej konštrukcie (v časti IV., tretí odsek textu) c/ 24 715,61 Eur za poškodenie interiéru (v časti IV., tretí odsek) d/ 4 038,04 Eur za hotové výdavky pri zaplatení ceny diela (v časti IV., štvrtý odsek) e/ 39 000,- Eur za ušlý zisk na nájomnom (v časti IV., piaty odsek) f/ 9 000,- Eur za zaplatenú zmluvnú pokutu (v časti IV., piaty odsek textu žaloby). Súčet týchto súm dáva výslednú sumu 217 959,57 eur. Žalobca však v žalobnom návrhu požaduje zaplatenie sumy „len“ vo výške 76 753,65 eur, pričom nikde neuvádza, ktoré položky uvedenú požadovanú žalovanú sumu tvoria. Domnieva, že žalovaná suma je vytvorená z položiek c, d, e, f, ako sú uvedené vyššie. Daná otázka však zostáva zo strany žalobcu nevysvetlená.

Uviedol, že žalobca si na podporu svojich tvrdení nechal vypracovať znalecký posudok č. XX/XXXX znalca A.. B. W., posudok bol vypracovaný dňa XX.XX.XXXX. K predloženému posudku znalca uviedol nasledovné: -Znalecký posudok obsahuje hodnotenie znalca, ktorým ohodnocuje posudzovaný majetok (stavbu súp.č. XXXX) a jeho stav ku dňu XX.XX.XXXX (viď bod 1.4 ). Jedná sa teda o stav hodnotenej nehnuteľnosti cca 2 roky po vykonaní prác žalovaným. Stavba bola pritom predmetom kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 9.2.2016, kedy túto budovu nadobudol nový majiteľ. Tento pravdepodobne mohol na stavbe vykonávať stavebné úpravy. Táto otázka zostala v znaleckom posudku nezodpovedaná. -Znalecký posudok je vyhotovený na základe ust. (viď bod 2.2.4 ) - ohodnocuje teda bezdôvodné obohatenie podľa ustanovení ; ako to však vyplýva z obsahu žalobného návrhu, predmetom tejto žaloby je náhrada škody podľa ust. Obch.Zák. Obsah, východiská a závery znaleckého posudku teda nekorešpondujú s predmetom žalobného návrhu. -Závery znaleckého posudku vychádzajú okrem iného aj z ustanovení vyhlášky č. (viď bod 2.2.1 predposledný odsek textu znaleckého posudku) - však bola zrušená ku dňu 31.3.1996. -Zo znaleckého posudku vyplýva, že žalovaný vykonal práce na hydroizolácii strechy len na časti strechy haly; k znaleckému posudku sú pripojené fotografie interiéru budovy súp.č. XXXX, pričom z posúdenia obsahu fotografií a porovnania s pôdorysom haly je zrejmé, že znalecký posudok obsahuje fotografie miestností, umiestnených pod časťou strechy budovy súp.č. XXXX, ktorá opravovaná nebola. -Závery znaleckého posudku - celková výška škody (viď bod 2.6.2., posledný odsek textu ) sú vypočítané ako Krycí list rozpočtu, kde sú uvedené výkazy výmer. Jedná sa teda o položkovitý rozpočet prác, ktoré by mali byť na stavbe vykonané. Ako je však zrejmé z textu žalobného návrhu, dané práce v budove nikdy vykonané neboli.

K jednotlivým sumám uplatnenej náhrady škody, ktoré sú uvedené vyššie pod bodmi c/ až f/, uviedol nasledovné: c/ 24 715,61 Eur za poškodenie interiéru (v časti IV., tretí odsek) Suma, ktorá je zo strany žalobcu požadovaná ako náhrada škody za poškodenie interiéru, bola stanovená v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 18.11.2016. Ako sme to už uviedli vyššie, táto položka je v znaleckom posudku vypracovaná podľa ustanovení ako výpočet bezdôvodného obohatenia, pričom tento výpočet bol stanovený znalcom k stavu interiéru cca 2 roky po vykonaní prác na oprave strechy, kde dokonca v čase vyhotovovania znaleckého posudku bol objekt budovy súp.č. XXXX už 9 mesiacov vo vlastníctve tretej osoby, ktorá pravdepodobne v objekte vykonávala rekonštrukčné práce. Podľa nášho názoru u danej položky sa nemôže jednať o škodu, ktorú by mal spôsobiť žalovaný a žalobca pri danej položke ani nepreukázal žiadny z predpokladov náhrady škody, ako sú tieto predpoklady vyžadované podľa ust. Obch.Zák. d/ 4 038,04 Eur za hotové výdavky pri zaplatení ceny diela (v časti IV., štvrtý odsek) Túto položku v žalobe uplatnenej sumy tvorí cena za vykonané dielo na oprave hydroizolácie strechy, ktorú vyfakturoval za vykonané práce žalovaný. Keďže sa jedná o cenu za dielo, v žiadnom prípade sa nemôže jednať o položku, ktorá by mala byť súčasťou náhrady škody. V danom prípade ani nie je

