Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 547/2017
PDF · 127.93 KB
No categories available
III. ÚS 547/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu
12. septembra 2017 prerokoval sťažnosť ,
, a , , , Poľská republika,
zastúpených advokátom JUDr. Dušanom Remetom, Masarykova 2, Prešov, vo veci
namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1,
čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom Krajského
súdu v Prešove č. k. 1 S 46/2014-53 z 26. mája 2015 a postupom a rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžso 56/2015 z 28. septembra 2016 vedenú
pod sp. zn. Rvp 45/2017 a sťažnosť , , , Poľská
republika, a , , , Poľská republika,
zastúpených advokátom JUDr. Dušanom Remetom, Masarykova 2, Prešov, vo veci
namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1,
čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom Krajského
súdu v Prešove č. k. 5 S 49/2014-50 z 20. mája 2015 a postupom a rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžso 67/2015 z 29. marca 2017 vedenú
pod sp. zn. Rvp 1188/2017 a takto
rozhodol:
Veci vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 45/2017
a sp. zn. Rvp 1188/2017 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.
O d ô v o d n e n i e :
1. Sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 9. januára 2017
sa , (ďalej aj „sťažovateľ v 1. rade“),
a , , , Poľská republika (ďalej aj
„sťažovateľ v 2. rade“), domáhali vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie
ich v záhlaví označených základných práv a slobôd postupom a rozsudkom Krajského súdu
v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 1 S 46/2014-53 z 26. mája 2015 a postupom
a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.
10 Sžso 56/2015 z 28. septembra 2016 a ktorým by napadnuté rozhodnutia týchto súdov
zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Predmetná sťažnosť bola pod sp. zn.
Rvp 45/2017 pridelená sudcovi spravodajcovi Sergejovi Kohutovi, ktorý je predsedom
III. senátu ústavného súdu.
2. Dňa 3. júla 2017 bola ústavnému súdu doručená sťažnosť ,
, , Poľská republika, a , ,
, Poľská republika (ďalej aj „sťažovateľ vo 4. rade“, spolu aj „sťažovatelia“),
ktorou sa domáhali vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie ich v záhlaví
označených základných práv a slobôd rozsudkom krajského súdu č. k. 5 S 49/2014-50
z 20. mája 2015 a rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 10 Sžso 67/2015 z 29. marca 2017
a ktorým by napadnuté rozhodnutia týchto súdov zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu
na ďalšie konanie. Predmetná sťažnosť bola pod sp. zn. Rvp 1188/2017 pridelená sudkyni
spravodajkyni Jane Baricovej, ktorá je členkou III. senátu ústavného súdu.
3. Z napadnutých rozhodnutí, ktoré tvorili prílohy sťažností, vyplýva, že boli vydané
v konaniach začatých na základe žalôb sťažovateľa v 1. rade, ktorými sa ako zamestnávateľ
sťažovateľa v 2. rade a sťažovateľa vo 4. rade domáhal preskúmania zákonnosti postupu
a rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredia v Bratislave, ktorými potvrdila rozhodnutia
Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov o zániku povinného nemocenského poistenia,
povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti sťažovateľovi
v 2. rade a sťažovateľovi vo 4. rade 9. augusta 2013, pretože v rámci vykonanej kontroly
zistila, že ich zamestnávateľ (tzv. „schránková spoločnosť“) nespĺňa podmienky registrácie
sídla alebo miesta podnikania, a preto sa na jeho zamestnancov nemôže uplatňovať
legislatíva štátu, v ktorom má zamestnávateľ registrované sídlo alebo miesto podnikania.
4. Krajský súd rozsudkom č. k. 1 S 46/2014-53 z 26. mája 2015 žalobu sťažovateľa
v 1. rade zamietol a konanie o žalobe sťažovateľa v 2. rade zastavil; na základe ich
odvolania najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 10 Sžso 56/2015 z 28. septembra 2016 uvedený
rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietol.
5. Krajský súd rozsudkom č. k. 5 S 49/2014-50 z 20. mája 2015 žalobu sťažovateľa
v 1. rade zamietol a vo vzťahu k sťažovateľovi vo 4. rade zrušil rozhodnutie
druhostupňového správneho orgánu v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho
orgánu a vec vrátil druhostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie; na základe ich
odvolania najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 10 Sžso 67/2015 z 29. marca 2017 uvedený
rozsudok krajského súdu vo vzťahu k sťažovateľovi v 1. rade potvrdil a vo vzťahu
k sťažovateľovi vo 4. rade zmenil tak, že žalobu zamietol.
