Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 370/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. júla 2017 predbežne

prerokoval sťažnosť , zastúpeného advokátkou

JUDr. Máriou Padalovou, Námestie gen. M. R. Štefánika 1, Žilina, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

1. decembra 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len ,a“) postupom Okresného

súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že na okresnom súde prebiehalo konanie

o zvýšenie výživného, v ktorom vystupoval ako odporca, a návrh na zvýšenie výživného bol

podaný 16. septembra 2014. Predvolanie na prvé pojednávanie bolo sťažovateľovi doručené

až 15. apríla 2016 a pojednávanie bolo určené na 27. apríl 2016, teda po devätnástich

mesiacoch od podania návrhu. Po nahliadnutí do súdneho spisu sťažovateľ zistil, že v spise

sa nachádza výzva zo 17. septembra 2014, ktorou okresný súd vyzval sťažovateľa,

aby sa vyjadril k návrhu na zvýšenie výživného. Uvedená výzva mu nebola doručená

napriek tomu, že ostatné súdne zásielky mu boli riadne doručené na adresu jeho bydliska.

Druhé pojednávanie sa uskutočnilo následne 12. septembra 2016, na ktorom okresný

súd ukončil dokazovanie a 14. septembra 2016 vo veci rozhodol rozsudkom

č. k. -295 tak, že zvýšil výživné a sťažovateľa zaviazal uhradiť dlžné výživné

od podania návrhu, a teda rozsudok vyhlásil po 24 mesiacoch od podania samotného

návrhu.

3. Sťažovateľ podal sťažnosť na postup súdu predsedovi okresného súdu. Listom

z 29. septembra 2016 podpredseda okresného súdu uznal jeho sťažnosť za čiastočne

dôvodnú. Napriek tomu sťažovateľ je toho názoru, že v predmetnom konaní okresný súd

nepostupoval efektívne, v dôsledku čoho došlo k neodôvodneným, značným

a neprimeraným prieťahom. Tým bolo porušené jeho právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ktoré mu zaručuje v .

4. Sťažovateľ na základe uvedenej argumentácie navrhuje, aby ústavný súd rozhodol

tak, že okresný súd svojím postupom porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa . Súčasne navrhuje, aby ústavný

súd uložil okresnému súdu zaplatiť jej finančné zadosťučinenie v celkovej sume 3 000 €

a náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

5. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje

podľa o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,

ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd v súlade s § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu možno

hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom či rozhodnutím

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnený možno považovať návrh, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva, reálnosť ktorej

by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na konanie

bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že porušenie

tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch (m. m. , ).

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

9. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je nárok

sťažovateľa na ochranu pred postupom okresného súdu v uvedenom konaní, v ktorom malo

byť porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa .

10. Ako zo samotného obsahu sťažnosti a k nej priložených príloh vyplýva, konanie

pred okresným súdom bolo skončené vyhlásením rozsudku vo veci samej

č. k. -295 zo 14. septembra 2016. V petite sťažnosti sťažovateľ napáda iba

postup okresného súdu napriek tomu, že sa proti predmetnému rozsudku odvolal (odvolanie

zo 4. novembra 2016), a uvádza, že dosiaľ odvolací súd právoplatne nerozhodol.

11. Podľa judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

, ) sa ochrana základnému právu podľa

poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany

porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade

okresným súdom a krajským súdom) ešte mohlo trvať. Uvedený záver vychádza

zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný

prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu

došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo.

Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať

k porušovaniu označených práv postupom okresného súdu v napadnutých konaniach,

ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

12. Na základe zistených skutočností ústavný súd považoval za nesporné, že konanie

vedené na okresnom súde pod sp. zn. skončilo (bod 10) a v čase podania

ústavnej sťažnosti (bod 1) už okresný súd nedisponoval právomocou vo veci konať.

Sťažovateľ odoslal ústavnú sťažnosť na poštovú prepravu 29. novembra 2016, pričom

okresný súd v sťažnosťou napadnutom konaní vo veci rozhodol 14. septembra 2016.

13. Okresný súd teda v danej etape konania už nemôže ovplyvniť jeho priebeh

a ani porušiť základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa . Vydaním prvostupňového rozhodnutia vykonal okresný súd

všetky relevantné úkony smerujúce k nastoleniu právnej istoty sťažovateľa a svoju úlohu

v tomto smere splnil.

14. Možnosť domáhať sa ochrany označeného základného práva zaručeného čl. 48

ods. 2 podaním sťažnosti ústavnému súdu vo vzťahu k postupu okresného súdu bola

pre sťažovateľa časovo ohraničená obdobím, počas ktorého prebiehalo v jeho veci

prvostupňové konanie, a vzhľadom na to, že nenamietal v petite aj konanie pred odvolacím

súdom, ústavný súd nemal možnosť posudzovať celkovú dĺžku konania vrátane konania

pred odvolacím súdom, keďže je petitom podanej sťažnosti viazaný (§ 20 ods. 4 zákona

o ústavnom súde).

15. Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po predbežnom prerokovaní

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú. Vzhľadom

na to, že sťažnosť bola ako celok odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi

sťažovateľa uplatnenými v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júla 2017