možné preukázať predpoklady náhrady škody podľa ust. § 373 Obch.Zák., keďže sa jedná o cenu prác za vykonané dielo. e/ 39 000,- Eur za ušlý zisk na nájomnom (v časti IV., piaty odsek) Ani v danom prípade žalobca nepreukázal predpoklady náhrady škody podľa ust. § 373 Obch.zák. Výpočet ušlého zisku za nájomné, ktoré by mohol žalobca získať v prípade, ak by nájomca Topgrand s.r.o. neodstúpil od zmluvy, je čisto iluzórna a špekulatívna položka. Nikto nevie a nemôže odhadnúť, či by nájomca Topgrand aj v prípade, že by vstúpil do nájomného vzťahu, aj v takomto nájomnom vzťahu zotrval, a po akú dlhú dobu. f/ 9 000,- Eur za zaplatenú zmluvnú pokutu (v časti IV., piaty odsek textu žaloby). Zmluvná pokuta je položkou v nájomnej zmluve, ktorú dobrovoľne na seba prevzal žalobca pri uzatváraní nájomnej zmluvy, pričom takéto ustanovenie v nájomnej zmluve zákonné predpisy obligatórne nevyžadujú. Zmluvná pokuta v nájomnej zmluve nemusela byť vôbec dohodnutá, a k takémuto zneniu zmluvy sa žalobca zaviazal dobrovoľne, nad rámec zákonných ustanovení. Ani pri tejto položke žalobca nepreukázal ani jeden zo zákonom požadovaných predpokladov pre náhradu škody.

V závere uviedol, že je potrebné poukázať aj na otázku premlčania. Žalobca žalobný návrh na súd podal až dňa 13.11.2020. Na základe uvedenej skutočnosti vznáša námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku.

Pokiaľ sa týka preukázania predpokladov náhrady škody, v danej súvislosti poukázal na ust. § 382 Obch.Zák., podľa ktorého poškodená strana nemá nárok na náhradu tej časti škody, ktorá bola spôsobená nesplnením jej povinností ustanovenej právnymi predpismi vydanými za účelom predchádzania vzniku škody alebo obmedzenia jej rozsahu. Uvedená povinnosť na odvrátenie škody alebo na zmenšenie hroziacej škody môže pre poškodenú stranu vyplývať buď z ustanovení , alebo z ustanovení iných právnych predpisov. V danom prípade takáto povinnosť poškodenej strane, teda žalobcovi vyplýva priamo z ust. Obch.Zák., podľa znenia ktorého „osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie“. V takomto prípade platí potom aj druhá veta citovaného uznesenia Obch.Zák., podľa ktorého „povinná osoba (v danom prípade teda žalovaný) nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto (vyššie uvedenú) povinnosť nesplnil“! Aj z obsahu žalobného návrhu vyplýva, že žalobca v danom prípade neučinil žiadne kroky za tým účelom, aby predišiel hroziacej škode, resp. aby zmenšil jej dôsledky a skoro dva roky (od vykonania prác v 12/2014 do odpredaja nehnuteľnosti v 02/2016, znalecký posudok vypracovaný až v 11/2016) sa len prizeral, ako je objekt v jeho vlastníctve poškodzovaný a znehodnocovaný. Za takýto postup nemôže niesť zodpovednosť.

3. Žalobca dňa 10.05.2021 zobral žalobu čiastočne späť v časti nároku na zaplatenie sumy 1 026,50 eur s prísl. a to bez uvedenia dôvodu. Po predbežnom prejednaní sporu na pojednávaní konanom dňa 15.07.2021 žalobca zobral žalobu späť v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 24 714,61 eur s prísl. - škoda spôsobená poškodením interiéru, a to z dôvodu vysloveného predbežného názoru súdu ohľadom tohto nároku, kde súd vyslovil, že v tejto časti nároku nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu.

Podľa ( ďalej len ,,CSP“), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

V danej právnej veci žalobca zobral žalobu čiastočne späť ešte pred prvým pojednávaním a čiastočne späť po predbežnom prejednaní sporu. Žalovaný nevyslovil nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby a preto súd konanie v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 25 741,11 eur s prísl. v zmysle uvedených zákonných ustanovení zastavil.