6. Sťažovatelia v sťažnostiach zhodne poukazujú na viaceré rozhodnutia najvyššieho
súdu v obdobných veciach, z ktorých vyplýva, že správne orgány nemali právomoc
rozhodnúť o určení tzv. uplatniteľnej legislatívy vo vzťahu k osobám v rovnakom postavení,
v akom sa nachádzajú sťažovatelia. Ďalej podľa doterajšej judikatúry nebolo možné
najvyšším súdom rozhodnúť vo veci bez toho, aby došlo najprv k zodpovedaniu príslušných
prejudiciálnych otázok zo strany Súdneho dvora Európskej únie. Podľa sťažovateľov
nezohľadnenie judikatúry samo o sebe preukazuje porušenie označených práv. V súvislosti
s argumentmi najvyššieho súdu a krajského súdu, najmä čo do zisťovania skutkového stavu
veci, poukazujú sťažovatelia na to, že príslušná inštitúcia sociálneho zabezpečenia v Poľskej
republike (Zaklad Ubezpieczen Spolecznych) určila, že uplatniteľnou legislatívou
je v zmysle európskeho práva (čl. 16 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
č. 987/709 a čl. 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004) slovenská
legislatíva. Podľa názoru sťažovateľov krajský súd a najvyšší súd „odobrili“ zjavne
nedostatočne zistený skutočný stav veci, pričom z nimi vydaných rozhodnutí vyplývajú
výhrady k tomu, že samotní sťažovatelia boli vo vzťahu k zisťovaniu skutočného vzťahu
málo činní, pretože nepredložili dôkazy potrebné na preukázanie ich argumentácie.
Všeobecné súdy teda v rozpore so zákonom preniesli dôkaznú povinnosť na sťažovateľov.
Považujú za neakceptovateľné a nespravodlivé, aby boli nad rámec „súčinnosti“ povinní
čokoľvek preukazovať a dokazovať namiesto orgánu verejnej správy a už vôbec
nie v konaní v rámci správneho súdnictva, kde sa rozhoduje zásadne na podklade
skutočného stavu veci zisteného v administratívnom konaní.
7. Podľa § 31a ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon
neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom
primerane ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 166 ods. 1 Civilného sporového poriadku v záujme hospodárnosti konania
súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu
súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak boli také konania pridelené viacerým sudcom
toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr.
9. Podľa čl. II ods. 10 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na
obdobie od 1. marca 2017 do 28. februára 2018 v záujme hospodárnosti konania môže
plénum ústavného súdu rozhodnúť o spojení vecí patriacich do pôsobnosti senátov
ústavného súdu, ktoré boli pridelené členom rôznych senátov ako sudcom spravodajcom, na
spoločné konanie, ak tieto veci spolu skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých
účastníkov. Návrh na rozhodnutie o spojení môže plénu ústavného súdu podať sudca
spravodajca vo veci, ktorej spojenie s inou vecou sa navrhuje, alebo predsedníčka ústavného
súdu. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne plénum inak, je na
spoločné konanie o spojených veciach príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom
je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr
(§ 18 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Za rovnakých podmienok môže plénum ústavného
súdu rozhodnúť o spojení vecí patriacich do jeho pôsobnosti, ktoré boli pridelené rôznym
sudcom spravodajcom. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne
plénum inak, sudcom spravodajcom v spoločnom konaní o spojených veciach je sudca
spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr.
O spojení ostatných vecí patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu, ktoré spolu
skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov, rozhoduje príslušný senát
ústavného súdu určený podľa bodu 5, a to na návrh sudcu spravodajcu vo veci, ktorej
spojenie s inou vecou sa navrhuje. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa
nerozhodne senát inak, sudcom spravodajcom v spoločnom konaní o spojených veciach je
sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr.
10. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 45/2017 a sp. zn. Rvp 1188/2017 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú
súvislosť uvedených sťažností, ako aj na totožnosť predmetu rozhodovania krajského súdu
a najvyššieho súdu, proti ktorým sťažnosti sťažovateľov smerujú, ústavný súd v záujme
hospodárnosti konania podľa § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 166 ods. 1
Civilného sporového poriadku rozhodol, že uvedené veci spája na spoločné konanie, ktoré
bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 45/2017.
11. Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že o obsahovo identických
sťažnostiach už rozhodol uznesením sp. zn. II. ÚS 434/2017 z 29. júna 2017, ktorému
predchádzalo uznesenie č. k. PLs. ÚS 14/2017-8 zo 14. júna 2017 o spojení vecí vedených
pod sp. zn. Rvp 1009/2017 a sp. zn. Rvp 1010/2017 na spoločné konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. septembra 2017