4. Súd sa oboznámil so žalobou a listinným dokladmi predloženými v konaní a to zmluvami o nájme a podnájme, odstúpením od zmluvy o podnájme, výzvou na zaplatenie zmluvnej pokuty, faktúrami č. XX/XX/XXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, kúpnou zmluvou a protokolom ku kúpnej zmluve, žiadosťou o odstránenie vád diela, odstúpením od zmluvy o dielo, odpoveďou žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, znaleckým posudkom č. XX/XXXX, písomnými vyjadreniami strán sporu a ich výpoveďami a zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Medzi H.. L. L. ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom bola dňa 11.07.2012 na dobu 10 rokov uzavretá zmluva o nájme podľa a nasl. . Predmetom nájmu bola budova so súp. č. XXXX na LV č. XXXX v R..

Podľa č. 2, bod 4. Zmluvy o nájme, nájomca je oprávnený a zároveň povinný vo vlastnom mene a na vlastný účet uskutočňovať na predmete nájmu potrebné opravy a prípadné rekonštrukcie, ktoré budú na nehnuteľnosti potrebné.

6. Zmluvou o podnájme zo dňa 20.12.2014 žalobca prenechal do podnájmu budovu so súp. č. XXXX na LV č. XXXX v R. podnájomcovi spol. TOPGRAND spol. s.r.o.. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 3 000,- eur mesačne.

V zmysle bodu 5.2. zmluvy o podnájme, zmluvné strany sa dohodli na sankcii za porušenie zmluvných podmienok zo strany nájomcu alebo podnájomcu podľa čl. 4.1 alebo 4.2 formou zmluvnej pokuty vo výške 9 000,- eur.

V zmysle bodu 4.2. zmluvy o podnájme, nájomca sa zaviazal najmä odovzdať predmet podnájmu podnájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie a v takomto stave ho na svoje náklady udržiavať.

Spoločnosť TOPGRANS spol. s r.o. dňa 30.03.2015 odstúpila od Zmluvy o podnájme a to z dôvodu havarijného stavu vnútorných priestorov v súvislosti so zatekaním a s tým súvisiacim vlhkom, ktoré je nevhodné pre cukrárenskú prevádzku a reštauračné zariadenie. Zároveň vyzval žalobcu na vrátenie zálohy vo výške 4 900,- eur.

Výzvou zo dňa XX.XX.XXXX spol. TOPGRAND spol. s r.o. vyzvala žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 9 000,- eur a to v lehote 20. dní od doručenia výzvy.

Faktúrou č. XX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, splatnou dňa 28.08.2016 spol. TOPGRAND spol. s r.o. vyúčtovala žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 9 000,- eur. 7. Kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX H.. L. L. odpredala budovu so súp. č. XXXX na LV č. XXXX v R. p. O. O. za kúpnu cenu 60 000,- eur.

Podľa protokolu o odovzdaní a prevzatí budovy a jej vybavenia zo dňa XX.XX.XXXX, na nehnuteľnosti boli tieto závady: plesnivé steny, hrdzavá strecha, hrdzavé konštrukcie, zdevastované sadrokartóny od vody, rozsiahle plesne a odkryté konštrukcie strechy. Preberajúci berie na vedomie, že tieto vady nehnuteľnosti boli zohľadnené na znížení kúpnej ceny za nehnuteľnosť a z tohto titulu nemá voči odovzdávajúcemu žiadne nároky.

8. Faktúrou č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX splatnou dňa 30.12.2014 žalovaný vyúčtoval žalobcovi za dodanú službu - oprava hydroizolácie strechy sumu 2 011,54 eur.

Faktúrou č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX splatnou dňa 20.01.2015 žalovaný vyúčtoval žalobcovi za dodanú službu - oprava hydroizolácie strechy sumu 1 026,50 eur.

9. Písomnou žiadosťou zo dňa XX.XX.XXXX žalobca vyzval žalovaného na odstránenie vád diela v zmysle , nakoľko žalovaným bola vykonaná oprava strechy neodborne, resp. i naďalej zateká, t.j. účel pre ktorý boli práce a cena objednané nebol naplnený. Za účelom odstránenia vád určil lehotu 30 od doručenia výzvy a zároveň žalovaného upovedomil, že ak žalovaný v primeranej lehote vady neodstráni, odstúpi od zmluvy.

Žalovaný prípisom zo dňa 05.05.2015 žalobcovi oznámil, že jeho žiadosť o odstránenia vád diela neakceptuje. Uviedol, že ním položená hydroizolácia na stavbe je v poriadku a táto nie je príčinou zatekania.

10. Žalobca písomne dňa 14.11.2016 odstúpil od zmluvy o dielo uzatvorenej so žalovaným na základe objednávky zo dňa XX.XX.XXXX. Uviedol, že žalovaný bol vyzvaný na odstránenie vád diela v lehote 30 dní od doručenia jeho výzvy, avšak na túto výzvu žiadnym spôsobom nereagoval. Nakoľko týmto spôsobom žalovaný porušil zmluvu o dielo podstatným spôsobom, odstupuje od zmluvy o dielo.

11. Znalec A.. B. W. v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 18.11.2016 v závere uviedol, že vhodnosť opráv na strešnom plášti žalovaným bola zvolená nesprávne a opravy voči zatekaniu na strešnom plášti boli neefektívne. Výška škody - poškodená konštrukcia strešného plášťa vplyvom zatečenia bola ním určená na sumu 91 205,92 eur a výška škody - poškodený interiér vplyvom zatečenia bola určená na sumu 24 715,61 eur.

12. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že ním uplatnený nárok vo výške 76 753,65 eur pozostáva zo sumy 24 715,61 eur - poškodenie interiéru, zo sumy 4 038,04 eur - odmena zaplatená za dielo, 39 000,- eur - ušlý zisk na nájomnom, 9 000,- eur - zaplatená zmluvná pokuta.

Uviedol, že na základe ústne uzatvorenej zmluvy o dielo žalovaný v priebehu roka 2014 a začiatkom roka 2015 zrealizoval opravu strechy v rozsahu a spôsobom podľa vlastného zhodnotenia. Jedinou osobou konajúcou za žalobcu a komunikujúcou so žalovaným bola H.. L. L.. Vyhodnotenie toho, či žalovaný zvolil vhodný spôsob opravy a či ju riadne vykonal, nebolo v jej odborných možnostiach. Už čoskoro po odovzdaní diela sa na predmete diela začali objavovať vady spočívajúce v zatekaní do budovy a jej interiéru tak, ako to bola aj pred realizáciou diela. Písomnou výzvou zo dňa 24.04.2015 vyzval žalovaného na odstránenie vád. Žalovaný na výzvu nereagoval a ani na jeho opakované výzvy. Preto dňa 14.11.2016 platne odstúpil od zmluvy o dielo.

Položka 39 000,- eur predstavuje ušlý zisk na nájomnom, ktoré by podnájomca na základe zmluvy zaplatil minimálne do dňa predaja budovy 9.2.2016, t.j. za obdobie 13 mesiacov po 3 000,- eur. Keďže k odstráneniu závadného stavu na budove nedošlo, podnájomník listom zo dňa 30.03.2015 od zmluvy o podnájme odstúpil a požiadal o vrátenie preddavku, tento mu bol vrátený a rovnako zaplatil zmluvnú pokutu. Podnájomca trval na zakomponovaní zmluvnej pokuty do textu zmluvy o podnájme, keďže v čase uzavretia zmluvy ešte oprava nebola vykonaná a zjavne chcel zabezpečiť ochranu svojich práv formou zmluvnej pokuty. Táto položka je nevyhnutnou súčasťou uplatňovaného nároku na náhradu škody, nakoľko k tejto škode by bez zavinenia žalovaného nedošlo.

Poukázal, že keďže budova v dôsledku opravy vykonanej žalovaným nebola viac v stave spôsobilom na riadne užívanie, majiteľ budovy pristúpil k predaju budovy inému subjektu kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX. K tomuto kroku majiteľ pristúpil preto, lebo možnosť opravy konzultoval s viacerými spoločnosťami pôsobiacimi v danom regióne v danej oblasti a predbežné cenové ponuky na opravu budova do stavu, v ktorom by došlo k oprave strechy a odstráneniu následkov zatekania, sa pohybovali na úrovni, ktoré by jeho finančné možnosti vysoko prevyšovali.

13. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že k uzavretiu ústnej zmluvy došlo dňa XX.XX.XXXX, kedy žalobca zložil do pokladne preddavok. Zo strany žalobcu boli požadované následne práce: vyčistenie strechy od nečistôt, vysušenie a vysprávky hydroizolácie, napenetrovanie časti strechy a vynesenie materiálu na strechu. Hodnota diela bola vyčíslená v sume 3 011,- eur. Následne ešte pre žalobcu vykonal práce - vysušenie strechy, nalepenie hydroizolačných pásov v cene 1 026,50 eur. Žiadnu úpravu izolovaného žľabu nevykonával. Vykonal opravu hydroizolácie strechy na ploche 200 m2 a všetky práce boli vykonané v mesiaci december 2014. Celková plocha strechy bola 500 m2. Oprava strechy v roku 2014 teda bola vykonaná v rozsahu menšom ako jednej polovici plochy strechy. Žalobca vykonané práce prevzal, voči vykonaniu daných prác nemal žiadne pripomienky.

Poukázal, že podnájomca od zmluvy odstúpil dňa 30.03.2015 a až do uvedenej doby zo strany žalobcu voči nemu neboli uplatnené žiadne námietky. Práce žalobca reklamoval až listom zo dňa 24.04.2015,

reklamáciu neuznal, čo oznámil vo svojom vyjadrení zo dňa 05.05.2015. k pretekaniu strechy dochádzalo už pred dňom objednávky opravy strechy a on svojou činnosťou zatekanie strechy nespôsobil.

Žalobca nepreukázal splnenie predpokladov pre náhradu škody, najmä porušenie povinnosti z jeho strany a príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a porušením povinnosti.

14. V písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX žalobca uviedol, že s námietkou premlčania vznesenou žalovaným nesúhlasí. Krátky čas po odovzdaní diela sa na ňom začali objavovať vady - zatekanie strechy. Rozsah zatekania sa neustále zväčšoval a preto písomnou výzvou zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalovaného na ich odstránenie. Žalovaného ústne aj telefonicky upozorňoval, že oprava strechy nebola vykonaná riadne. Na opakované výzvy žalovaný nereagoval. Zatekanie do budovy sa medzičasom zintenzívnilo a nadobudlo taký rozsah, že už naďalej nemohol ponechávať nebytové priestory v budove podnájomcom, nakoľko títo mu dali výpoveď z nájomných zmlúv. Poukázal, že žalovaný napriek opakovaným ústnym uisteniam, že príde vykonať opravu strechy, do odstúpenia od zmluvy o dielo sa tak nestalo.

Uviedol, že nakoľko žalovaný na výzvu na odstránenie vád diela nijako nereagoval, odstúpil od zmluvy o dielo dňa XX.XX.XXXX písomnou formou. K odstúpeniu od zmluvy nedošlo oneskorene. Žalobu podal dňa XX.XX.XXXX teda v súlade s a preto jeho nárok nemôže byť premlčaný.

15. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 03.10.2021 uviedol, že nesúhlasí s tým, že premlčacia lehota začala plynúť v zmysle . Premlčacia doba v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia plynie odo dňa kedy oprávnený od zmluvy odstúpil len pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy. Tieto práva sú uvedené v . Jednotlivé položky náhrady škody uplatňované v tomto konaní, nie sú plneniami v zmysle uvedenej zákonnej úpravy. V danom prípade však je plynutie premlčacej doby upravené v .

16. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že pri predaji budovy bol vypracovaný aj preberací protokol, ktorý bol odovzdaný p. O.. V tomto protokole bol objasnený stav budovy, ktorá bola predávaná. Následne po prevzatí budovy od p. O., tak medzi žalobcom a p. O. prebiehala aj komunikácia, a to vzhľadom na to, že p. O. nebol spokojný so stavom budovy, ktorú prevzal. V decembri, niekedy medzi Vianocami a Silvestrom v r. 2015 sa stretli so žalovaným a aj s tu prítomným právnym zástupcom za tým účelom, aby došlo k riešeniu situácie, avšak k vyriešeniu tejto situácie nedošlo a následne preto aj žalobca pristúpil k odstúpeniu od zmluvy o dielo, žiadny záznam z tohto rokovania neexistuje. Poukázal, že so žalovaným jednal viackrát, dokonca aj za účasti nájomcu v tom čase v danej budove. Zo strany žalovaného po prezretí strechy danej budovy bolo uvedené, že je potrebné vykonať iba opravu v rozsahu 200 m2 a on ako neznalý v danej veci s takouto opravou v danom rozsahu súhlasil. Pokiaľ sa jedná o rozsah opravy strechy, tak v tomto prípade rešpektoval stanovisko a vyjadrenie samotného žalovaného, ktorý určil, že iba v takomto rozsahu je potrebné strechu opraviť. Poukázal na to, že pri takej veľkej streche v prípade, ak by bola potreba väčšej opravy, nebol z jej strany problém, aby v tejto časti tá strecha bola opravená, pokiaľ to bolo potrebné. Pokiaľ sa jedná o samotnú RBBS, s.r.o. spoločnosť, tak túto vlastne ešte s bývalým exmanželom založili a práve aj túto budovu nadobudli, resp. využívali takým spôsobom, že v tejto budove priestory prenajímali s tým, že pokiaľ sa jedná o zmluvu uzatvorenú s touto spoločnosťou, tak p. L. uvádza, že v nej bol daný súhlas, jej ako majiteľky k tomu, aby nájomca túto zmluvu aj naďalej prenajímal ďalším podnájomcom.

V ďalšom uviedol, že v priebehu samotného vykonávania diela už poukazoval na nesprávnosť podľa jeho názoru postupu u žalovaného pri vykonaní diela, kde poukazoval na to, že podľa jeho názoru kladenie lepenky jedna vedľa druhej nespĺňalo ten efekt, ktorý bol zamýšľaný opravou, a to zabránenie zatekaniu strechy, pričom aj samotný žalovaný jej v tom uviedol, že jedná sa o vodu, ktorá sa nachádza v medzipriestore a po stečení tejto vody by už problém so zatekaním nemal byť.

Pokiaľ sa jedná o to, že akým spôsobom bude žalovaný strechu opravovať, tak o ňom bol uzrozumený. Žalovaný mu uviedol, že strechu bude opravovať tým spôsobom, že tam bude lepiť hydroizolačné lepenkové pásy. Kontroloval priebeh vykonávania daného diela, stále za prítomnosti svedkov a už v

priebehu vykonania diela upozorňoval žalovaného, že podľa jeho názoru sa nejedná o vhodný spôsob opravy strechy, nakoľko táto strecha stále pretekala.

17. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že niekedy v júni, v júli 2014 opravovali oproti v budove vo vlastníctve p. L. kanál, kde vtedy sa za nimi p. L. zastavila za tým účelom, že či opravujú aj strechy a či by nebolo možné, aby opravili aj strechu na jej budove. V tom čase vykonali obhliadku na celej streche a bolo povedané, že je potrebné vyčistiť strechu, vyčistiť žľaby a vyrezať stromy z okolia, nakoľko aj to môže spôsobovať, že na streche voda stojí. Následne sa p. L. odmlčala, opätovne ho oslovila po 3

- 4 mesiacoch, po obhliadke strechy navrhol, aby bola strecha opravená v celom rozsahu, kde na to žalobca uviedol, že vzhľadom na finančné prostriedky sa bude postupne opravovať celá strecha. Pokiaľ sa jedná o opravu strechy, tak začali zo strany ľavej opravu a opravili zhruba 200 m2 strechy. Následne sa zistilo, že strecha preteká na jednom mieste. Vzhľadom na to otvorili strop a zistili, že je tam preliačina a túto preliačinu vyplnili betónom. Nikdy žľaby na strechu neosadzovali, tieto boli na streche od počiatku. Za účelom odstránenia tohto nedostatku došlo aj k otvoreniu stropu na danej budove a takisto zistili, že tento strop je potrebné celý opraviť, pretože je preliačený. Nato mu p. L. však povedala, že toto už si ona porieši v rámci vlastnej réžie a v oprave strechy ďalej sa nepokračovalo. Oproti tým prácam, ktoré vykonal a ktoré sú dokladované v spise, bol ešte dvakrát so svojimi pracovníkmi čistiť žľaby na tejto streche, kde napriek jeho upozorneniam od r. 2014 neboli z okolia budovy odstránené stromy, a teda žľaby vzhľadom na to musia byť zanesené. Pokiaľ sa jedná o samotný spôsob opravy, v čase, kedy sa táto oprava robila, tak táto oprava striech sa robila iba formou s hydroizolačnými pásmi, kde urobili takto možno 1 500 a viacej m2 striech v tom čase. V súčasnej dobe je technológia iná, kde sa na strechu už dávajú fólie.

18. Podľa (ďalej len ,“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa , kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa a , strana, ktorá porušuje svoju povinnosť alebo ktorá s prihliadnutím na všetky okolnosti má vedieť, že poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinná oznámiť druhej strane povahu prekážky, ktorá jej bráni alebo bude brániť v plnení povinnosti, a o jej dôsledkoch. Správa sa musí podať bez zbytočného odkladu po tom, čo sa povinná strana o prekážke dozvedela alebo pri náležitej starostlivosti mohla dozvedieť. Ak povinná strana túto povinnosť nesplní alebo oprávnenej strane nie je správa včas doručená, má poškodená strana nárok na náhradu škody, ktorá jej tým vznikla.

Podľa , škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

Podľa , za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

Podľa a , právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa , premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

Podľa , pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy, plynie premlčacia doba odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil.

Podľa , ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa , pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

Podľa , nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu. Kupujúci, ktorému vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny, nie je oprávnený požadovať náhradu zisku ušlého v dôsledku nedostatku vlastnosti tovaru, na ktorý sa zľava vzťahuje.

Podľa , odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa , riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

19. V danej právnej veci mal súd za nesporné a preukázané, že medzi stranami sporu bola ústnou formou uzatvorená zmluva o dielo a jej predmetom bola oprava strechy na budove vo vlastníctve H.. L. L. ( jedinej konateľky žalobcu) so súp. č. XXXX v R., kde bol žalobca nájomcom. Žalovaný dielo vykonal v mesiaci december 2014. Žalobca písomnou výzvou zo dňa 24.04.2015 reklamoval vady diela u žalovaného a vyzval žalovaného na ich odstránenie v lehote 30 dní od doručenia výzvy. Žalovaný neuznal reklamáciu žalobcu, o čom bol žalobca písomne uzrozumený. Dňa 14.11.2016 žalobca od zmluvy o dielo písomne odstúpil.

Súd mal tiež za preukázané, že medzi žalobcom a spol. TOPGRAND spol. s r.o. bola s účinnosťou odo dňa 01.01.2015 na dobu neurčitú uzatvorená podnájomná zmluva pri výške nájomného 3 000,- eur mesačne. Podnájomca písomne dňa 30.03.2015 od podnájomnej zmluvy odstúpil a to z dôvodu havarijného stavu budovy, ktorý mu neumožňoval riadne prenajaté priestory využívať.

V konaní tiež nebolo sporné, že vlastník budovy - H.. L. L., dňa XX.XX.XXXX predal budovu so súp. č. XXXX v R. tretej osobe za kúpnu cenu 60 000,- eur a táto cena odzrkadľovala stav budovy po vadnom vykonaní diela žalovaným. V uvedený deň bol vypracovaný a zmluvnými stranami podpísaný protokol o odovzdaní a prevzatí budovy a jej vybavenia, a v protokole boli uvedené závady predávanej nehnuteľnosti.

20. Žalobca sa v konaní voči žalovanému domáhal náhrady škody spôsobenej porušením povinnosti žalovaným z ich záväzkového vzťahu - zmluvy o dielo a to vo forme ušlého zisku, nákladov v súvislosti s vykonaním diela žalovaným a titulom zmluvnej pokuty vyúčtovanej podnájomcom.

21. Vznik zodpovednosti za škodu je v nadväznosti na ustanovenie § 373 založený na predpokladoch vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú porušenie právnej povinnosti (protiprávnosť), vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Z procesného hľadiska v súdnom konaní znáša dôkazné bremeno ohľadom preukázania týchto predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu poškodený.

Obchodnoprávna zodpovednosť je objektívna, pre jej vznik sa nevyžaduje zavinenie, preto sa v konaní nepreukazuje. Protiprávnosť predpokladá konanie alebo opomenutie subjektu, ktorým došlo k porušeniu určitej právnej povinnosti subjektu vyplývajúcej zo zmluvy alebo zo zákona.

22. V danej právnej veci žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobcom a súd sa v prvom rade musel touto námietkou zaoberať, teda v konaní skúmal, či žalobcom nie je uplatňovaný premlčaný nárok.

23. Súd opätovne poukazuje, že predmetom súdneho konania bol nárok žalobcu na zaplatenie škody spôsobenej podľa jeho tvrdenia porušením povinnosti zo vzájomného obchodno-záväzkového vzťahu vzniknutého na základe ústne uzatvorenej zmluvy o dielo v roku 2014 medzi stranami konania. Predmetom konania neboli nároky z vád vykonaného diela.

V tejto súvislosti súd v prvom rade uvádza, že ak žalobca ohľadom začiatku plynutia premlčacej doby uviedol dátum XX.XX.XXXX, teda dátum odstúpenia od zmluvy o dielo z jeho strany, tak je potrebné uviesť, že jedným zo základných účinkov odstúpenia od zmluvy je zánik zmluvného vzťahu s účinkami odo dňa doručenia odstúpenia od zmluvy (ex nunc), ak sa zmluvné strany nedohodli inak. Momentom, kedy nastali účinky doručenia odstúpenia od zmluvy, nastupujú účinky odstúpenia (§ 349) a od tohto dňa zákon odvíja plynutie premlčacej doby. Uvedeným dňom začína plynúť premlčacia lehota vo vzťahu k všetkým nárokom, ktoré sú nadviazané na odstúpenie od zmluvy. Rozsah uvedených práv vymedzuje zákon všeobecným vyjadrením ako práva, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy. Pôjde o práva vymedzené v zmluve alebo v zákone. Rozsah uvedených práv, ktoré vznikajú z odstúpenia od zmluvy, je vymedzený predovšetkým v ustanovení , ktoré zakotvuje právo na vrátenie plnenia alebo nároku na úhradu nákladov spojených s vrátením plnenia. Zmluva alebo zákon však s odstúpením od zmluvy môže spájať i vznik iných práv (napr. , , , ).

Nárok na náhradu škody, tak ako ho uplatnil žalobca v tomto konaní, nie je nárokom, ktorý je naviazaný na odstúpenie od zmluvy o dielo. Je to osobitný nárok ktorý vzniká porušením povinnosti zo zmluvného vzťahu. Preto nie je možné pre posúdenia začiatku plynutia premlčacej doby v takomto prípade vychádzať z ustanovenia , v zmysle ktorého premlčacia doba pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy, plynie doba odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil.

24. Pri práve na náhradu škody zákon spravidla upravuje osobitné premlčacie doby, resp. osobitne upravuje ich začiatok ( ). V tomto smere teória pri práve na náhradu škody rozlišuje tzv. objektívne a subjektívne premlčacie doby. Uvedené rozlišovanie vychádza z toho, na aké skutočnosti sa viaže začiatok plynutia premlčacej doby. Kým v prípade subjektívnej doby sa začiatok plynutia viaže na subjektívny prvok (vedomosť alebo možnosť vedomosti poškodeného o vzniku práva na náhradu škody), tak v prípade objektívnej zodpovednosti je začiatok plynutia stanovený objektívne určiteľnými skutočnosťami (spravidla na porušenie právnej povinnosti). Vzťah medzi subjektívnou a objektívnou premlčacou dobou je taký, že márnym uplynutím čo i len jednej z nich dochádza k premlčaniu práva. To znamená, že v prípade uplynutia subjektívnej doby, aj keď by objektívna premlčacia doba bola zachovaná, je možné odvrátiť uplatnený nárok námietkou premlčania, a naopak.

Z hľadiska vymedzenia subjektívnej premlčacej doby na rozdiel od ustanovenia nevymedzuje osobitnú subjektívnu dobu. V obchodnom práve pri určení dĺžky subjektívnej premlčacej doby sa vychádza z ustanovenia , t. j. z dĺžky všeobecnej premlčacej doby. Dĺžka subjektívnej premlčacej doby je teda štyri roky.

25. V danej právnej veci mal súd za preukázané, že žalobca najneskôr ku ňu 09.02.2016 mal vedomosť o tom, že mu škoda vznikla a kto je povinný ju nahradiť. Predmetná budova na ktorej dielo žalovaný vykonal bola odpredaná za nižšiu kúpnu cenu vzhľadom na jej stav, bol vypracovaný a podpísaný preberací a odovzdávací protokol, v ktorom boli uvedené aj vady predávanej nehnuteľnosti. Týmto dňom začala žalobcovi plynúť subjektívna štvorročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody súdnou cestou a uplynula dňa 09.02.2020. Žaloba v danej právnej veci bola podaná dňa 13.11.2020, teda po uplynutí subjektívnej premlčacej doby.

Pokiaľ sa jedná o nárok na náhradu škody vo výške 9 000,- eur titulom zaplatenej zmluvnej pokuty žalobcom podnájomníkovi, tak nárok na zmluvnú pokutu podnájomník vyúčtoval faktúrou č. XX/XX/ XXXX splatnou dňa 28.08.2016. Žalobca uviedol, že takto vyúčtovanú zmluvnú pokutu riadne zaplatil. Kedy presne ju uhradil súdu nepreukázal, avšak nakoľko tvrdil, že ju riadne zaplatil, tak ju zaplatil v

lehote splatnosti vyúčtovacej faktúry, teda najneskôr dňa 28.08.2016 a dňom nasledujúcim po tomto dni, t.j. dňom 29.06.2016 začala plynúť štvorročná premlčacia doba a uplynula dňa 29.06.2020.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní je celý premlčaný. Nakoľko žalovaný účinne vzniesol námietku premlčania, súd žalobe nemohol vyhovieť a preto ju v celom rozsahu zamietol.

26. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. XCdo/XX/XXXX: ,,Pokiaľ je právo na náhradu škody premlčané, súd žalobu zamietne aj v prípadoch, v ktorých ešte nie je preukázaná zodpovednosť za škodu alebo výška škody. Preukazovanie jednotlivých predpokladov zodpovednosti a najmä výšky škody (závislej napr. od toho, či vec existuje) by za týchto okolností bolo totiž z hľadiska procesnej ekonomiky nehospodárne.“

27. Žalobca v konaní navrhol vypočutie svedka p. H. L.. Súd tento návrh na vykonanie dôkazu zamietol. Vzhľadom na vyslovený názor súdu a vykonané dokazovanie dospel súd k názoru, žeby bolo nehospodárne a neúčelné vykonať tento dôkaz. Žalobca tohto svedka navrhol za účelom preukázania skutočností, ktoré boli predmetom rokovaní o spôsobe a stave vykonania opravy strachy.

28. Podľa (ďalej len ,P“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd konanie čiastočne zastavil a v tejto časti z procesného hľadiska žalobca zavinil zastavenie konania. Žalobu potom zamietol. Vzhľadom na uvedené súd preto žalovanému ako úspešnej strane sporu voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.